Stručný pohľad na minulý rok

V roku 2024 ECB postúpila do ďalšej fázy svojho cyklu menovej politiky, ktorý pozostáva z troch samostatných fáz. Prvou bola fáza sprísňovania od júla 2022 do septembra 2023, počas ktorej sa úrokové sadzby zvýšili o rekordných 450 bázických bodov. Druhou bola fáza udržiavania, počas ktorej sadzby zostali stabilné. V tretej, fáze uvoľňovania, ktorá sa začala v júni 2024, dochádza k postupnému znižovaniu stupňa reštrikcie menovej politiky.

Obdobie hodnotené v tejto správe zahŕňa posledné dve fázy menovopolitického cyklu. Na začiatku roka 2024 sa ECB stále nachádzala vo fáze udržiavania, so sadzbou jednodňových sterilizačných operácií na úrovni 4 %. Inflácia v tom čase klesla približne o tri štvrtiny z najvyššej úrovne a dosahovala 2,9 %. Podľa projekcií našich odborníkov sa inflácia v roku 2025 mala vrátiť na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %. Existovala však neistota v otázke neústupnosti inflácie.

Miery domácej inflácie sa držali na vysokej úrovni. Minulé zvýšenia inflácie sa stále postupne premietali do miezd. Projekcie pritom vychádzali z toho, že firmy budú tento nárast miezd absorbovať skôr prostredníctvom ziskov ako zvyšovaním cien, a že dôjde k oživeniu produktivity práce, ktoré by znížilo jednotkové náklady práce. Obidva tieto faktory bolo možné potvrdiť až v priebehu času.

V záujme realizácie spoľahlivej menovej politiky za týchto podmienok ECB od marca 2023 pri rozhodovaní o výške úrokových sadzieb vychádzala z troch kritérií: inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Zatiaľ čo výhľad vývoja inflácie sa zlepšoval a menová politika jednoznačne tlmila dopyt, kritérium základnej inflácie si vyžadovalo obozretnosť.

V priebehu roka 2024 však reštriktívne nastavenie menovej politiky zabezpečilo pokračovanie poklesu inflácie smerom k nášmu cieľu. Do júna nielenže výhľad vývoja inflácie zostal stabilný, čo ďalej naznačovalo, že inflácia by v roku 2025 mala dosiahnuť 2 %, ale zmiernila sa aj väčšina ukazovateľov základnej inflácie. Táto „krížová kontrola“ upevnila dôveru ECB v udržateľný návrat inflácie k jej cieľovej úrovni.

V dôsledku toho sme po deviatich mesiacoch udržiavania konštantných sadzieb začali znižovať stupeň reštrikcie menovej politiky. V júni sme znížili úrokové sadzby o 25 bázických bodov, pričom sme naďalej vychádzali z aktuálnych údajov a nezaväzovali sa vopred k žiadnemu konkrétnemu budúcemu kurzu vývoja sadzieb. Keďže prichádzajúce údaje potvrdzovali priaznivý výhľad vývoja inflácie, stupeň reštrikcie menovej politiky sme postupne znižovali ďalej.

V priebehu septembra, októbra a decembra sme našu hlavnú menovopolitickú sadzbu znížili o ďalších 75 bázických bodov. Na konci roka sme boli čoraz viac presvedčení o plynulom pokračovaní procesu dezinflácie.

Počas roka 2024 sa naša súvaha naďalej normalizovala, pričom sa zmenšila o pol bilióna eur. Na konci decembra boli dosiahnuté dva míľniky: úplné splatenie úverov bánk z tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií a ukončenie reinvestícií istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív.

ECB v prostredí postupného znižovania likvidity v dôsledku normalizácie súvahy upravila svoj operačný rámec implementácie menovej politiky. Predovšetkým oznámila, že bude nastavenie menovej politiky aj naďalej riadiť upravovaním sadzby jednodňových sterilizačných operácií, pričom zároveň zmenšila rozpätie medzi touto sadzbou a sadzbou hlavných refinančných operácií. V ďalšom období bude ECB finančnému systému poskytovať likviditu prostredníctvom rozsiahlej kombinácie nástrojov. V roku 2026 Rada guvernérov základné parametre operačného rámca na základe získaných skúseností prehodnotí.

Minulý rok bol zaujímavý aj z pohľadu platobného styku. Vďaka rastúcemu počtu účastníkov systému okamžitých platieb TARGET (TARGET Instant Payment Settlement – TIPS) – služby vyvinutej Eurosystémom na umožnenie okamžitých platieb v celej Európe – sa priemerný denný počet okamžitých platieb v eurách v priebehu roka zvýšil o 72 %.

V roku 2024 Eurosystém pokračoval vo svojej dvojročnej prípravnej fáze projektu digitálneho eura. Prvá správa o stave realizácie projektu digitálneho eura bola zverejnená v júni, druhá v decembri. ECB pokračovala aj v navrhovaní súboru pravidiel schémy digitálneho eura, ktorý bude štandardizovať používanie a riadenie digitálneho eura v eurozóne. Zintenzívnili sa aj prípravy na vývoji novej série eurových bankoviek. Rada guvernérov vybrala motívy tém „európska kultúra“ a „rieky a vtáky“ a vymenovala porotu pre výberové konanie k návrhom bankoviek, ktoré sa má začať v priebehu roka 2025.

Vzhľadom na rozmach digitalizácie ECB podniká rozhodné kroky na integráciu technológií umelej inteligencie do svojej činnosti. Pracovníci ECB majú v rámci svojej práce k dispozícii štyri veľké jazykové modely, ktoré môže využívať 4 500 používateľov. V tejto oblasti prebieha viacero experimentálnych projektov vrátane automatizovanej komunikácie a vizualizácie dát.

V roku 2024 ECB tiež zintenzívnila svoju činnosť v súvislosti s klimatickými zmenami zavedením plánu v oblasti klimatických zmien a ochrany prírody na roky 2024 – 2025. Táto iniciatíva je zameraná na tri hlavné oblasti: účinok a riziká prechodu na ekologické hospodárstvo; rastúci fyzický vplyv klimatických zmien a hospodárske dôsledky adaptácie na klimatické zmeny; a riziká straty a degradácie prírody a ich interakcia s klimatickými rizikami.

V roku 2024 oslávil prvý rok existencie Dom eura (House of the Euro) v Bruseli, ktorý spája ECB so siedmimi národnými centrálnymi bankami. Dom eura – založený s cieľom prehlbovať spoluprácu medzi centrálnymi bankami a zviditeľniť ich v meste, ktoré je sídlom mnohých európskych inštitúcií – sa stal dynamickým centrom spolupráce, dialógu a diskusie medzi predstaviteľmi centrálnych bánk a hlavnými zainteresovanými stranami.

V čoraz neistejšom svete rastie počet Európanov, ktorí si uvedomujú dôležitosť jednoty. V roku 2024 dosiahla podpora eura medzi občanmi rekordne vysokú úroveň, čo je odrazom širšieho uznania jednotnej meny ako projektu, ktorý podporuje európsky mier a prosperitu. Táto rastúca podpora zároveň zdôrazňuje odhodlanie zamestnancov ECB a ďalších aktérov pracovať v záujme európskych občanov.

Frankfurt nad Mohanom apríl 2025

Christine Lagardová

prezidentka

Rok v číslach

1 Ďalšie znižovanie základných inflačných tlakov podporené reštriktívnou menovou politikou ECB

Globálna hospodárska aktivita zostala v roku 2024 silná a naďalej rástla miernym tempom. Neistota však počas roka stúpla na vyššie úrovne v prostredí zvýšeného geopolitického napätia a otázok týkajúcich sa hospodárskej politiky, a to najmä po prezidentských voľbách v Spojených štátoch. Globálny obchod sa zotavil zo spomalenia v roku 2023 vďaka predzásobovaniu dovozom v reakcii na geopolitickú a obchodnopolitickú neistotu. Globálna inflácia sa ďalej znižovala, hoci dezinflačný proces spomaľovala pretrvávajúca inflácia služieb vo vyspelých ekonomikách. Euro sa oslabilo voči americkému doláru a v menšej miere aj v nominálnom efektívnom vyjadrení. Hospodárstvo eurozóny sa v roku 2024 posilnilo hlavne vďaka pozitívnej dynamike globálneho rastu a odolnému sektoru služieb v kontexte klesajúcej celkovej inflácie. Priemysel zároveň zostal slabý a bol ovplyvnený prísnymi podmienkami financovania, vysokými nákladmi na energie a inými vstupnými nákladmi, štrukturálnymi nedostatkami a zvýšenou neistotou. Hoci sprísnenie menovej politiky ECB z predchádzajúcich rokov sa ďalej výrazne prenášalo do hospodárskej aktivity, pričom podporovalo pokračujúci pokles inflácie v roku 2024, trh práce zostal pomerne odolný. Vlády krajín eurozóny pokračovali v ukončovaní podporných opatrení prijatých v reakcii na pandémiu COVID‑19 a energetické a inflačné šoky, čo čiastočne pôsobilo proti predchádzajúcemu fiškálnemu uvoľneniu. Celková inflácia v eurozóne sa v roku 2024 ďalej znižovala, no pomalšie ako v predchádzajúcom roku, keďže vplyv klesajúcej inflácie cien energií postupne odznel. Základné inflačné tlaky sa zmiernili vďaka slabnúcemu vplyvu predchádzajúcich ponukových šokov a slabšiemu dopytu súvisiacemu s prísnejšími menovými a finančnými podmienkami a fiškálnou politikou, ale zároveň zostali pod vplyvom silného rastu miezd.

1.1 Globálna hospodárska aktivita bola odolná, kým celková inflácia ďalej klesala

Globálne hospodárstvo zostalo v roku 2024 odolné, no v prostredí rozširujúcich sa rozdielov medzi sektormi a krajinami pretrvali riziká poklesu rastu. Hospodárska aktivita rástla stabilným, ale miernym tempom na úrovni 3,4 %, čo je takmer rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom roku, ale nižšia ako historický priemer (graf 1.1, panel a). Hospodárska aktivita bola v jednotlivých skupinách krajín rozdielna, pričom rozvíjajúce sa trhové ekonomiky expandovali o 4,1 %, zatiaľ čo vyspelé ekonomiky rástli pomalším tempom, 1,9 % (graf 1.1, panel a). Rozdiely v mierach rastu boli v súlade s historickým vývojom, pričom dlhodobý priemerný rast v rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách v rokoch 1999 až 2023 prevýšil rast vyspelých ekonomík o 3,1 percentuálneho bodu. Vývoj globálnej hospodárskej aktivity bol nerovnomerný aj v jednotlivých sektoroch, pričom globálny rast podporilo najmä silné odvetvie služieb na rozdiel od slabšej aktivity v priemyselnej výrobe. Globálna neistota zostala zvýšená a krátkodobé prekážky rastu sa počas roka zintenzívnili, čo odrážalo narastajúce geopolitické napätie a neistotu súvisiacu s hospodárskou politikou najmä v oblasti obchodu a rozpočtu, a to konkrétne po prezidentských voľbách v Spojených štátoch.

Hospodárska aktivita v Spojených štátoch zostala počas roka 2024 silná, pričom odrážala hlavne stabilný domáci dopyt, predovšetkým výdavky domácností. Nedostatok pracovnej sily v Spojených štátoch sa v priebehu roka 2024 zmiernil a miera nezamestnanosti sa zvýšila z 3,7 % na začiatku roka na 4,1 % na konci roka. Hospodársky rast v Číne sa v roku 2024 spomalil, hoci len okrajovo. Slabý domáci dopyt v prostredí tlmenej spotrebiteľskej dôvery a pretrvávajúceho slabého vývoja v sektore nehnuteľností naďalej pôsobil ako brzda rastu, no zlepšenie čistého vývozu a fiškálne a menové stimuly koncom roka rastovú dynamiku podporili.

Graf 1.1

Vývoj globálnej aktivity a obchodu (bez eurozóny)

(ročná percentuálna zmena)

Globálny obchod sa v roku 2024 výrazne oživil (pričom rast dovozu stúpol na 4,4 % z 1,2 % v predchádzajúcom roku), zostal však mierne pod dlhodobým priemerom (graf 1.1, panel b). Rast globálneho obchodu bol podporený najmä silným dopytom po dovážaných tovaroch, ktorý súvisel s obavami z narušenia lodných trás v Červenom mori a z možných oneskorení pred koncoročnou dovolenkovou sezónou. Dovozmi sa predzásobili aj v Spojených štátoch vzhľadom na neistotu súvisiacu so štrajkmi v prístavoch na východnom pobreží a s obchodnými politikami. Normalizácia dovozu tovarov v kombinácii so stále slabým výrobným cyklom a menej priaznivou štruktúrou globálneho dopytu pravdepodobne viedla k spomaleniu dynamiky obchodu ku koncu roka.

Globálna ročná celková inflácia meraná indexom spotrebiteľských cien v roku 2024 ďalej klesala (graf 1.2). V októbri 2024 dosiahla 3,0 % v porovnaní s 3,4 % na konci roka 2023. K poklesu celkovej inflácie prispela najmä inflácia cien potravín a energií, ako aj jadrová inflácia cien tovarov (t. j. bez potravín a energií). Cenové tlaky v sektore služieb pretrvávali vo všetkých vyspelých ekonomikách.

Graf 1.2

Globálna celková inflácia a jej hlavné zložky

(ročná percentuálna zmena; mesačné údaje)

Medzi hlavné riziká výhľadu globálneho ekonomického rastu na konci roka 2024 patrila zvýšená globálna hospodárska fragmentácia a obchodný protekcionizmus, a to najmä v Spojených štátoch, eskalácia geopolitického napätia na Blízkom východe či vo vojne Ruska proti Ukrajine, častejšie a nepriaznivejšie výkyvy počasia a ďalšie spomalenie v Číne.

Z hľadiska koncoročných hodnôt ceny energií v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 celkovo stúpli, keďže zvýšenie cien plynu vykompenzovalo pokles cien ropy. Ceny ropy Brent sa znížili o 5 % najmä v dôsledku dopytových faktorov vrátane tlmenej priemyselnej produkcie v Európe a spomalenia čínskej hospodárskej aktivity. Na strane ponuky síce konflikt na Blízkom východe a pokračujúce znižovanie produkcie krajín OPEC+ zabránili ďalšiemu poklesu cien ropy, no nestačilo to na ich zvýšenie. Európske ceny plynu z hľadiska koncoročných hodnôt vzrástli o 52 %, zostali však výrazne pod najvyššou úrovňou z roku 2022. Ceny plynu najprv klesli v dôsledku pretrvávajúcej nízkej európskej spotreby, najmä v priemyselnom sektore. Od druhého štvrťroka však neustále rástli v dôsledku tlakov na strane ponuky vrátane neplánovaných výpadkov dodávok nórskeho plynu, epizód eskalácie vojny Ruska proti Ukrajine a obáv súvisiacich s vypršaním platnosti dohody o tranzite plynu medzi Ruskom a Ukrajinou. Do konca roka klesli európske zásoby plynu pod úroveň z rokov 2022 a 2023 a boli aj pod koncoročným priemerom spred energetickej krízy, čo zdôraznilo výzvy pre Európu, pokiaľ ide o udržanie dostatočnej preventívnej rezervy z dlhodobého hľadiska.

Po fluktuácii v rámci roka euro v nominálnom efektívnom vyjadrení skončilo na konci roka 2024 o niečo nižšie (‑1,1 %) ako na konci roka 2023, a to v dôsledku čiastočne kompenzujúceho vývoja bilaterálnych výmenných kurzov. Na jednej strane sa euro oslabilo voči americkému doláru (‑6,0 %), k čomu prispeli nečakane pozitívne údaje o americkej ekonomike, únik investorov do bezpečia v podmienkach globálneho geopolitického napätia a neskôr v priebehu roka aj očakávané zmeny v politike novej americkej administratívy. Keď sa potom v poslednom štvrťroku 2024 zhoršili aj hospodárske údaje eurozóny, úrokové trhy očakávali strmší priebeh budúceho znižovania úrokových sadzieb v eurozóne a plytší priebeh v Spojených štátoch, čo ešte viac zaťažilo euro v porovnaní s americkým dolárom. Podobne aj očakávania pretrvávajúcej reštriktívnej menovej politiky v Spojenom kráľovstve posilnili britskú libru tak vo všeobecnosti, ako aj voči euru. Euro sa v roku 2024 oslabilo aj voči čínskemu jüanu, hoci v menšej miere (‑3,4 %), keďže silu jüanu znižovali množiace sa hospodárske prekážky v Číne. Na druhej strane sa euro posilnilo voči menám väčšiny svojich ostatných hlavných obchodných partnerov. Spomedzi nich bol japonský jen pod tlakom nadol takmer počas celého roka 2024, keďže pretrvávajúce nízke úrokové sadzby v Japonsku zjavne podporovali toky typu carry trade z jenu do lepšie úročených mien.

1.2 Hospodárska aktivita v eurozóne sa začala postupne oživovať

Reálny HDP eurozóny sa v roku 2024 zvýšil o 0,9 %, kým v roku 2023 stúpol o 0,4 % (graf 1.3). Štvrťročné miery rastu sa po piatich po sebe nasledujúcich štvrťrokoch stagnácie dostali na začiatku roka 2024 do kladného pásma, no na konci roka sa opäť spomalili. Zrýchlenie rastu možno pripísať najmä sektoru služieb, ktorý aj naďalej ťažil zo štrukturálnych zmien po pandémii vrátane rýchlejšieho prechodu na viac znalostnú ekonomiku, ekologickej transformácie a zmeny štruktúry spotrebiteľských výdavkov. Hospodársky rast podporovalo aj oživenie reálnych príjmov, globálny obchod a program Next Generation EU (NGEU). Sektor priemyselnej výroby zároveň zostal slabý v dôsledku kombinácie štrukturálnych a cyklických faktorov. Výrobný sektor bol vo väčšej miere ako sektor služieb ovplyvnený stále reštriktívnymi podmienkami pochádzajúcimi z predchádzajúceho cyklu sprísňovania menovej politiky a vysokými vstupnými nákladmi. Hoci väčšina modelov ukazuje, že najväčší vplyv sprísňovania na hospodársku aktivitu bol dosiahnutý koncom roka 2023 a začiatkom roka 2024, cyklus uvoľňovania menovej politiky, ktorý sa začal v polovici roka 2024, sa do ekonomiky zatiaľ nepremietol v plnej miere. Na výrobný sektor vplývala aj strata podielu eurozóny na vývoznom trhu, prekážky v oblasti regulácie a zvýšená neistota súvisiaca s politickými a geopolitickými udalosťami. Rast v roku 2024 celkovo odrážal kladné príspevky súkromnej a verejnej spotreby, ako aj čistého obchodu, zatiaľ čo investície a zmeny zásob hospodársku aktivitu tlmili.

Graf 1.3

Reálny HDP eurozóny

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Súkromná spotreba sa v roku 2024 zrýchlila a v porovnaní s predchádzajúcim rokom sa zvýšila o 1 %. Napriek vysokej spotrebe služieb sa celková súkromná spotreba v prvom polroku zvýšila len mierne, keďže dopyt po tovaroch zostal nízky (graf 1.4). V treťom štvrťroku sa výrazne zrýchlila, k čomu prispeli dočasné faktory ako olympijské a paralympijské hry v Paríži v roku 2024, kým v poslednom štvrťroku sa spomalila. Rast reálneho disponibilného príjmu podporil výdavky domácností v roku 2024, keď sa rast nominálnych miezd zrýchlil, inflácia sa spomalila a rast zamestnanosti zostal odolný. Spotrebu domácností však naďalej ovplyvňovali prísne podmienky financovania, pričom úroveň úspor zostala celkovo zvýšená

Graf 1.4

Spotreba v eurozóne, nestavebné investície a investície do nehnuteľností na bývanie

(index: 4Q 2019 = 100)

a) Súkromná spotreba

b) Investície

Investície do nehnuteľností na bývanie sa v roku 2024 výrazne prepadli vzhľadom na stále reštriktívne podmienky financovania a slabý dopyt. V porovnaní s rokom 2023 sa znížili o 4 % a zaznamenali najväčší ročný pokles od roku 2009 v čase globálnej finančnej krízy. Tento pokles bol spôsobený najmä oneskoreným vplyvom sprísnenia menovej politiky, vyplývajúcim z vyšších úrokových sadzieb hypotekárnych úverov a prísnejších podmienok poskytovania bankových úverov. Hoci sa reálne príjmy oživovali a rast cien domov zostal malý, prísne podmienky financovania obmedzovali dostupnosť nehnuteľností na bývanie a znižovali dopyt po týchto nehnuteľnostiach. Vzhľadom na výrazné oživenie investícií do nehnuteľností na bývanie po pandémii, ktoré boli čiastočne podporené (teraz už ukončenými) štedrými fiškálnymi stimulmi v Taliansku, tieto investície na konci roka 2024 zostali 1,3 % nad úrovňou spred pandémie, hoci sa im darilo horšie ako súkromnej spotreba (3,1 %) a nestavebným investíciám (5,2 % bez írskeho nehmotného majetku).

Nestavebné investície (najbližší náhradný ukazovateľ za podnikové investície v národných účtoch) sa v roku 2024 opäť znížili v dôsledku slabého domáceho a zahraničného dopytu, prísnych podmienok financovania a vysokej neistoty na rôznych frontoch. Nestavebné investície sa v porovnaní s rokom 2023 celkovo znížili o 2,3 %, hoci medzi jednotlivými štvrťrokmi vykazovali značnú volatilitu (graf 1.4). Po vylúčení mimoriadne volatilných multinárodných nehmotných aktív v Írsku klesli nestavebné investície v roku 2024 o 0,5 %.^[1] Výsledok je odrazom pokračujúceho slabého vývoja investícií do strojov a zariadení, ako aj spomalenia miery rastu nehmotných investícií v posledných rokoch. V podmienkach tlmeného domáceho dopytu a slabšieho vývozného sektora zostali dlhodobejšie výrobné očakávania (ktoré sú zvyčajne hlavným motorom investícií) počas celého roka tlmené, čo znižovalo motiváciu firiem investovať. Na podnikové investície v roku 2024 takisto ďalej nepriaznivo vplývali obavy zo straty konkurencieschopnosti, z klesajúcej ziskovosti či vysokej a rozsiahlej neistoty – prameniacej z geopolitického vývoja, rastúcich obáv z čoraz väčšej fragmentácie obchodu a zvyšujúcej sa politickej neistoty.

Vývoz eurozóny sa v roku 2024 mierne zlepšil, ale jeho trajektória zostala relatívne nevýrazná. Napriek zlepšujúcemu sa zahraničnému dopytu prispeli k tlmenému rastu vývozu viaceré faktory. Negatívny vplyv mali oneskorené účinky predchádzajúceho zhodnotenia eura. Zdrojom obáv boli naďalej náklady na energie, pričom pomerne vysoké ceny plynu zvýšili výrobné náklady vývozcov eurozóny, čo znižovalo ich ziskové marže a konkurencieschopnosť. Výzvou pre eurozónu bol tiež slabý dopyt Číny, najmä po investičných tovaroch, a zvýšená konkurencia zo strany čínskych výrobcov. Dovoz rástol pomalším tempom a vplýval naňho nízky domáci dopyt a investície. Čistý obchod mal na rast celkovo mierne pozitívny vplyv. Obchodná bilancia eurozóny sa v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 ďalej zlepšovala.

Trh práce

Trh práce eurozóny zostal v roku 2024 celkovo odolný, hoci rast zamestnanosti sa v porovnaní s poslednými rokmi spomalil a ukazovatele z prieskumov naznačovali, že trhy práce sa v priebehu roka ochladzovali. Miera nezamestnanosti klesla zo 6,5 % v januári na 6,2 % v decembri, čo je jedna z najnižších úrovní od zavedenia eura a 1,3 percentuálneho bodu pod úrovňou spred pandémie zaznamenanou v januári 2020. Miera nezamestnanosti bola aj v poslednom štvrťroku v priemere na úrovni 6,2 % (graf 1.5). Celková zamestnanosť a celkový počet odpracovaných hodín zostali zhruba v súlade s rastom hospodárstva, pričom v roku 2024 stúpli zhodne o 1 %. Tento vývoj viedol k celkovo stagnujúcemu vývoju produktivity. Slabý rast produktivity práce bol prevažne cyklický, spôsobený slabým dopytom, kým podniky hromadili pracovnú silu, teda mali viac zamestnancov ako v čase slabého hospodárskeho rastu potrebovali. Určitú úlohu mohli zohrať aj štrukturálne faktory. Priemerný počet odpracovaných hodín sa v roku 2024 znížil o 0,1 % a v poslednom štvrťroku 2024 zostal 0,9 % pod úrovňou spred pandémie. Vývoj priemerného počtu odpracovaných hodín naďalej odrážal faktory, ako sú hromadenie pracovnej sily z druhého polroka 2023 a stále zvýšená úroveň práceneschopnosti. Miera participácie pracovnej sily vo vekovej skupine 15 – 74 rokov sa v poslednom štvrťroku 2024 zvýšila na 66 %, čo je 1,2 percentuálneho bodu nad predpandemickou úrovňou. K tomuto nárastu pracovnej sily najviac prispeli ženy, starší pracovníci, osoby s vyšším vzdelaním a zahraniční pracovníci. Dopyt po pracovnej sile sa v roku 2024 v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi oslabil, zatiaľ čo miera voľných pracovných miest ďalej klesala z najvyššej úrovne z druhého štvrťroka 2022 až na úroveň 2,5 % v poslednom štvrťroku 2024, stále však zostala nad predpandemickou úrovňou 2,3 % zaznamenanou v poslednom štvrťroku 2019.^[2] Dobiehanie nominálnych miezd za infláciou podporilo vyrovnanie dynamiky zamestnanosti a produkcie, pričom viac zosúladilo reálne mzdy s oživením produktivity. Menová politika ECB preto svojou strednodobou orientáciou a bez toho, aby bolo dotknuté udržiavanie cenovej stability, prispela k podpore zamestnanosti a produktivity, ktoré patria medzi ciele Európskej únie, ku ktorým môže ECB prispieť.

Graf 1.5

Trh práce

(ľavá os: medzištvrťročná percentuálna zmena; pravá os: v %)

1.3 Fiškálna pozícia eurozóny sa sprísnila

Očakáva sa, že deficit verejných financií v eurozóne sa v roku 2024 ďalej znížil na úroveň mierne nad hranicou 3 % HDP (graf 1.6) v porovnaní s 3,6 % v roku 2023. Odráža to najmä sprísnenie fiškálnej pozície v roku 2024 v dôsledku postupného ukončovania vládnych opatrení prijatých v rokoch 2022 až 2023 na kompenzáciu vysokých cien energií a inflácie domácnostiam a podnikom.^[3] Výdavky na úroky z verejného dlhu, najmä v krajinách s vysokou úrovňou zadlženia, mali zároveň negatívny vplyv na fiškálne saldo.^[4]

Pomer dlhu eurozóny k HDP sa v roku 2024 podľa očakávaní mierne zvýšil na úroveň blízko 88 %, z už beztak zvýšenej úrovne 87,4 % v roku 2023, zostal teda výrazne nad predkrízovou úrovňou 83,6 % z roku 2019 (graf 1.6). Tento nárast bol pravdepodobne spôsobený primárnym deficitom a kladnými úpravami deficitu a dlhu.

Graf 1.6

Rozpočtové saldo a dlh verejnej správy v eurozóne

(v percentách HDP; fiškálna pozícia: v percentuálnych bodoch potenciálneho HDP)

Na konci roka 2024 sa predpokladalo ďalšie sprísnenie fiškálnej pozície v roku 2025, hoci pomalším tempom ako v predchádzajúcich rokoch. Tento fiškálny výhľad sa však spájal s vysokou neistotou. Politické riziká vyplývali z fiškálnych plánov veľkých krajín eurozóny, ako aj z budúcich rozhodnutí novej americkej administratívy a z následných európskych reakcií. Tieto riziká sa pridali k dlhodobým fiškálnym tlakom zo starnutia populácie. Navyše sa v rastúcej miere očakáva, že fiškálna politika bude poskytovať strategické verejné statky na posilnenie odolnosti európskeho hospodárstva prostredníctvom pokroku v oblasti ekologickej a digitálnej transformácie a zvyšovaním hospodárskej bezpečnosti a obrany. K ekologickej a digitálnej transformácii významne prispeje program NGEU, a to do jeho skončenia v závere roka 2026 (box 1).

Reformovaný rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ nadobudol účinnosť 30. apríla 2024. Rámec sa zameriava na udržateľnosť dlhu a jeho cieľom je zabezpečiť zdravé a udržateľné verejné financie a zároveň stimulovať štrukturálne reformy a investície.^[5] Ústredným prvkom nového rámca je zverejňovanie strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov krajín. V týchto plánoch je načrtnutá trajektória rastu čistých výdavkov, ako aj základné makroekonomické predpoklady, a v prípade krajín, ktoré si predĺžia obdobie úprav zo štyroch na sedem rokov, tiež plánované fiškálno-štrukturálne opatrenia, ktoré by týmto krajinám umožnili dostať dlhové ukazovatele na hodnoverne klesajúcu trajektóriu v strednodobom horizonte.

Európska komisia zverejnením jesenného balíka 26. novembra a 18. decembra spustila prvý cyklus implementácie nového rámca správy hospodárskych záležitostí. Balík zahŕňa posúdenie strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov a návrhov rozpočtových plánov krajín na rok 2025. Európska komisia konštatovala, že 15 zo 16 strednodobých fiškálno-štrukturálnych plánov predložených krajinami eurozóny spĺňa požiadavky nového rámca. Odporúčané obdobie fiškálnych úprav sa v prípade štyroch krajín eurozóny (Španielsko, Francúzsko, Taliansko a Fínsko) na ich žiadosť predĺžilo zo štyroch na sedem rokov. Toto predĺženie musí byť podložené súborom investičných a reformných záväzkov, ktoré majú okrem iného prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rastu a odolnosti s cieľom podporiť fiškálnu udržateľnosť.^[6]

Rada ECOFIN na základe odporúčania Európskej komisie v júli 2024 rozhodla o začatí postupu pri nadmernom deficite v prípade piatich krajín eurozóny, a to Belgicka, Francúzska, Talianska, Malty a Slovenska. Na nápravu nadmerných deficitov Komisia odporučila viacročnú trajektóriu čistých výdavkov v súlade so strednodobými fiškálno-štrukturálnymi plánmi. Viacročná trajektória čistých výdavkov sa stala hlavným kontrolným ukazovateľom podľa nového rámca správy hospodárskych záležitostí.

Úplné, transparentné a bezodkladné implementovanie revidovaného rámca správy hospodárskych záležitostí pomôže vládam udržateľným spôsobom znížiť rozpočtové deficity a pomery dlhu.

1.4 Celková inflácia ďalej klesala smerom k cieľovej úrovni

Celková inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) v roku 2024 pokračovala v dezinflačnej trajektórii. V decembri 2024 dosiahla 2,4 %, teda o 0,5 percentuálneho bodu menej ako pred rokom (graf 1.7). Kým proces dezinflácie v roku 2023 bol spôsobený najmä uvoľňovaním predchádzajúcich ponukových šokov, v roku 2024 čoraz viac odrážal transmisiu reštriktívnej menovej politiky. Dezinflácii pomohlo postupné rušenie vládnych podporných opatrení (ktoré boli prijaté v reakcii na pandémiu a cenové šoky z energií), a to prostredníctvom tlmenia agregovaného dopytu. Zároveň však dezinflačný proces brzdilo, pretože tieto opatrenia boli navrhnuté na kontrolu inflácie. V tejto súvislosti bola väčšina výkyvov inflácie HICP v priebehu roka spôsobená infláciou cien energií vrátane zvýšenia na konci roka. K ďalšiemu znižovaniu inflácie prispel najmä vývoj cien tovarov bez energií, pričom v decembri 2024 bola miera inflácie potravinovej zložky HICP a zložky priemyselných tovarov bez energií (non-energy industrial goods – NEIG) nižšia ako v decembri 2023, a to o 3,5, resp. 2,0 percentuálneho bodu. V prípade NEIG dosiahla miera inflácie úroveň blízku dlhodobejšej priemernej miere pred pandémiou na úrovni 0,6 % (meranej v rokoch 1999 až 2019). Pokles týchto dvoch zložiek bol odrazom doznievania cenových tlakov v dodávateľských reťazcoch (ktoré vyplývali z predchádzajúcich nákladových šokov) a celkovo priaznivejšieho medzinárodného cenového prostredia. Zložka služieb HICP bola, naopak, relatívne nemenná a počas celého roka sa pohybovala okolo 4,0 %. Tento pretrvávajúci vývoj odrážal pomerne silný dosah mzdových tlakov na mnohé položky služieb, ako aj vplyv „oneskorených“ položiek (poistenie, nájomné za bývanie atď.), ktorých ceny reagovali na minulé výnimočné inflačné šoky oneskorene.

Graf 1.7

Celková inflácia a jej hlavné zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Inflácia cien energií bola v roku 2024 v priemere o niečo nižšia ako v roku 2023 a po väčšinu roka zostala v zápornom pásme. Záporná ročná miera inflácie cien energií na začiatku roka bola spôsobená najmä vývojom cien plynu a elektriny, zatiaľ čo v období od augusta bola ovplyvnená cenami pohonných hmôt. K nerovnomernému profilu inflácie cien energií v roku 2024 prispela volatilita na veľkoobchodných trhoch s energiami súvisiaca s udalosťami ako vojna Ruska proti Ukrajine či s bázickými efektmi vyplývajúcimi z vývoja v predchádzajúcom roku. K dezinflácii výrazne prispela inflácia cien potravín, najmä v dôsledku prudkého zníženia v prvých mesiacoch, keď ročná miera cien spracovaných a hlavne nespracovaných potravín klesla. Súviselo to so slabnutím cenových tlakov v dodávateľských reťazcoch spôsobených predchádzajúcim prudkým rastom cien energií a potravinových komodít.^[7] Inflácia cien potravín následne vykazovala určitú volatilitu, pričom do značnej miery odrážala kolísanie cien nespracovaných potravín, najmä zeleniny, ktoré bolo pravdepodobne dôsledkom nepriaznivých poveternostných podmienok.

Ukazovatele základnej inflácie sú zamerané na vyjadrenie trvalej alebo všeobecnej zložky inflácie, pričom naznačujú, kde sa očakáva ustálenie celkovej inflácie v strednodobom horizonte, po odznení dočasných faktorov. No keďže sa tieto ukazovatele v minulosti v dôsledku veľkých ponukových šokov tlačili nahor, očakávalo sa, že sa v celkovom dezinflačnom procese zmiernia.^[8] Jadrová inflácia – meraná infláciou HICP bez volatilných zložiek energií a potravín – klesla z 3,4 % v decembri 2023 na 2,7 % v apríli 2024 a následne viac-menej oscilovala okolo tejto úrovne. V decembri 2024 dosiahla rovnako 2,7 %. Pokles jadrovej inflácie začiatkom roka 2024 odrážal pokles inflácie NEIG, zatiaľ čo inflácia cien služieb zostala počas celého roka v podstate nezmenená a pohybovala sa okolo úrovne 4,0 %. Inflácia cien služieb zvyčajne klesá s oneskorením oproti ostatným zložkám inflácie, keďže mnohé položky služieb reagujú na všeobecné inflačné šoky neskôr (napr. nájomné za bývanie, poistenie, služby v zdravotníctve a vzdelávaní). Pretrvávanie inflácie služieb v roku 2024 súvisí aj s vysokým rastom miezd, ktorých podiel na nákladoch je väčší v sektore služieb ako vo výrobe. Počas roka sa znížili aj ďalšie ukazovatele základnej inflácie, hoci s určitou volatilitou a najviac v prvej polovici roka. Celkovo tieto poklesy odrážajú slabnúce účinky predchádzajúcich ponukových šokov, ako aj menší dopyt v prostredí stále prísnej menovej politiky. Slabší dopyt zároveň pomáha vysvetliť zreteľnejšiu dezinfláciu cien tovarov ako služieb, keďže v kategórii tovarov sa odhaduje viac položiek citlivých na menovú politiku ako v službách.^[9]

Domáce nákladové tlaky merané rastom deflátora HDP sa v roku 2024 znížili na 2,9 % z 5,9 % v roku 2023. Tento pokles odrážal nižšie príspevky jednotkových nákladov práce aj jednotkových ziskov (graf 1.8). Príspevok jednotkových ziskov sa znížil, keďže zisky pôsobili výrazne tlmiaco na stále zvýšené prorastové tlaky jednotkových nákladov práce.^[10] Tieto tlaky však zároveň slabli v dôsledku spomalenia rastu miezd (meraného kompenzáciou na zamestnanca) a určitého posilnenia rastu produktivity práce. Ročný rast kompenzácie na zamestnanca sa znížil z 5,3 % v roku 2023 na 4,5 % v roku 2024, ale zostal výrazne nad priemernou úrovňou spred pandémie (2,2 %), čo je odrazom trvajúceho nedostatku pracovných síl na trhu práce a pretrvávajúcich tlakov na kompenzáciu inflácie. Spomalenie rastu kompenzácie na zamestnanca odzrkadľovalo rýchlejšiu reakciu mzdového posunu v porovnaní s dojednanými mzdami.^[11] To okrem iného odrážalo pravdepodobnosť, že úpravy súvisiace s kompenzáciou inflácie sa presunuli zo mzdového posunu do dojednaných miezd. Na konci roka 2024 sa reálne mzdy v eurozóne v podstate vrátili na úrovne zaznamenané pred prudkým zvýšením inflácie.

Graf 1.8

Deflátor HDP a jeho zložky

(ročná percentuálna zmena; príspevky v percentuálnych bodoch)

Dlhodobejšie inflačné očakávania vyjadrené v prieskume profesionálnych prognostikov ECB klesli z 2,1 % na konci roka 2023 na 2,0 % v prieskume zverejnenom v prvom štvrťroku 2024 a v nasledujúcich kolách prieskumu počas roka zostali na svojej dobre ukotvenej úrovni (graf 1.9). Ďalšie údaje z prieskumov, napríklad z prieskumu menových analytikov (Survey of Monetary Analysts) a z Consensus Economics, rovnako naznačovali, že dlhodobejšie inflačné očakávania sú v súlade s 2‑percentným cieľom ECB. Reštriktívna menová politika podporovala dezinfláciu nielen tlmením dopytu, ale aj stabilným ukotvením dlhodobejších inflačných očakávaní, čím sa obmedzilo riziko sekundárnych účinkov. Dlhodobejšie trhové ukazovatele kompenzácie inflácie, ako je napríklad päťročná forwardová sadzba inflačných swapov (inflation-linked swap – ILS) o päť rokov, zaznamenali v priebehu roka o niečo väčšiu volatilitu, ale ku koncu roka sa dostali na úrovne v blízkosti 2 %. Volatilita pozorovaná počas roka s najväčšou pravdepodobnosťou súvisela so zmenami inflačných rizikových prémií, pričom odhadované čisté inflačné očakávania boli relatívne stabilné na úrovni približne 2 %. Pokiaľ ide o spotrebu, medián inflačných očakávaní o tri roky sa od druhého štvrťroka do októbra znížil na 2,1 %, čo je najnižšia úroveň od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Očakávania sa následne po zvyšok roka nachádzali nad touto úrovňou v dôsledku vyššej inflácie a zvýšenej neistoty, no zostali nižšie ako na začiatku roka.^[12]

Graf 1.9

Ukazovatele z prieskumov a trhové ukazovatele inflačných očakávaní

(ročná percentuálna zmena)

1.5 Podmienky financovania sa postupne uvoľňovali, zostali však prísne

Keďže inflačné tlaky v priebehu roka 2024 postupne ustupovali (časť 1.4), ECB zmiernila stupeň reštriktívnosti menovej politiky a od júna znižovala svoje kľúčové úrokové sadzby (časť 2.1). V prvej polovici roka 2024 sa bezriziková sadzba desaťročných jednodňových indexových swapov (overnight index swap – OIS) postupne zvýšila približne o 50 bázických bodov a v lete dosiahla ročné maximum. Následne sa v dôsledku poklesu očakávaní vývoja úrokových sadzieb na finančných trhoch a nižších časových prémií postupne znižovala a v decembri 2024 dosiahla priemer 2,2 % (graf 1.10), čo je približne o 20 bázických bodov menej ako priemer z decembra 2023. Výnosy dlhodobých štátnych dlhopisov vo všeobecnosti dosiahli na konci roka 2024 vyššie úrovne ako na jeho začiatku. Vo Francúzsku boli výnosy štátnych dlhopisov výrazne vyššie ako pred rokom v dôsledku zvýšenej neistoty týkajúcej sa fiškálneho výhľadu a politického vývoja krajiny. Spready medzi výnosmi dlhodobých štátnych dlhopisov a zodpovedajúcimi bezrizikovými sadzbami sa v poslednom štvrťroku vo všeobecnosti rozšírili, pričom tento vývoj súvisel s uvoľňovaním nedostatku kolaterálu pri vyššej (očakávanej) emisii štátneho dlhu a so znížením bilancie Eurosystému. V Taliansku k poklesu výnosov dlhodobých dlhopisov v roku 2024 prispelo zúženie spreadov, ktoré ťažilo z priaznivejšieho ratingu hospodárskeho výhľadu. Priemerné nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov vážené HDP v eurozóne zostali v decembri 2024 v priemere na rovnakej úrovni (2,7 %) ako pred rokom.

Graf 1.10

Dlhodobé úrokové sadzby a náklady na úvery podnikom a domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie

(v % p. a.)

V roku 2024 sa ceny akcií zvýšili v nefinančnom sektore a vo väčšej miere aj vo finančnom sektore. V rámci finančného sektora bol na prvom mieste bankový sektor, ktorý ťažil z vysokej úrovne ziskovosti. Široké indexy cien akcií nefinančných spoločností a bánk v eurozóne boli na konci roka 2024 približne na úrovni 3 %, resp. 21 % nad úrovňami z konca roka 2023. Ceny akcií podporil pokles rizikových prémií za akcie, očakávania lepších krátkodobých ziskov, vyššie rozdelené dividendy a nižšie dlhodobé bezrizikové sadzby. Výnosy podnikových dlhopisov klesli v segmente investičného stupňa aj v segmente s vysokým výnosom a na konci decembra 2024 boli na nižšej úrovni ako pred rokom v dôsledku nižších bezrizikových sadzieb a zúženia spreadov.

Bankové vklady prestali klesať a do konca roka 2024 sa začali zotavovať, pričom široká peňažná zásoba (M3) sa oživila, keď sa zmiernila reštriktívnosť menovej politiky. Ročná miera zmeny agregátu M3 dosiahla v decembri 3,4 % v porovnaní s nulou v decembri 2023 (graf 1.11). Oživenie bolo spôsobené čistým zahraničným prílevom, ktorý odrážal značný prebytok bežného účtu v dôsledku slabého dovozu, ako aj zahraničný záujem o dlhopisy eurozóny pri atraktívnych výnosoch. Tento prílev vo všeobecnosti vykompenzoval odlev likvidity v dôsledku zníženia súvahy Eurosystému. Po splatení (v plnej výške do konca roka) finančných prostriedkov požičaných v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií a pri znižovaní portfólií aktív Eurosystému sa banky ďalej obracali na drahšie trhové zdroje financovania. Ich náklady na financovanie sa postupne znižovali z najvyšších úrovní roku 2023, no menej ako menovopolitické sadzby. Súvahy bánk zostali celkovo robustné.

Podmienky financovania v eurozóne zostali v roku 2024 prísne, hoci znižovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB do istej miery zmiernilo reštriktívnosť menovej politiky. Nominálne náklady podnikov a domácností na úvery čiastočne klesli po tom, čo v roku 2023 dosiahli najvyššie úrovne za takmer 15 rokov. Kompozitná sadzba bankových úverov nefinančným spoločnostiam dosiahla v decembri 4,4 %, teda klesla približne o 90 bázických bodov oproti koncu roka 2023, a ekvivalentná sadzba úverov domácnostiam na kúpu nehnuteľností na bývanie sa znížila o 60 bázických bodov na 3,4 % (graf 1.10). Značný rozdiel medzi sadzbami pre podniky a domácnosti, ktorý vznikol počas fázy sprísňovania menovej politiky, sa tak zmenšil len nepatrne. Rozdiely v úrokových sadzbách úverov medzi jednotlivými krajinami zostali malé, čo je znakom celkovo plynulej transmisie menovej politiky ECB naprieč eurozónou.

Bankové úvery podnikom a domácnostiam zostali slabé v dôsledku stále prísnych úverových podmienok a nízkeho agregovaného dopytu (graf 1.11), no v druhom polroku 2024 vykazovali známky oživenia. Ako vyplýva z prieskumu úverovej aktivity bánk v eurozóne, úverové štandardy bánk (teda interné usmernenia alebo kritériá schvaľovania úverov) pre podniky sa v poslednom štvrťroku 2024 sprísnili, po tom ako sa v predchádzajúcich štvrťrokoch celkovo stabilizovali. Podľa prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu sa dostupnosť bankových úverov zlepšila len dočasne a v poslednom štvrťroku sa opäť zhoršila. Ročná miera rastu bankových úverov podnikom bola v decembri 1,7 %. Celkovo zostalo dlhové financovanie spoločností slabé, pričom čisté toky externého financovania podnikov boli výrazne nižšie ako ich dlhodobejšia dynamika, a to aj napriek zvýšeniu emisií a cien kótovaných akcií (graf 1.12). Pokiaľ ide o úvery domácnostiam, oživenie ročnej miery rastu bankových úverov na 1,1 % v decembri ťahali najmä hypotéky. Bolo to v súlade s celkovým uvoľnením úverových štandardov počas roka a výrazným oživením dopytu po úveroch zaznamenaným v prieskume úverovej aktivity bánk v druhom polroku 2024, ako aj so stabilným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie zisteným v priebehu roka v prieskume spotrebiteľských očakávaní. Zároveň však percentuálny podiel domácností, ktoré v tomto prieskume uvádzali zhoršenie prístupu k úverom, do konca roka stále prevažoval nad percentuálnym podielom domácností, ktoré uvádzali zlepšenie, pričom trvalé využívanie spotrebiteľských úverov sa koncentrovalo v nízkopríjmových domácnostiach. Banky okrem toho naďalej uvádzali sprísnenie podmienok poskytovania spotrebiteľských úverov počas roka 2024.

Graf 1.11

Rast agregátu M3 a rast úverov podnikom a domácnostiam

(ročná percentuálna zmena)

Graf 1.12

Čistý tok externého financovania podnikov

(ročné toky v mld. EUR)

Box 1
Dlhodobý vplyv pandémie COVID‑19 a štrukturálnych trendov na rast produktivity

Eurozóna prechádza transformačným obdobím vyznačujúcim sa hospodárskymi šokmi a zásadnými štrukturálnymi zmenami, ktoré majú vplyv na rast produktivity v strednodobom a dlhodobom horizonte. V posledných rokoch sa potýka s jedinečnou kombináciou narušení a prebiehajúcich štrukturálnych zmien, ktoré zložitým a neistým spôsobom ovplyvňujú rast produktivity. Kľúčovými faktormi, ktoré ovplyvňujú strednodobý a dlhodobý výhľad produktivity, sú pandémia COVID‑19, rýchla digitálna transformácia a zelená a demografická transformácia. Každý z týchto prvkov prináša odlišné mechanizmy, prostredníctvom ktorých ovplyvňuje produktivitu, pričom ich vzájomné pôsobenie prispieva k ešte väčšej komplexnosti hospodárskeho prostredia. V tomto boxe sa skúma táto dynamika a jej vplyv na rast produktivity. Vychádza sa pritom z nedávnej práce skupiny odborníkov z Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) v oblasti produktivity.^[13]

Dlhodobý vplyv pandémie na rast produktivity

Pandémia spôsobila rozsiahle narušenia vo všetkých krajinách, sektoroch a podnikoch, čo rôznym spôsobom ovplyvnilo rast produktivity. Široký rozsah krízy spolu s opatreniami, ako boli lockdowny či zmena modelov práce a zmena štruktúry spotreby, ako aj všeobecná politická podpora poskytovaná podnikom a domácnostiam znamenali odklon od priebehu predchádzajúcich hospodárskych poklesov.

Politické reakcie zabránili rozsiahlym bankrotom, oslabili však produktivitu zvyšujúce prerozdelenie zdrojov. Kríza podľa dostupných údajov viedla k tomu, že podniky s nízkou produktivitou zaznamenali oveľa väčší pokles ako podniky s vyššou produktivitou, alebo že pravdepodobnosť ich odchodu z trhu bola väčšia ako v prípade vysoko produktívnych podnikov, čo pomohlo prerozdeleniu zdrojov v krátkodobom horizonte (graf A). Tento účinok bol však menej výrazný ako pri predchádzajúcich krízach, vďaka komplexnej politickej podpore, ktorá zabránila odchodu podnikov z trhu a kontrakcii. Z analýzy expertnej skupiny ESCB vyplýva, že rozdeľovanie dotácií firmám sa postupom času stávalo nerovnomernejšie, a to aj napriek nezmeneným kritériám oprávnenosti.

Pandémia urýchlila proces digitalizácie, zmenila správanie spotrebiteľov a ovplyvnila modely práceneschopnosti a dosiahnuté vzdelanie, s možnými dlhodobými dôsledkami. Prehlbovanie digitálnej ekonomiky, vrátane nárastu práce na diaľku, podporované iniciatívami ako program NGEU ponúka sľubný výhľad. Pandémia však mala zároveň dlhodobé účinky na pracovnú silu a jej dlhodobé dôsledky na rast produktivity ešte nemožno úplne kvantifikovať.

Graf A

Rozdelenie produktivity podnikov, ktoré opustili sektor, v porovnaní s podnikmi, ktoré v rovnakom sektore prežili, v roku 2020

(hustota)

Digitálna transformácia a rast produktivity

Digitálne technológie môžu zvýšiť efektívnosť pracovníkov tým, že dopĺňajú pracovné úlohy a umožňujú outsourcing vedľajších činností. Digitalizácia okrem toho zvyšuje trhovú konkurencieschopnosť, umožňuje rast bez potreby rozsiahlej fyzickej infraštruktúry a rozširuje prístup na trh prostredníctvom elektronického obchodu. Z údajov na úrovni podnikov z krajín ako Francúzsko a Rakúsko vyplýva, že investície do digitálnych technológií môžu viesť k trvalému rastu produktivity, aj keď až po počiatočnom adaptačnom období a v malom priemernom rozsahu.

Výnosy z produktivity vďaka digitalizácii sú medzi sektormi a podnikmi značne heterogénne. Hoci priemerný vplyv digitálnych investícií je malý, sektory, ktoré môžu profitovať z digitalizácie, vykazujú 17-krát vyšší vplyv ako priemer. Okrem toho asi len 30 % podnikov, zvyčajne tých najproduktívnejších, dokáže využívať nové digitálne technológie inovatívnym a prevratným spôsobom na zvýšenie svojej produktivity, pretože majú potrebné zručnosti a doplnkové nehmotné aktíva (graf B). Pokiaľ ide o agregované účinky, nárast efektívnosti súvisiaci s digitalizáciou výrazne podporil rast produktivity práce, čo dokazujú simulácie, podľa ktorých by bol rast produktivity v krajinách ako Nemecko a Francúzsko bez tohto zvýšenia efektívnosti podstatne nižší.

Vplyv zelenej transformácie na rast produktivity

Naliehavá potreba znížiť emisie skleníkových plynov viedla k zavádzaniu politík na podporu prijímania nízkouhlíkových riešení, ktoré môžu mať vplyv na agregovaný rast produktivity. Dva hlavné kanály, prostredníctvom ktorých zelená transformácia ovplyvňuje produktivitu, sú investície do zelených inovácií a prerozdeľovanie zdrojov. Potreba znížiť emisie skleníkových plynov motivuje podniky, aby inovovali a integrovali do svojich činností účinnejšie a udržateľnejšie postupy. Hospodárstvo sa medzitým posúva smerom k ekologickejším odvetviam, pričom presúva pracovnú silu a kapitál zo znečisťujúcich odvetví a podnikov. Toto prerozdelenie môže zvýšiť celkovú produktivitu, ak sa zdroje presunú na efektívnejšie účely.

Graf B

Odhadovaný vplyv digitalizácie na rast celkovej produktivity faktorov v podnikoch s rôznymi počiatočnými úrovňami celkovej produktivity faktorov

(v percentuálnych bodoch)

Empirické dôkazy naznačujú, že prísne environmentálne politiky môžu z dlhodobého hľadiska podporiť ekologické inovácie, ale v krátkodobom horizonte môžu mať nepriaznivý vplyv na rast celkovej produktivity faktorov. Z analýzy expertnej skupiny vyplýva, že na prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo je potrebná kombinácia politík, ktorá spája uhlíkové dane, reguláciu a podporu ekologických technológií. V krátkodobom horizonte, keď sa podniky prispôsobujú, však bude prechod nákladný, čo bude mať negatívny vplyv na rast celkovej produktivity faktorov, a to najmä v malých znečisťujúcich podnikoch v dôsledku ich obmedzeného prístupu k financiám. Environmentálne politiky však napriek tomu stimulujú ekologické inovácie, o čom svedčí výrazný nárast počtu patentov na ekologické technológie podaných znečisťujúcimi podnikmi. Tento nárast zelených inovácií pravdepodobne povedie k vyššiemu rastu produktivity v dlhodobom horizonte.

Prerozdeľovanie zdrojov vyvolané transformačnými politikami má v jednotlivých odvetviach rozdielny vplyv na produktivitu. V rámci daných úrovní sektorovej produktivity by prerozdelenie medzi odvetviami mechanicky znížilo produktivitu, pretože vysokouhlíkové odvetvia sú v priemere produktívnejšie. Pri úzko definovaných odvetviach uhlíková náročnosť na úrovni podnikov a produktivita práce nemusia nevyhnutne korelovať. Prerozdelenie zdrojov z podnikov s vysokými emisiami uhlíka na podniky s jeho nízkymi emisiami preto nemusí nevyhnutne viesť k zvýšeniu produktivity. Z informácií na úrovni podnikov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami vyplýva, že vo väčšine odvetví sú podniky s najvyššou uhlíkovou efektívnosťou zároveň tie najproduktívnejšie. To znamená, že pri súčasných úrovniach produktivity na úrovni podnikov bude prerozdelenie zdrojov smerom k ekologickejším podnikom viesť k zvýšeniu rastu produktivity práce v týchto sektoroch (ak všetky ostatné faktory zostanú rovnaké). Pre iné odvetvia, ako sú spracovanie celulózy, papiera a železných kovov, je to však naopak, a presun zdrojov povedie k poklesu produktivity.

Záverečné poznámky

Vzájomné pôsobenie medzi nedávnymi šokmi a prebiehajúcimi štrukturálnymi trendmi vytvára zložité prostredie pre strednodobý a dlhodobý rast produktivity. Pandémia, digitálna transformácia aj ekologická transformácia predstavovali jedinečné výzvy a príležitosti. Ako naznačuje nedávna správa Maria Draghiho, tvorcovia politík musia tieto dynamiky starostlivo riadiť, aby podporili prostredie, ktoré je priaznivé pre trvalý rast produktivity, a zároveň využili digitálne a zelené technológie a zmiernili možné rušivé účinky politických zásahov.^[14] Vzhľadom na vývoj svetového hospodárstva je nevyhnutné, aby tvorcovia politík v eurozóne toto vzájomné pôsobenie zohľadnili, s cieľom účinne formovať a podporovať budúce trajektórie rastu produktivity.

2 Začiatok uvoľňovania naďalej reštriktívnej menovej politiky

V roku 2024 Rada guvernérov zmiernila stupeň reštrikcie menovej politiky vzhľadom na známky udržateľného približovania inflácie k dvojpercentnému cieľu v podmienkach stagnujúceho rastu hospodárstva eurozóny (časť 2.1). Počas takmer celého prvého polroka zostali úrokové sadzby na nezmenenej úrovni. V júni a septembri potom Rada guvernérov znížila sadzbu jednodňových sterilizačných operácií o 25 bázických bodov, čím sa začal posun smerom k menej reštriktívnej menovej politike. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa naďalej riadila aktuálnymi údajmi a rozhodnutia prijímala priebežne, zo zasadania na zasadanie. V treťom štvrťroku hospodárska aktivita naďalej vykazovala tlmený rast s určitými známkami stabilizácie podporovanej vyššou spotrebou a globálnym dopytom. V čoraz väčšom presvedčení o pokračujúcom ústupe inflácie Rada guvernérov znížila sadzbu jednodňových sterilizačných operácií o 25 bázických bodov aj v októbri a decembri.

V rámci normalizácie, ktorá sa začala v roku 2022, sa objem súvahy Eurosystému v roku 2024 znížil o 0,5 bil. € a na konci roka predstavoval 6,4 bil. € (časť 2.2). Príčinou redukcie bolo predčasné a riadne splácanie operácií v rámci tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operations – TLTRO III), ako aj zníženie objemu portfólia programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a do určitej miery aj portfólia núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), v prípade ktorého sa od júla začali uplatňovať čiastočné reinvestície. Rada guvernérov v marci 2024 schválila zmeny operačného rámca implementácie menovej politiky (box 2) a na konci roka 2024 ukončila reinvestície v rámci programu PEPP.

V roku 2024 Eurosystém zdokonalil svoj rámec riadenia rizík s cieľom zabezpečiť rizikovo efektívnu implementáciu menovej politiky. V dôsledku vysokých menovopolitických úrokových sadzieb ECB utrpela straty zo záporných čistých úrokových výnosov, ktoré budú vyrovnané z budúcich ziskov (viac v časti 2.3 a v ročnej účtovnej závierke ECB za rok 2024). V nadchádzajúcich rokoch sa očakáva opätovný rast čistých úrokových výnosov Eurosystému, čo podporí jeho finančnú odolnosť.

2.1 Zmierňovanie stupňa reštrikcie menovej politiky

V januári 2024 Rada guvernérov dospela k záveru, že po stagnácii počas celého roka 2023 je ekonomika naďalej slabá. Krátkodobý výhľad hospodárskeho rastu eurozóny bol poznačený slabnúcou globálnou hospodárskou aktivitou a dynamikou obchodu a prísnymi podmienkami financovania, s rizikami prameniacimi zo zvýšeného geopolitického napätia spôsobeného konfliktom na Blízkom východe a vojnou Ruska proti Ukrajine. Niektoré výhľadové ukazovatele vyplývajúce z prieskumov však poukazovali na neskoršie oživenie hospodárskeho rastu. Trh práce bol v dôsledku prevažne rovnomerného klesania miery nezamestnanosti od septembra 2020 napriek pomalému rastu naďalej odolný. V decembri 2023 došlo v dôsledku bázického efektu cien energií k nárastu inflácie, ktorá zostala na vysokej úrovni 2,9 %. Väčšina ukazovateľov základnej inflácie zároveň pokračovala v klesajúcom trende, odrážajúc ústup účinkov predchádzajúcich ponukových šokov a pokles dopytu v dôsledku prísnej menovej politiky. Rada guvernérov potvrdila, že kľúčové úrokové sadzby ECB sú podľa nej na úrovni, ktorá pri dostatočne dlhom zachovaní podstatným spôsobom prispeje k včasnému návratu inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Na svojom januárovom zasadnutí sa preto rozhodla ponechať menovopolitické sadzby na nezmenenej úrovni zo septembra 2023, pričom znovu potvrdila svoj zámer ponechať ich na dostatočne reštriktívnej úrovni tak dlho, ako to bude potrebné.

V marcových makroekonomických projekciách odborníkov ECB došlo k revízii inflácie nadol, najmä na rok 2024, v dôsledku nižšieho príspevku cien energií. Projekcie naznačovali postupný pokles inflácie smerom k cieľovej hodnote ECB. Celková inflácia sa vo februári znížila, domáce cenové tlaky však zostali vysoké, čiastočne v dôsledku výrazného rastu miezd a klesajúcej produktivity práce. Hospodárska aktivita v eurozóne bola naďalej slabá. Hodnotenia poukazovali na obmedzené spotrebiteľské výdavky, spomaľovanie investícií a pokles vývozu v dôsledku slabšieho zahraničného dopytu a určitej straty konkurencieschopnosti podnikov eurozóny. Odborníci ECB upravili svoje projekcie hospodárskeho rastu v krátkodobom horizonte smerom nadol. Naďalej sa očakávalo postupné oživenie a rast hospodárstva, zo začiatku s podporou spotreby a neskôr aj investícií. Počítalo sa najmä s oživením reálnych príjmov v dôsledku klesajúcej inflácie a rastúcich miezd. Napriek naďalej reštriktívnym podmienkam financovania sa tiež očakával postupný ústup tlmiaceho vplyvu predchádzajúceho zvyšovania úrokových sadzieb na dopyt, ako aj rast vývozu. Vychádzajúc z aktuálnych údajov a svojho hodnotenia inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky sa Rada guvernérov v marci rozhodla ponechať tri kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni.

Zároveň zdôraznila potrebu dosiahnuť pokrok v budovaní únie kapitálových trhov v záujme stabilizácie rastu v čase, keď krajiny čelia lokálnym šokom, na ktoré menová politika nedokáže reagovať. Integrovanejší a diverzifikovanejší finančný systém by okrem iného zlepšil distribúciu súkromných rizík medzi jednotlivými krajinami, pomohol by zmierniť finančnú fragmentáciu a zabezpečil by účinnú transmisiu menovej politiky do všetkých častí eurozóny.

V marci Rada guvernérov zároveň schválila zmeny operačného rámca implementácie menovej politiky. Revízia operačného rámca, ktorá bola oznámená v decembri 2022, stanovila základné zásady a parametre implementácie menovej politiky a poskytovania likvidity centrálnej banky v podmienkach postupnej redukcie objemu nadbytočnej likvidity v bankovom systéme (box 2). Rada guvernérov sa predovšetkým rozhodla pokračovať v riadení nastavenia menovej politiky stanovovaním sadzby jednodňových sterilizačných operácií a uplatňovať flexibilný spôsob poskytovania likvidity na základe potrieb bánk prostredníctvom rozsiahleho súboru nástrojov, ktoré súčasťou budú v neskoršej fáze štrukturálne dlhodobejšie úverové operácie a štrukturálne portfólio cenných papierov. S účinnosťou od 18. septembra 2024 tiež schválila zníženie rozpätia medzi sadzbou hlavných refinančných operácií a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií z 50 na 15 bázických bodov.

Inflácia v marci ďalej klesla na 2,4 %, pričom došlo k zmierneniu väčšiny ukazovateľov základnej inflácie, potvrdzujúc scenár postupne slabnúcich cenových tlakov. Inflácia cien služieb však zostala vysoká, na úrovni 4,0 %, čo bolo spôsobené rastom domácich cien. Mzdy naďalej rástli – pri pohľade na posledný štvrťrok 2023 – aj keď pomalším tempom, než sa očakávalo. Vyššie náklady práce boli čiastočne absorbované ziskami firiem, čím došlo k obmedzeniu ich vplyvu na spotrebiteľské ceny. Rast jednotkových nákladov práce zároveň vzhľadom na slabý rast produktivity zostal zvýšený, hoci dochádzalo k jeho poklesu z dovtedy vysokej úrovne.

V priebehu roka sa prejavoval čoraz zreteľnejší výrazný vplyv reštriktívnej menovej politiky Rady guvernérov na ekonomiku, a tým aj na infláciu. Vysoké úverové náklady podnikov a domácností a prísnejšie úverové štandardy viedli v prvom štvrťroku 2024 k redukcii investičných plánov a nákupov nehnuteľností na bývanie, ako aj k ďalšiemu poklesu dopytu po úveroch. Zatiaľ čo výdavky na služby boli naďalej stabilné, výrobné podniky čelili nízkemu dopytu. Úroveň produkcie bola naďalej tlmená, najmä v energeticky náročných odvetviach. Rast vývozu z eurozóny sa však mal podľa očakávaní zrýchliť vďaka silnejšej globálnej ekonomike a zvýšenému dopytu po obchodovateľných tovaroch.

V apríli Rada guvernérov oznámila, že tri kľúčové úrokové sadzby ECB ponechá na reštriktívnej úrovni. Zdôraznila svoje odhodlanie vychádzať z aktuálnych údajov a rozhodnutia prijímať zo zasadania na zasadanie, bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnej trajektórii sadzieb. Rada guvernérov po prvýkrát oznámila, že by bolo primerané znížiť úroveň reštrikcie menovej politiky, ak by ju hodnotenie inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky ďalej upevňovalo v presvedčení, že inflácia sa trvalo približuje k cieľovej hladine.

Tento moment nastal v júni a Rada guvernérov sa po deviatich mesiacoch konštantných sadzieb rozhodla, že tri kľúčové úrokové sadzby ECB zníži o 25 bázických bodov. Od posledného zvýšenia sadzieb na zasadaní v septembri 2023 inflácia klesla o 2,6 percentuálneho bodu a výhľad vývoja inflácie sa výrazne zlepšil. Zmiernili sa aj ukazovatele základnej inflácie, čo ďalej potvrdilo známky oslabovania cenových tlakov, a inflačné očakávania pri všetkých horizontoch klesli. Menová politika udržiavala reštriktívne podmienky financovania. Tlmením dopytu a zachovávaním pevného ukotvenia inflačných očakávaní tak výrazne prispievala k znižovaniu inflácie.

Napriek tomuto priaznivému vývoju boli domáce cenové tlaky stále silné a rast miezd naďalej zvýšený, kompenzujúc predchádzajúci výrazný rast inflácie. Z hodnotení vyplývala pravdepodobnosť zotrvania inflácie nad cieľovou hodnotou ešte podstatnú časť nasledujúceho roka. Odborníci Eurosystému svoje projekcie inflácie na roky 2024 a 2025 v porovnaní s marcom upravili mierne nahor, počítajúc s výkyvmi inflácie počas zvyšku roka 2024, okrem iného v dôsledku bázických efektov súvisiacich s energiami. Počas druhej polovice 2025 však očakávali pokles inflácie smerom k cieľovej hladine, a to vzhľadom na slabší rast nákladov práce, pôsobenie účinkov reštriktívnej menovej politiky a slabnúci vplyv energetickej krízy a pandémie.

V máji sa inflácia zvýšila na 2,6 %, hoci inflácia cien potravín i tovarov klesla. Inflácia cien energií po roku záporných ročných mier rastu mierne vzrástla a inflácia cien služieb sa zvýšila z aprílových 3,7 % na 4,1 %.

Po piatich štvrťrokoch stagnácie hospodárska produkcia eurozóny v prvom štvrťroku 2024 vzrástla o 0,3 %. Sektor služieb expandoval, zatiaľ čo výrobný sektor vykazoval známky stabilizácie na nízkych úrovniach. Zamestnanosť sa v prvom štvrťroku zvýšila o 0,3 %; od decembra 2023 bolo vytvorených približne 500-tisíc nových pracovných miest. V najbližšom období sa očakávala naďalej tlmená hospodárska aktivita. Jej následné oživenie malo ťažiť z vyšších miezd, lepších obchodných podmienok a vyšších reálnych príjmov. V dôsledku predchádzajúceho zvyšovania menovopolitických úrokových sadzieb sa náklady na financovanie ustálili na reštriktívnej úrovni a úverová aktivita zostala slabá. Banky okrem toho v júni 2024 splatili veľký objem finančných prostriedkov požičaných v rámci operácií TLTRO III (podobne ako predtým v marci), čo viedlo k podstatnej redukcii nadbytočnej likvidity.

Rada guvernérov zároveň v júni potvrdila, že počas druhej polovice roka bude znižovať objem cenných papierov Eurosystému nadobudnutých v rámci programu PEPP, a to priemerným tempom 7,5 mld. € za mesiac. Malo ísť o prevažne rovnaký postup ako v prípade programu APP.

V čase júlového zasadania Rady guvernérov bola väčšina júnových inflačných ukazovateľov v súlade s očakávaniami buď stabilná alebo klesala, hoci domáce cenové tlaky a inflácia cien služieb zostávali zvýšené. Dynamika mzdového rastu bola naďalej vysoká, aj keď jej vplyv na infláciu bol stále do určitej miery zmierňovaný ziskovými maržami. Aktuálne informácie celkovo potvrdili predchádzajúce hodnotenie strednodobého výhľadu vývoja inflácie a Rada guvernérov sa na svojom júlovom zasadaní rozhodla ponechať menovopolitické sadzby na nezmenenej úrovni. Opätovne potvrdila svoj zámer zachovať reštriktívnu menovú politiku dovtedy, kým to bude potrebné.

V auguste inflácia klesla na 2,2 % z júlových 2,6 %. Domáce cenové tlaky a inflácia cien služieb napriek tomu zostávali vysoké, najmä v dôsledku rastu miezd. Tlaky na rast nákladov práce sa ďalej zmierňovali, no takisto zostávali zvýšené. Septembrové projekcie odborníkov ECB potvrdili predchádzajúci výhľad vývoja inflácie, čím sa posilnil predpoklad postupného a udržateľného návratu inflácie na úroveň 2 %. Podľa očakávaní sa mala inflácia koncom roka zvýšiť a v druhej polovici roka 2025 mala klesať k cieľovej úrovni. Vzhľadom na vyššiu než očakávanú infláciu cien služieb boli projekcie jadrovej inflácie (inflácie bez energií a potravín) na roky 2024 a 2025 upravené mierne nahor, no ich vývoj naďalej naznačoval trajektóriu rýchleho poklesu.

V čase septembrového zasadania Rady guvernérov boli podmienky financovania naďalej reštriktívne a úverový rast pomalý, a to v prostredí slabého dopytu a tlmenej hospodárskej aktivity. V druhom štvrťroku 2024 ekonomika vzrástla o 0,2 %, teda pomalším tempom ako v prvom štvrťroku a menej, než sa očakávalo. Hybnou silou rastu bol najmä čistý vývoz a vládne výdavky. Súkromná spotreba a investície, ktoré mali podľa očakávaní viesť k oživeniu, zostali slabé, pravdepodobne vzhľadom na vysoké geopolitické riziká. Odborníci ECB preto v porovnaní s júnom upravili svoje projekcie hospodárskeho rastu nadol, a to v dôsledku slabšieho príspevku domáceho dopytu v nasledujúcich štvrťrokoch. Očakávalo sa postupné oživenie hospodárstva, ktoré malo v roku 2024 vzrásť o 0,8 %, v roku 2025 o 1,3 % a v roku 2026 o 1,5 %. K oživeniu mala prispievať vyššia spotreba, postupné odznievanie účinkov reštriktívnej menovej politiky a rastúci globálny dopyt a vývoz.

Vzhľadom na aktuálne informácie, ktoré posilnili dôveru v postupný pokles inflácie smerom k cieľu ECB, sa Rada guvernérov v septembri rozhodla znížiť sadzbu jednodňových sterilizačných operácií – sadzbu, prostredníctvom ktorej riadi nastavenie menovej politiky – o 25 bázických bodov, a urobila tak ďalší krok v rámci zmierňovania stupňa reštrikcie menovej politiky. V zmysle oznámenia z 13. marca 2024 nadobudli od 18. septembra účinnosť určité zmeny operačného rámca implementácie menovej politiky (box 2). Došlo predovšetkým k zníženiu rozpätia medzi úrokovou sadzbou hlavných refinančných operácií a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií na 15 bázických bodov, zatiaľ čo rozpätie medzi úrokovou sadzbou jednodňových refinančných operácií a sadzbou hlavných refinančných operácií zostalo nezmenené na úrovni 25 bázických bodov. Nadbytočná likvidita v eurozóne v septembri klesla pod 3 bil. €, najmä v dôsledku splácania úverov v rámci operácií TLTRO III. K tomuto poklesu v čoraz väčšej miere prispievalo postupné ukončovanie reinvestícií splatených dlhopisov v rámci menovopolitických portfólií Eurosystému.

V septembri inflácia klesla na 1,7 %, najnižšiu úroveň od apríla 2021, čo posilnilo dôveru v rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Väčšina ukazovateľov základnej inflácie v septembri buď klesala, alebo zostala nezmenená. Ceny energií zaznamenali s ročnou mierou rastu ‑6,1 % výrazný pokles a väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní sa pohybovala na úrovni okolo 2 %. Na výhľad vývoja inflácie mala vplyv oproti očakávaniam slabšia hospodárska aktivita. Podľa krátkodobých ukazovateľov priemyselná produkcia naďalej klesala. Aktivita v sektore služieb podľa všetkého profitovala z intenzívnej letnej sezóny, no krátkodobé ukazovatele poukazovali na pokles v treťom štvrťroku 2024. Podniky zvyšovali investície len pomalým tempom, zatiaľ čo vývoz klesal. Napriek nárastu príjmov domácnosti v druhom štvrťroku 2024 – v poslednom štvrťroku, za ktorý boli k dispozícii údaje – uprednostňovali nižšiu spotrebu v prospech úspor. V reakcii na túto dynamiku a jej dosah na infláciu sa Rada guvernérov v októbri rozhodla pokračovať v zmierňovaní stupňa reštrikcie menovej politiky a znížiť kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov, čím sa sadzba jednodňových sterilizačných operácií dostala na úroveň 3,25 %.

Ku koncu roka z rýchleho odhadu vyplýval mierny nárast inflácie z 2,0 % v októbri na 2,3 % v novembri. Tento očakávaný nárast bol spôsobený vylúčením predchádzajúceho poklesu cien energií z výpočtu ročných mier. Zatiaľ čo ceny potravín a služieb klesli, domáca inflácia zostala vysoká. Príčinou boli mzdové tlaky a pokračujúce oneskorené prispôsobovanie cien niektorých služieb minulému prudkému rastu inflácie. Celkový vývoj základnej inflácie však zodpovedal trvalému návratu inflácie na cieľovú úroveň. V decembrových projekciách mala celková inflácia podľa odborníkov Eurosystému dosahovať v priemere 2,4 % v roku 2024, 2,1 % v roku 2025, 1,9 % v roku 2026 a 2,1 % v roku 2027, keď sa začne uplatňovať rozšírený systém EÚ na obchodovanie s emisiami.

Hospodárstvo eurozóny v treťom štvrťroku 2024 vzrástlo o 0,4 % a prevýšilo tak očakávania. Hlavnou hybnou silou bol nárast spotreby a tvorba zásob podnikov. Investície však boli v prostredí vysokej neistoty naďalej nízke. Krátkodobé ukazovatele dostupné za posledný štvrťrok 2024 naznačovali spomaľovanie tempa rastu. Prieskumy poukazovali na ďalšiu kontrakciu priemyselnej produkcie a spomaľovanie rastu v sektore služieb. Trh práce naďalej vykazoval odolnosť. Miera nezamestnanosti v eurozóne v októbri 2024 predstavovala 6,3 %, rovnako ako v septembri. Už od septembra 2020 (8,6 %) takmer nepretržite klesala a v novembri dosiahla najnižšiu úroveň (6,2 %) od zavedenia eura. Napriek naďalej reštriktívnym podmienkam financovania dochádzalo v dôsledku nedávneho znižovania úrokových sadzieb k postupnému zmierňovaniu cien úverov pre podniky a domácnosti. Podľa decembrových projekcií sa mala ekonomika postupne posilňovať, hoci pomalším tempom, než sa pôvodne očakávalo. Vyššie reálne mzdy mali podľa očakávaní podporiť výdavky domácností, zatiaľ čo lacnejšie úvery mali stimulovať spotrebu a investície. Za predpokladu absencie zvýšeného obchodného napätia sa považovalo za pravdepodobné, že v dôsledku zvýšenia svetového dopytu dôjde k podpore hospodárskeho oživenia zo strany vývozu.

Za týchto okolností sa Rada guvernérov na svojom decembrovom zasadaní rozhodla znížiť kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov, pričom opätovne potvrdila svoj záväzok zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na úrovni strednodobého cieľa 2 %. Vyhlásenie o tom, že menovopolitické sadzby zostanú na dostatočne reštriktívnej úrovni dovtedy, kým to bude potrebné, už nebolo súčasťou jej komunikácie. Znížením kľúčových sadzieb ECB sa úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií dostala na úroveň 3,00 %; jej kumulatívny pokles v priebehu roka 2024 dosiahol 100 bázických bodov (graf 2.1).

Graf 2.1

Zmeny kľúčových úrokových sadzieb ECB

(v percentuálnych bodoch)

V decembri boli zároveň ukončené dve opatrenia, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v období nízkej inflácie a počas pandémie: program PEPP a operácie TLTRO III. Na konci roka 2024 Rada guvernérov ukončila reinvestície v rámci programu PEPP. Od januára 2025 už Eurosystém nereinvestuje istinu zo splatených cenných papierov v portfóliu PEPP. Banky okrem toho 18. decembra 2024 splatili zostávajúci dlh z operácií TLTRO, čím sa uzavrela táto časť procesu normalizácie súvahy. Hlavným nástrojom na zabezpečenie trvalého návratu inflácie k cieľovej úrovni tak zostávajú menovopolitické úrokové sadzby.

2.2 Normalizácia súvahy Eurosystému

V roku 2024 súvaha Eurosystému pokračovala v postupnej normalizácii, ktorá sa začala v roku 2022. Do konca roka 2024 sa jej objem znížil na 6,4 bil. € (zo 6,9 bil. € na konci roka 2023). Príčinou bolo predovšetkým predčasné a riadne splácanie operácií TLTRO III, ako aj redukcia objemu portfólia APP a do určitej miery aj portfólia PEPP, v prípade ktorého sa od júla začali uplatňovať čiastočné reinvestície.

Na konci roka 2024 predstavovali menovopolitické aktíva v súvahe Eurosystému 4,3 bil. €, čo je v porovnaní s koncom roka 2023 pokles o 0,8 bil. €. Úvery poskytnuté úverovým inštitúciám v eurozóne predstavovali 1 % celkových aktív (pokles zo 6 % na konci roka 2023) a aktíva nadobudnuté na účely menovej politiky predstavovali 67 % celkových aktív (v porovnaní so 68 % na konci roka 2023). Ostatné finančné aktíva v súvahe, najmä aktíva v cudzej mene, zlato a nemenovopolitické portfóliá denominované v eurách, vzrástli o 0,3 bil. €.

Na strane pasív sa celková výška povinných minimálnych rezerv úverových inštitúcií a jednodňových sterilizačných operácií na konci roka 2024 znížila na 3,0 bil. € (z 3,5 bil. € na konci roka 2023) a predstavovala 47 % celkových pasív (v porovnaní s 51 % na konci roka 2023). Objem bankoviek v obehu zostal na takmer nezmenenej úrovni 1,6 bil. € a predstavoval 25 % celkových pasív (nárast z 23 %).

Graf 2.2

Vývoj konsolidovanej súvahy Eurosystému

(v mld. EUR)

Vývoj portfólií APP a PEPP

Eurosystém ukončil čistý nákup aktív v rámci programu PEPP od 1. apríla 2022, nákup aktív v rámci programu APP od 1. júla 2022. Následne pokračoval v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci týchto programov v záujme zachovania vysokého stavu likvidity a primeraného nastavenia menovej politiky. V prípade programu APP Eurosystém od júla 2023 reinvestície ukončil. V rámci programu PEPP bola istina zo splatených cenných papierov v plnej výške reinvestovaná aj v prvom polroku 2024. V druhej polovici roka sa objem tohto portfólia znižoval priemerným mesačným tempom 7,5 mld. €. Reinvestície v rámci programu PEPP boli úplne ukončené na konci decembra 2024. Očakáva sa, že objem portfólií APP a PEPP sa bude postupným a predvídateľným tempom znižovať, keďže Eurosystém už istinu zo splatených cenných papierov nereinvestuje.

Objem aktív nadobudnutých v rámci programu APP sa znížil z 3,0 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene) na konci roka 2023 na 2,7 bil. € na konci roka 2024. Prevažnú časť týchto aktív tvorili aktíva nadobudnuté v rámci programu nákupu aktív verejného sektora (public sector purchase programme – PSPP) vo výške 2,1 bil. €, t. j. 79 % celkových aktív v rámci programu APP na konci roka. Na konci roka 2024 predstavovala vážená priemerná splatnosť aktív portfólia PSPP 6,86 roka (s určitými rozdielmi medzi jednotlivými jurisdikciami). Podiel programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme – ABSPP) na celkovom objeme aktív v rámci programu APP predstavoval na konci roka menej ako 1 % (7 mld. €), podiel tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (third covered bond purchase programme – CBPP3) tvoril 9 % (253 mld. €) a podiel programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP) 11 % (288 mld. €).

Ku koncu roka 2024 hodnota cenných papierov nadobudnutých v rámci programu PEPP predstavovala 1,6 bil. € (v amortizovanej obstarávacej cene). Podiel portfólia krytých dlhopisov na celkovom objeme predstavoval menej ako 1 % (6 mld. €), podiel aktív podnikového sektora 3 % (45 mld. €) a podiel aktív verejného sektora 97 % (1,6 bil. €).^[15] Na konci roka 2024 predstavovala vážená priemerná splatnosť cenných papierov verejného sektora nakúpených v rámci programu PEPP 7,14 roka.

Eurosystém pokračoval v cielení zostávajúcich nákupov podnikových cenných papierov na emitentov s lepšími klimatickými výsledkami. V roku 2024 ECB zverejnila svoj druhý súbor klimatických finančných informácií, pričom rozsah zverejňovaných údajov rozšírila o portfóliá aktív verejného sektora a krytých dlhopisov držané Eurosystémom na účely menovej politiky (v rámci programov APP a PEPP). Súčasťou súboru je aj sekcia venovaná devízovým rezervám ECB (viac v časti 11.5). ECB tiež zverejnila svoju druhú správu o klimatických informáciách týkajúcich sa nemenovopolitických portfólií, konkrétne penzijných fondov zamestnancov ECB a portfólií vlastných zdrojov ECB.

Postupné ukončovanie reinvestícií prebiehalo plynulo a finančné trhy ho optimálne absorbovali.^[16]

Hodnota splatených cenných papierov súkromného sektora v rámci programov APP a PEPP v roku 2024 dosiahla 74 mld. €, zatiaľ čo hodnota splatených cenných papierov verejného sektora v rámci programov PSPP a PEPP dosiahla spolu 466 mld. €. Reinvestície v rámci programu PEPP dosiahli 2,6 mld. € v prípade cenných papierov súkromného sektora a 157 mld. € v prípade cenných papierov verejného sektora. Reinvestičné nákupy podnikových a krytých dlhopisov v rámci programu PEPP sa riadili referenčnými hodnotami odrážajúcimi trhovú kapitalizáciu všetkých akceptovateľných nesplatených podnikových dlhopisov a krytých dlhopisov. Vzhľadom na veľký rozsah a nerovnomernú distribúciu splácania došlo k úprave rozloženia reinvestícií aktív verejného sektora z hľadiska jednotlivých jurisdikcií a času s cieľom zabezpečiť pravidelnú a vyváženú prítomnosť na trhu, s náležitým ohľadom na tvorbu trhových cien a fungovanie trhu Tento mechanizmus úpravy rozloženia reinvestícií viedol k dočasným odchýlkam zloženia portfólia PEPP od alokácie podľa kľúča na upisovanie základného imania Eurosystému, ktoré však boli ku koncu obdobia úprav (zodpovedajúceho kalendárnemu roku, v ktorom dochádza k splácaniu) zväčša odstránené.^[17]

Aktíva nadobudnuté v rámci programov PSPP, CSPP, CBPP3 a PEPP boli aj naďalej k dispozícii na požičiavanie s cieľom podporiť likviditu na trhu s dlhopismi a repo trhu. V roku 2024 sa dostupnosť kolaterálu v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi výrazne zlepšila, čo sa odrazilo v menšom objeme poskytnutých úverov.

Vývoj refinančných operácií Eurosystému

Na konci roka 2024 predstavovala hodnota nesplatených refinančných operácií Eurosystému 34 mld. €, čo v porovnaní s koncom roka 2023 predstavuje pokles o 376 mld. €. Táto zmena je predovšetkým dôsledkom ukončenia série operácií TLTRO III, pričom objem dobrovoľne a riadne splatených operácií dosiahol 392 mld. €. Vážená priemerná splatnosť nesplatených refinančných operácií Eurosystému sa tak skrátila z 5,2 mesiaca na konci roka 2023 na 1,3 mesiaca na konci roka 2024.

Vývoj v oblasti akceptovateľných obchodovateľných aktív a mobilizovaného kolaterálu

Nominálny objem obchodovateľných aktív akceptovateľných ako kolaterál v refinančných operáciách Eurosystému sa v roku 2024 zvýšil o 526 mld. € a ku koncu roka dosiahol 19,3 bil. € (graf 2.3). Najväčšou triedou aktív boli aj naďalej cenné papiere ústrednej štátnej správy (10,4 bil. €). Medzi ďalšie hlavné triedy aktív patrili nezabezpečené bankové dlhopisy (2,2 bil. €), podnikové dlhopisy (2,0 bil. €) a kryté bankové dlhopisy (1,9 bil. €). Cenné papiere regionálnej samosprávy (644 mld. €), cenné papiere kryté aktívami (617 mld. €) a iné obchodovateľné aktíva (1,6 bil. €) predstavovali jednotlivo len menší podiel celkového okruhu akceptovateľných aktív.

Graf 2.3

Vývoj akceptovateľných obchodovateľných aktív

(v mld. EUR)

V roku 2024 sa objem mobilizovaného kolaterálu znížil o 231 mld. € na 1,5 bil. € (graf 2.4). To zodpovedá 60 % čistej redukcie nesplateného objemu refinančných operácií Eurosystému v priebehu roka. K zníženiu objemu mobilizovaného kolaterálu vo viac ako polovičnej miere došlo po nadobudnutí splatnosti operácie TLTRO III v marci 2024, ktorá predstavovala viac ako 135 mld. € demobilizovaného kolaterálu. Počas zvyšku roka zostala celková hodnota mobilizovaného kolaterálu relatívne stabilná. Pokiaľ ide o vývoj jednotlivých tried aktív, najväčší pokles zaznamenali úverové pohľadávky, nasledované cennými papiermi krytými aktívami, krytými bankovými dlhopismi a podnikovými dlhopismi.

Graf 2.4

Vývoj mobilizovaného kolaterálu

(v mld. EUR)

Revízia rámcov dodatočných úverových pohľadávok a súvisiacich druhov kolaterálu

V novembri 2024 ECB oznámila zmeny kolaterálového rámca Eurosystému, ktoré sa týkali „dodatočných úverových pohľadávok“ a súvisiacich druhov kolaterálu.^[18] Cieľom týchto zmien je zvýšiť harmonizáciu, flexibilitu a rizikovú efektívnosť kolaterálového rámca a zároveň zachovať jeho záber. So zreteľom na tieto ciele sa Rada guvernérov rozhodla začleniť do všeobecného kolaterálového rámca niektoré dočasné opatrenia a zároveň ukončiť medzičasom nepotrebné dočasné kolaterálové opatrenia, okrem iného vzhľadom na splatnosť posledných operácií TLTRO a následný pokles celkových kolaterálových potrieb.^[19]

Medzi dočasné opatrenia, ktoré budú začlenené do všeobecného rámca, patrí akceptácia nasledujúcich kategórií aktív ako kolaterálu: i) cenných papierov krytých aktívami s druhým najlepším ratingom stupňa kreditnej kvality 3 harmonizovanej ratingovej stupnice Eurosystému, ktoré spĺňajú kritériá akceptovateľnosti stanovené v usmernení o dočasných kolaterálových opatreniach („dočasný rámec“)^[20], a ii) obchodovateľných aktív denominovaných v amerických dolároch, britských librách a japonských jenoch. Okrem toho budú ako dodatočný zdroj hodnotenia kreditného rizika akceptované aj štatistické interné systémy národných centrálnych bánk pre hodnotenie kreditného rizika (časť 2.3).

ECB bude na základe svojich predchádzajúcich rozhodnutí z 24. marca 2022 a 30. novembra 2023 pokračovať v postupnom rušení dočasných opatrení na uvoľnenie kolaterálových požiadaviek, ktoré boli prijaté v čase krízy a ktoré už nie sú potrebné. Zrušené budú opatrenia týkajúce sa nasledujúcich druhov aktív, ktoré boli akceptovateľné v dočasnom rámci: i) súkromné osoby ako akceptovateľní dlžníci a združené úverové pohľadávky kryté nehnuteľným majetkom ako akceptovateľné druhy aktív v prípade dodatočných úverových pohľadávok, ii) individuálne úverové pohľadávky so stupňom kreditnej kvality nižším ako 3 a iii) úvery denominované v amerických dolároch, britských librách a japonských jenoch. ECB okrem toho postupne ukončí dočasné uvoľnenie určitých technických požiadaviek na akceptovateľnosť dodatočných úverových pohľadávok, napríklad v prípade úverových pohľadávok, na ktoré sa vzťahuje čiastočná záruka verejného sektora v súvislosti s pandémiou COVID‑19. Okrem toho ukončí akceptovateľnosť retailových hypotekárnych dlhových nástrojov a neobchodovateľných dlhových nástrojov krytých akceptovateľnými úverovými pohľadávkami, ktoré boli akceptovateľné na základe usmernenia o vykonávaní rámca menovej politiky Eurosystému (všeobecnej dokumentácie)^[21][22].

Okrem týchto rozhodnutí Rada guvernérov poverila príslušné výbory Eurosystému prípravou budúcej integrácie združených úverových pohľadávok nefinančných spoločností do všeobecného rámca vrátane primeraného rámca kontroly rizík a všetkých potrebných technických požiadaviek.

Tieto zmeny zabezpečia zachovanie širokého kolaterálového rámca pre refinančné operácie, ktoré sa budú naďalej realizovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov, a pomôžu zabezpečiť naďalej účinnú, spoľahlivú, flexibilnú a efektívnu implementáciu menovej politiky ECB, v súlade s revidovaným operačným rámcom implementácie menovej politiky.

2.3 Riadenie finančných rizík spojených s nástrojmi menovej politiky

Eurosystém nepretržite riadi finančné riziká spojené s implementáciou svojich menovopolitických operácií. Snaží sa pritom o rizikovú efektívnosť, t. j. dosahovať ciele menovej politiky tak, aby bol vystavený čo najmenšiemu riziku.^[23]

V prvej časti roka 2024 ECB ponechala svoje kľúčové úrokové sadzby na nezmenenej úrovni s cieľom zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 % (časť 2.1). Náklady spojené s pasívami v súvahách centrálnych bánk Eurosystému tak zostali vysoké, zatiaľ čo výnosy z ich portfólií cenných papierov nadobudnutých v rámci programov APP a PEPP a z operácií TLTRO III zostali nízke. Tento nesúlad viedol v prípade väčšiny centrálnych bánk Eurosystému k záporným čistým úrokovým výnosom. Niektoré z týchto centrálnych bánk môžu záporné čisté úrokové výnosy vyrovnať z finančných rezerv vytvorených v predchádzajúcich rokoch. Prípadné straty, ktoré nemožno vyrovnať, môžu byť vedené v súvahe príslušnej centrálnej banky a následne vyrovnané z budúcich ziskov. Nebudú mať vplyv na schopnosť Eurosystému plniť mandát cenovej stability a účinne vykonávať svoju činnosť. V priebehu času sa vzhľadom na zúženie nesúladu medzi aktívami a pasívami očakáva zlepšenie ziskovosti Eurosystému.^[24] V súlade so zásadami stanovenými v kontexte zmien operačného rámca implementácie menovej politiky, ktoré Rada guvernérov oznámila v marci 2024 (box 2), bude rámec v dlhodobom horizonte zachovávať finančnú stabilitu súvahy, a podporovať tak nezávislosť centrálnej banky.

Hlavnou zmenou rámca Eurosystému pre riadenie rizík v roku 2024 bolo zvýšenie diverzifikácie systémov hodnotenia kreditného rizika v prípade kolaterálu. Riadenie rizík spojených s programami APP a PEPP počas postupného ukončovania reinvestícií naďalej vychádzalo zo zavedených rámcov kontroly rizík.

Diverzifikácia systémov hodnotenia kreditného rizika používaných na hodnotenie kolaterálu

V roku 2024 došlo k zaradeniu dodatočných systémov hodnotenia kreditného rizika do rámca Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika (Eurosystem Credit Assessment Framework – ECAF). ECAF je jedným z nástrojov na zmierňovanie kreditného rizika spojeného s aktívami využívanými v operáciách menovej politiky. Definuje súbor procedúr, pravidiel a technických postupov, ktorým sa zabezpečuje dodržiavanie požiadaviek Eurosystému na vysoké štandardy kreditného rizika akceptovateľných aktív. ECAF vychádza zo systémov hodnotenia kreditného rizika z troch rôznych zdrojov: externých ratingových agentúr, označovaných ako externé inštitúcie hodnotiace kreditné riziko (external credit assessment institutions – ECAI), interných systémov národných centrálnych bánk na hodnotenie kreditného rizika a systémov zmluvných strán založených na internom ratingu.

V nadväznosti na akceptáciu Scope Ratings GmbH ako piatej inštitúcie ECAI v roku 2023 došlo v roku 2024 k dokončeniu procesu integrácie jej ratingov do IT infraštruktúry Eurosystému. Od 16. decembra 2024 začal Eurosystém používať ratingy od Scope Ratings GmbH na účely hodnotenia kreditnej kvality obchodovateľných aktív, ktoré sa majú používať ako kolaterál v operáciách menovej politiky. Tieto ratingy sa v súčasnosti používajú popri ratingoch už akceptovaných inštitúcií ECAI (Morningstar DBRS, Fitch Ratings, Moody’s a S&P Global Ratings). Ich súčasťou sú aj ratingy cenných papierov krytých aktívami, v prípade ktorých Scope Ratings GmbH v priebehu roka 2024 splnil požiadavky akceptovateľnosti Eurosystému.

Rada guvernérov rozhodla tiež o začlenení štatistických interných systémov národných centrálnych bánk Eurosystému na hodnotenie kreditného rizika (statistical in-house credit assessment systems – S-ICAS) do všeobecného kolaterálového rámca menovej politiky. V reakcii na pandémiu COVID‑19 Rada guvernérov v apríli 2020 rozhodla o rozšírení okruhu akceptovateľných systémov hodnotenia kreditného rizika používaných v rámcoch dodatočných úverových pohľadávok národných centrálnych bánk a o zahrnutí ich vlastných konzervatívnych prístupov k hodnoteniu kreditného rizika. Niektoré národné centrálne banky následne začali používať systémy S-ICAS, ktoré hodnotia úverovú bonitu dlžníkov/ručiteľov zo sektora nefinančných spoločností v prípade dodatočných úverových pohľadávok podľa dočasného kolaterálového rámca (časť 2.2.4), popri svojich regulárnych interných systémoch hodnotenia kreditného rizika, ktoré si vyžadujú aj odborné posúdenie. Dňa 19. decembra 2024 Rada guvernérov schválila pre systémy S-ICAS harmonizovaný rámec, na základe ktorého sa tieto systémy akceptujú ako dodatočný zdroj hodnotenia kreditného rizika vo všeobecnom kolaterálovom rámci.^[25] Od všetkých v súčasnosti existujúcich systémov S-ICAS sa vyžaduje, aby boli v súlade s týmto harmonizovaným rámcom. Systémy S-ICAS pomáhajú zabezpečiť široký okruh kolaterálu vrátane kolaterálu z bankových úverov poskytovaných podnikovému sektoru, najmä malým a stredným subjektom.

Riadenie rizík spojených s nákupom aktív v rámci programov APP a PEPP

V roku 2024 pokračovali reinvestície istiny zo splatených cenných papierov v rámci programu PEPP, najskôr v plnom a neskôr len v čiastočnom rozsahu. V rámci programu APP sa splatené cenné papiere nereinvestujú od polovice roka 2023 (časť 2.2.1). Obidva programy, realizované na účely menovej politiky, pozostávajú z rôznych tried aktív, konkrétne dlhových cenných papierov verejného a podnikového sektora, ako aj cenných papierov krytých aktívami a krytých dlhopisov. Finančné riziká spojené s týmito programami sa riadia na základe špecifických rámcov kontroly finančného rizika, ktoré prihliadajú na strategické ciele jednotlivých programov a na rizikové profily rôznych tried aktív. Súčasťou rámcov sú kritériá akceptovateľnosti, postupy hodnotenia kreditného rizika a hĺbkovej kontroly, systémy oceňovania, referenčné hodnoty a limity, ktoré sa rovnako ako počas fázy čistého nákupu budú na držané aktíva vzťahovať dovtedy, kým budú vedené v súvahe Eurosystému. Kľúčové prvky týchto rámcov, zhrnuté v časti 2.3 Výročnej správy ECB za rok 2022, tabuľke 2.1, sú stále v platnosti.

Box 2
Revízia operačného rámca 2024

Operačný rámec ECB predstavuje súbor nástrojov a postupov vrátane trhových operácií a automatických operácií, prostredníctvom ktorých sa implementuje nastavenie menovej politiky Rady guvernérov. Účelom operačného rámca je riadenie krátkodobých mier peňažného trhu v úzkom súlade s menovopolitickými sadzbami, ktoré stanovuje Rada guvernérov, v záujme dosiahnutia zamýšľaného nastavenia menovej politiky.

V decembri 2022 ECB oznámila revíziu operačného rámca s cieľom zabezpečiť jeho primeranosť v prostredí postupného znižovania objemu likvidity vzhľadom na normalizáciu súvahy Eurosystému. Súčasný objem menovopolitických aktív poskytuje bankovému systému vysokú úroveň nadbytočnej likvidity (graf A).

Graf A

Vývoj súvahy Eurosystému

(v bil. EUR)

Dňa 13. marca 2024 sa Rada guvernérov zhodla na súbore zásad implementácie menovej politiky v budúcnosti. Tieto zásady sa týkajú účinnosti a efektívnosti operačného rámca pri implementácii želaného nastavenia menovej politiky, jeho stability v prípade rôznych konfigurácií menovej politiky, ako aj rôznych finančných a likviditných podmienok, jeho flexibility pri uspokojovaní potrieb rozsiahleho a rozmanitého bankového sektora eurozóny a jeho konzistentnosti s hladkým a riadnym fungovaním trhov (zásada otvoreného trhového hospodárstva). Za predpokladu, že rôzne konfigurácie operačného rámca rovnako prispievajú k zabezpečovaniu účinnej implementácie nastavenia menovej politiky, zároveň operačný rámec umožňuje, aby ECB plnila svoj sekundárny cieľ, ktorým je podpora všeobecných hospodárskych politík EÚ – predovšetkým prechodu na ekologické hospodárstvo – rešpektujúc hlavný cieľ ECB udržiavať cenovú stabilitu.

V súlade s týmito zásadami sa Rada guvernérov zhodla na nasledujúcom súbore hlavných parametrov a funkcií svojho operačného rámca.

• Rada guvernérov bude pokračovať v riadení nastavenia menovej politiky prostredníctvom sadzby jednodňových sterilizačných operácií.
• Eurosystém bude poskytovať likviditu prostredníctvom rozsiahleho súboru nástrojov.
• Hlavné refinančné operácie sa budú aj naďalej realizovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov. Majú zohrávať ústrednú úlohu pri krytí likviditných potrieb bánk. Ich využívanie centrálnymi protistranami je neoddeliteľnou súčasťou plynulej implementácie menovej politiky.
• Trojmesačné dlhodobejšie refinančné operácie sa takisto budú naďalej realizovať formou tendrov s pevnou úrokovou sadzbou a neobmedzeným objemom pridelených prostriedkov.
• S účinnosťou od 18. septembra 2024 bude sadzba hlavných refinančných operácií upravená tak, aby rozpätie medzi touto sadzbou a sadzbou jednodňových sterilizačných operácií predstavovalo 15 bázických bodov. Sadzba jednodňových refinančných operácií bude upravená tak, aby rozpätie medzi touto sadzbou a sadzbou hlavných refinančných operácií zostalo nezmenené na úrovni 25 bázických bodov.
• Nové štrukturálne dlhodobejšie refinančné operácie a štrukturálne portfólio cenných papierov budú zavedené neskôr, keď začne súvaha Eurosystému opäť stabilne rásť, prihliadajúc na existujúce portfóliá dlhopisov.
• Sadzba povinných minimálnych rezerv bánk zostáva nezmenená na úrovni 1 %. Nemení sa ani sadzba úročenia minimálnych rezerv, ktorá predstavuje 0 %.
• V rámci refinančných operácií sa bude uplatňovať široký kolaterálový rámec.

V roku 2026 Rada guvernérov na základe získaných skúseností uskutoční revíziu hlavných parametrov operačného rámca, pričom je pripravená upraviť jeho koncepciu a parametre podľa potreby i skôr, aby implementácia menovej politiky bola naďalej v súlade s určenými zásadami.

3 Európsky finančný sektor: zvýšené riziká ohrozujúce finančnú stabilitu vo volatilnom prostredí

V roku 2024 boli riziká a slabiny ohrozujúce finančnú stabilitu v eurozóne naďalej zvýšené. Obavy sa od pretrvávania vysokej inflácie presunuli k nárastu rizík pomalšieho hospodárskeho rastu. Došlo tiež k nárastu geopolitických rizík a neistoty súvisiacej s hospodárskou politikou, čo zvyšovalo pravdepodobnosť výskytu krajných udalostí. V týchto podmienkach sa vnútroštátne orgány snažili zachovať v rámci makroprudenciálnej politiky dostatočný manévrovací priestor pre prípad naplnenia rizík. Súvisiacej akumulácii použiteľných rezerv napomohla vyššia ziskovosť bánk, ktorá im vďaka výsledkom dosiahnutým za minulé roky a ich nepretržitej spolupráci s orgánmi dohľadu pomohla zachovať si odolnosť. Zároveň sa podarilo výrazne pokročiť v kompletizácii pevného regulačného rámca pre finančný sektor, predovšetkým pokiaľ ide o transpozíciu konečných reforiem Bazileja III do bankových právnych predpisov EÚ, ako aj o prípravné práce na nebankovom finančnom sprostredkovaní a únii kapitálových trhov.

3.1 Prostredie finančnej stability v roku 2024

V roku 2024 eurozóna čelila naďalej zvýšeným rizikám ohrozujúcim finančnú stabilitu, pričom z pohľadu hlavných rizík sa obavy z pretrvávania vysokej inflácie presunuli k obavám o hospodársky rast. Vzhľadom na zmiernenie inflácie spotrebiteľských cien došlo v eurozóne a vo viacerých ďalších významných vyspelých ekonomikách k obratu úrokového cyklu. Nižšie referenčné úrokové sadzby prispeli k celkovému zníženiu nákladov na financovanie, hoci v niektorých prípadoch pretrvávali problémy spojené s obmedzenou schopnosťou niektorých dlžníkov splácať dlh. V dôsledku rozpočtových problémov a obáv z nízkej produktivity vedúcej k slabšiemu hospodárskemu rastu došlo k zvýšeniu zraniteľnosti niektorých krajín eurozóny. Zároveň sa zintenzívnili aj geopolitické riziká a hospodárskopolitická neistota. Napriek týmto okolnostiam a určitej dočasnej volatilite si finančné trhy a bankový systém zachovali odolnosť. Zaznamenané epizódy volatility však zároveň poukázali na slabiny finančného systému v nepriaznivých podmienkach. Výhľad vývoja finančnej stability v eurozóne je preto aj naďalej krehký.

Hoci zraniteľnosť krajín zostala na úrovni eurozóny ako celku naďalej obmedzená, v prípade niektorých krajín došlo v roku 2024 k jej zvýšeniu. Objavili sa obavy o udržateľnosť štátneho dlhu v dôsledku geopolitickej a hospodárskopolitickej neistoty, ako aj obavy spojené s vysokým dlhom a deficitom verejnej správy v niektorých krajinách vzhľadom na stagnujúci trend hospodárskeho rastu. To malo v niektorých krajinách – najmä vo Francúzsku po letných voľbách a po období politickej neistoty – za následok zväčšovanie spreadov štátnych dlhopisov a následné zníženie úverového ratingu na konci roka. Vzhľadom na obavy o hospodársky rast a produktivitu eurozóny v strednodobom horizonte by vysoké úverové náklady a slabé rozpočtové fundamenty mohli obmedziť rozpočtové možnosti krajín v rámci ich snahy posilniť odolnosť ekonomiky voči budúcim nepriaznivým šokom. Nárast výnosov referenčných štátnych dlhopisov by okrem toho mohol mať nepriaznivý dosah na širšiu ekonomiku.

Podnikový sektor eurozóny si v roku 2024 celkovo zachoval svoju odolnosť. Na ziskovosť naďalej nepriaznivo vplývali vysoké úrokové sadzby, čo v niektorých sektoroch a krajinách viedlo k výraznému nárastu prípadov platobnej neschopnosti podnikov, hoci ich miera bola naďalej nízka. Ako mimoriadne ohrozená čoraz pomalšou hospodárskou aktivitou a vysokými úverovými nákladmi sa ukázala byť schopnosť splácať dlh malých a stredných podnikov. Ďalšie straty v dôsledku cyklických a štrukturálnych problémov zároveň v priebehu roka utrpel i sektor komerčných nehnuteľností, no vzhľadom na jeho pomerne malú veľkosť nedošlo k systémovému vplyvu na bankový sektor.

Zraniteľnosť sektora domácností eurozóny sa vďaka nižšej zadlženosti, odolnému trhu práce, silnému rastu príjmov a vysokej miere úspor zmiernila. V prípade domácností s nízkymi príjmami a domácností s hypotekárnymi úvermi s pohyblivou úrokovou sadzbou však došlo k oslabeniu schopnosti splácať dlh, ktorá by sa so spomalením hospodárskeho rastu a oslabením trhu práce mohla ešte zhoršiť. Trhy s rezidenčnými nehnuteľnosťami boli naďalej stabilné, s výnimkou rizík spojených s prípadmi zvýšenej úrovne hypotekárneho zadlženia a nadhodnotených nehnuteľností.

Na finančných trhoch v eurozóne a vo svete došlo v roku 2024 k viacerým epizódam volatility spôsobeným zvýšenou makrofinančnou a geopolitickou neistotou. Ich dosah na eurozónu bol obmedzený, no tieto udalosti poukázali na slabé miesta finančných trhov. Rekordne nízke prémie za akciové riziko a obmedzené spready podnikových dlhopisov naznačujú, že zo strany investorov mohlo dochádzať k podceňovaniu pravdepodobnosti nepriaznivých scenárov vývoja. Vysoká koncentrácia kapitalizácie akciových trhov medzi zopár amerických technologických spoločností navyše viedla k obavám v súvislosti s cenovou bublinou aktív spojených s umelou inteligenciou a zvýšila náchylnosť portfólií voči náhlym cenovým korekciám a riziku znásobenia nepriaznivého vývoja (box 3). Vzhľadom na čoraz hlbšiu integráciu globálnych akciových trhov bol rizikový sentiment trhov vysoko citlivý na negatívne šoky, čím sa zvýšil potenciál prudkých trhových korekcií a nepriaznivých globálnych dôsledkov.

Už od začiatku roka 2023 predstavuje koeficient vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1 – CET1) bánk v eurozóne približne 15 %. Tento pevný základ umožnil bankám počas viacerých období neistoty v rokoch 2023 a 2024 zachovať si odolnosť. Hoci boli v roku 2024 v niektorých krajinách eurozóny v prípade portfólií malých a stredných podnikov a portfólií komerčných nehnuteľností zaznamenané straty, pomer problémových úverov (non-performing loan – NPL) bol naďalej v blízkosti historických miním a vďaka solídnym kapitálovým a likviditným rezervám mohli banky bez problémov absorbovať prípadné straty. Banky tiež naďalej vykazovali výrazný rast ziskovosti, ktorý bol okrem iného podporovaný vysokými čistými úrokovými maržami a nižšími prevádzkovými nákladmi.

Sektor nebankového finančného sprostredkovania bol aj v roku 2024 odolný voči trhovej volatilite a bol naďalej oporou trhového financovania v eurozóne vo všetkých kategóriách kreditného rizika. Zdrojom obáv však zostali slabiny súvisiace s koncentrovanými expozíciami, nesúladom likvidity a vysokým pákovým efektom v niektorých častiach sektora investičných fondov. Pretrvávalo riziko prudkých korekcií oceňovania, ktoré by mali za následok náhly odlev zdrojov a výzvy na dodatočné vyrovnanie, čo by mohlo znásobiť nepriaznivú trhovú dynamiku a preniesť negatívne účinky do ďalších častí finančného systému. Naďalej mimoriadnu relevantnosť tohto rizika zvýrazňovalo vystavenie nebankových portfólií zvýšenému kreditnému riziku v prostredí geopolitickej neistoty a zhoršujúceho sa hospodárskeho rastu.

Na finančnú stabilitu naďalej nepriaznivo vplývalo viacero štrukturálnych problémov vrátane klimatických rizík a slabín v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré mali potenciál existujúce problémy zintenzívniť. Rastúca úroveň geopolitickej fragmentácie navyše viedla k obavám z možnosti zvrátenia doteraz dosiahnutej globálnej hospodárskej, obchodnej a finančnej integrácie. Tieto štrukturálne slabiny si vyžadujú pozornosť, pretože zvyšujú možnosť ďalšej volatility, najmä ak by sa v období slabého cyklického vývoja naplnili a viedli k vzniku negatívnej spätnej väzby.

3.2 Makroprudenciálna politika: zabezpečovanie odolnosti v čase nepriaznivého vývoja a neistoty

ECB bola poverená úlohou posudzovať makroprudenciálne kapitálové opatrenia navrhnuté vnútroštátnymi orgánmi pre banky v krajinách zapojených do jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Dôležité je, že má aj právomoc v prípade potreby uplatniť prísnejšie kapitálové opatrenia. V rámci dôkladného monitorovania nastavenia národných makroprudenciálnych politík v roku 2024 ECB dôvod na zavedenie prísnejších opatrení nezaznamenala, keďže viacero krajín už zaviedlo nové makroprudenciálne opatrenia v záujme posilnenia odolnosti svojho bankového systému voči nahromadeným slabinám a rizikám nepriaznivého vývoja.

Zachovanie odolnosti finančného systému má stále zásadný význam

V júni 2024 Rada guvernérov vydala vyhlásenie, v ktorom vyzvala vnútroštátne makroprudenciálne orgány, aby zachovali súčasnú výšku požiadavky na kapitálové rezervy, a to v záujme zachovania odolnosti bankového sektora a zabezpečenia dostupnosti rezerv v prípade zhoršenia podmienok bankového sektora alebo makrofinančných podmienok. Podľa vyhlásenia tiež bolo v niektorých krajinách naďalej žiaduce ďalšie zvýšenie požiadaviek na použiteľné kapitálové rezervy s cieľom odstrániť slabiny a zvýšiť makroprudenciálny manévrovací priestor, kým aktuálne podmienky bankového sektora obmedzovali riziká procyklickosti. Rada guvernérov zároveň vnútroštátne orgány vyzvala, aby zachovali existujúce opatrenia zamerané na dlžníkov v záujme zachovania stabilných a udržateľných úverových štandardov. V decembri 2024 ECB skvalitnila svoj rámec hodnotenia kapitálových rezerv ostatných systémovo dôležitých inštitúcií (other systemically important institutions – O‑SII) s cieľom zohľadniť systémový význam O‑SII pre bankovú úniu ako celok. Upravená metodika minimálnych úrovní rezerv má byť v plnom rozsahu zavedená do 1. januára 2028.^[26]

Za týchto okolností vnútroštátne orgány v roku 2024 pokračovali v sprísňovaní makroprudenciálnej politiky s cieľom zvýšiť odolnosť bánk. Do konca roka zaviedli všetky krajiny bankovej únie určitú formu požiadavky na použiteľnú rezervu. Opatrenie bolo možné zaviesť vďaka v priemere naďalej vysokej úrovni ziskovosti a kapitálového manévrovacieho priestoru bánk. V roku 2024 tri krajiny eurozóny oznámili zavedenie proticyklickej kapitálovej rezervy a jedna krajina oznámila zavedenie rezervy na krytie systémového rizika.^[27] Ide o výsledok pokračujúcej snahy mnohých vnútroštátnych orgánov o zvýšenie makroprudenciálneho manévrovacieho priestoru v podobe použiteľných kapitálových rezerv, aj keď cyklické rizikové podmienky v daných krajinách nepoukazujú na zvýšené riziká.^[28] Niektoré krajiny okrem toho v nadväznosti na plné zavedenie metodiky minimálnych úrovní pre inštitúcie O‑SII 1. januára 2024 upravili výšku kapitálových rezerv pre jednotlivé inštitúcie O‑SII. Dve krajiny popri kapitálových opatreniach oznámili zavedenie opatrení zameraných na dlžníkov, čím sa počet krajín, ktoré zaviedli takéto opatrenia, zvýšil na 17.^[29]

V roku 2024 ECB zverejňovala svoje analýzy a stanoviská k témam makroprudenciálnej politiky. V kapitolách o makroprudenciálnej politike v májovom a novembrovom vydaní Správy o finančnej stabilite (Financial Stability Review) zdôraznila svoju silnú podporu regulačným iniciatívam na zabezpečenie makroprudenciálneho manévrovacieho priestoru a na zvýšenie efektívnosti a účinnosti makroprudenciálneho rámca EÚ pre banky.^[30] Okrem toho pokračovala v analýze dôsledkov pre finančnú stabilitu vyplývajúcich z právnych iniciatív zameraných na mimoriadne zdanenie úverových inštitúcií a svoje obavy zdôraznila v troch stanoviskách.^[31] A napokon, ECB opätovne zdôraznila význam posilnenia makroprudenciálneho rámca pre nebankové subjekty s cieľom pomôcť zabezpečiť, aby predstavovali stabilný zdroj financovania v priebehu finančného cyklu (časť 3.4).

Spolupráca s Európskym výborom pre systémové riziká

ECB zabezpečuje sekretariát Európskeho výboru pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a poskytuje mu analytickú, štatistickú, logistickú a administratívnu podporu.^[32] Okrem tejto pravidelnej podpory sa ECB aj v roku 2024 významnou mierou podieľala na práci ESRB. Patrí sem okrem iného spolupredsedníctvo pracovnej skupiny ESRB pre nástroje, analytickej pracovnej skupiny a pracovnej skupiny pre záťažové testovanie. Analytické a modelovacie kapacity ECB boli prínosom predovšetkým v prípade pracovnej skupiny pre záťažové testovanie, a to v súvislosti s prípravou nepriaznivého scenára vývoja pre celoúnijné záťažové testy Európskeho orgánu pre bankovníctvo (European Banking Authority – EBA) na rok 2025 a s realizáciou prvého záťažového testu celého finančného systému EÚ zameraného na likviditu. V rámci tejto úlohy ECB tiež spolupredsedala tímu poverenému vypracovaním rámca monitorovania systémového likviditného rizika.

ECB okrem toho spolu s ESRB vypracovala správu o zvýšenej miere využívania proticyklickej kapitálovej rezervy členskými štátmi na posilnenie odolnosti v skorej fáze finančného cyklu v záujme zmiernenia vplyvu úverových kríz.^[33] Výboru tiež naďalej poskytovala podporu v širokej škále tém, najmä pokiaľ ide o nasledujúce oblasti: i) makroprudenciálne nástroje na zabezpečenie kybernetickej odolnosti^[34], ii) monitorovanie slabín v sektore nebankového finančného sprostredkovania (non-bank financial intermediation – NBFI)^[35], iii) slabiny v sektore nehnuteľností a monitorovanie súladu s odporúčaním ESRB z roku 2023 týkajúcim sa komerčných nehnuteľností^[36],[37], iv) makroprudenciálne dôsledky zmien úrokových sadzieb a v) dôsledky zvýšenej neistoty a vznikajúcich rizík (najmä v súvislosti s geopolitickým, klimatickým a technologickým vývojom) na makroprudenciálnu politiku. Skupina na vysokej úrovni poverená revíziou ESRB uskutočnila druhú revíziu nariadenia o ESRB^[38], v ktorej posúdila prácu a skúsenosti ESRB za posledné desaťročie. Skupina predložila návrhy na posilnenie kapacity ESRB v oblasti makroprudenciálneho dohľadu, najmä prostredníctvom komplexnejšieho hodnotenia systémových rizík, ktoré zohľadňuje vzájomné prepojenia, závislosti a šírenie účinkov.^[39] Podrobnejšie informácie sú na internetovej stránke ESRB a v jeho výročných správach.

3.3 Mikroprudenciálne aktivity na zaistenie bezpečnosti a dobrého stavu jednotlivých bánk

Európske banky boli počas roka 2024 naďalej odolné. Banky pod priamym dohľadom ECB si zachovali stabilné kapitálové a likviditné pozície. V treťom štvrťroku 2024 bol celkový koeficient CET1 na úrovni 15,72 % a celkové likviditné podmienky boli naďalej priaznivé. V rovnakom období sa podiel problémových úverov pohyboval približne na úrovni 2,3 %, v blízkosti historického minima. Ziskovosť bánk bola naďalej vysoká, najmä vďaka vyšším úrokovým sadzbám.

Banky však zároveň čelili dlhšiemu obdobiu geopolitického napätia, ktoré sa vyznačovalo vysokou neistotou a zvýšenou volatilitou, ako aj náročnému rizikovému prostrediu vrátane klimatických a environmentálnych rizík. Cieľom činností ECB v oblasti dohľadu preto bolo aj naďalej zvýšiť účinnosť funkcií vnútornej kontroly a mechanizmov riadenia a zabezpečiť, aby mali dohliadané banky dostatok kapitálu na prekonanie realistických nepriaznivých scenárov vývoja.

Postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP) v roku 2024 za týchto okolností neviedol k žiadnym významným posunom v skóre bánk ani v celkových požiadavkách druhého piliera. Celkové kapitálové požiadavky a odporúčania sa mierne zvýšili na 15,6 % rizikovo vážených aktív (oproti 15,5 % v roku 2023).^[40]

V roku 2024 sa bankový dohľad ECB naďalej intenzívne zameriaval na riadenie kreditného rizika, odstraňovanie nedostatkov v rámcoch IFRS 9 a vykonávanie cieleného hodnotenia portfólií nehnuteľností a portfólií malých a stredných podnikov s cieľom zmierniť zhoršovanie kvality aktív. Vzhľadom na nedostatky v agregácii a vykazovaní údajov o rizikách, ktoré bránia účinnému rozhodovaniu, orgány dohľadu venovali zvýšenú pozornosť zlepšovaniu informačných systémov bánk a odstraňovaniu slabín v oblasti bezpečnosti informačných technológií. Zdrojom obáv sú aj naďalej operačné riziko a riziko informačných a komunikačných technológií (IKT), čo zdôrazňuje potrebu urýchliť proces digitalizácie a posilniť kybernetickú odolnosť. ECB uskutočnila záťažový test kybernetickej odolnosti, ktorý ukázal, že banky majú rámce reakcie a obnovy, no napriek tomu zostáva priestor na zlepšenie. Pokiaľ ide o klimatické a environmentálne riziká, ECB pokračovala v monitorovaní plnenia termínov, ktoré boli bankám stanovené v roku 2022, v záujme splnenia všetkých očakávaní dohľadu do konca roka 2024. Podobne ako v roku 2023 ECB v nadväznosti na činnosti dohľadu viedla s dotknutými bankami dialóg a vydala písomnú spätnú väzbu, v prípade potreby aj záväzné rozhodnutia dohľadu so stanovením akumulácie pravidelných sankčných platieb.^[41] ECB tiež prostredníctvom výhľadových nástrojov posúdila súlad financovania bánk s klimatickými cieľmi EÚ.

V priebehu roka 2024 bankový dohľad ECB naďalej uplatňoval agilný a rizikovo orientovaný prístup. V máji Rada pre dohľad rozhodla o zavedení reformy postupu SREP s cieľom i) spresniť zameranie hodnotenia rizík uplatňovaním viacročného prístupu, ii) zlepšiť integráciu činností dohľadu, iii) podporiť využívanie celého súboru nástrojov dohľadu, iv) zefektívniť komunikáciu, v) ustáliť používané metodiky a vi) zefektívniť využívanie IT systémov a analytiky. Okrem toho ECB a EBA zriadili spoločný výbor pre bankové výkazníctvo, ktorého cieľom je harmonizácia a integrácia vykazovania údajov zo strany bankového sektora v záujme zvýšenia efektívnosti a zníženia súvisiacich nákladov.

Dňa 6. novembra 2024 SSM oslávil svoje desiate výročie. Pri tejto príležitosti sa celý rok 2024 niesol v znamení integrácie, s viacerými špeciálnymi podujatiami vrátane zriadenia tzv. SSM Foundation Programme ako súčasti ponuky odbornej prípravy SSM, ktorej cieľom je okrem iného podporovať súdržnú kultúru dohľadu v rámci európskeho bankového dohľadu.

Cieľom priorít dohľadu ECB na obdobie rokov 2025 až 2027 je i) zlepšiť schopnosť bánk vyhodnocovať a riadiť makrofinančné hrozby, najmä geopolitické šoky, ii) zabezpečiť, aby banky účinne a bezodkladne odstraňovali nedostatky zistené v rámci dohľadu, a iii) zabezpečiť, aby dokázali reagovať na nové výzvy spojené s digitalizáciou a používaním nových technológií.

V rámci svojho pokračujúceho úsilia o zvyšovanie transparentnosti ECB v roku 2024 náležite zohľadnila pripomienky prijaté počas verejnej konzultácie k revidovaným všeobecným zásadám týkajúcim sa interných modelov. Konečná revidovaná verzia týchto všeobecných zásad bola následne zverejnená vo februári 2024. V priebehu roka ECB otvorila verejné konzultácie k návrhu všeobecných zásad týkajúcich sa riadenia a rizikovej kultúry, k návrhu všeobecných zásad týkajúcich sa využívania poskytovateľov cloudových služieb a k revidovaným politikám týkajúcim sa možností a právomocí dostupných orgánom dohľadu na základe práva EÚ. Okrem toho zverejnila komplexnú metodiku posudzovania úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia a aktualizovala metodiku SREP pre operačné a IKT riziko. ECB tiež zverejnila osvedčené postupy týkajúce sa tvorby opravných položiek podľa IFRS 9 na základe postmodelových analýz a riadenia rizika vnútrodennej likvidity.

V roku 2024 ECB uložila sankcie trom bankám.^[42]

Dňa 5. júna 2024 Rada guvernérov vymenovala do Rady pre dohľad troch zástupcov ECB: Sharon Donneryovú, Pedra Machada a Patricka Montagnera.

Podrobnejšie informácie sú na internetovej stránke bankového dohľadu ECB a vo Výročnej správe ECB o činnosti dohľadu za rok 2024.

3.4 Účasť ECB na európskych a globálnych politických iniciatívach

V roku 2024 bol dosiahnutý výrazný pokrok v zdokonaľovaní regulačného rámca pre finančný sektor. ECB prispela k implementácii finálnych reforiem rámca Bazilej III v EÚ a k návrhu na posilnenie rámca EÚ pre krízové riadenie a ochranu vkladov. Významný pokrok sa podarilo dosiahnuť aj v oblasti regulácie kryptoaktív, kde sa pozornosť sústredila na implementáciu, ako aj v rámci projektu digitálneho eura. ECB sa zároveň zúčastňovala na prebiehajúcich politických diskusiách a prípravách na ďalšiu legislatívnu prácu v oblastiach nebankového finančného sprostredkovania (NBFI) a únie kapitálových trhov.

Dôležité zmeny vo vývoji regulačného rámca pre banky

Revidované nariadenie o kapitálových požiadavkách^[43] a revidovaná smernica o kapitálových požiadavkách^[44], často označované ako balík bankových predpisov EÚ, boli formálne prijaté a zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 19. júna 2024. Týmito dvomi legislatívnymi aktmi boli konečné reformy Bazileja III transponované do práva EÚ, čo umožní ďalšie zvýšenie odolnosti bankového systému EÚ voči rôznym rizikám. Predpisy tiež rozširujú súbor nástrojov dohľadu o nástroje na riešenie klimatických rizík a ďalších rizík ohrozujúcich udržateľnosť. ECB k vývoju balíka predpisov prispela svojou technickou expertízou v rámci trialógu medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. Okrem toho podporovala a naďalej podporuje regulačné orgány, najmä EBA, pri zavádzaní prvkov balíka bankových predpisov, napr. prostredníctvom konzultácií týkajúcich sa príslušných vykonávacích technických predpisov a regulačných technických predpisov. So zreteľom na potrebu zachovania rovnakých podmienok bola implementácia bazilejských pravidiel trhového rizika v EÚ, konkrétne zavedenie vykazovania informácií o zásadnej revízii obchodnej knihy ako regulačnej požiadavky, odložená na január 2026.

V priebehu roka 2024, v nadväznosti na legislatívny návrh Európskej komisie z apríla 2023, Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali svoje stanoviská k reforme rámca krízového riadenia bánk a ochrany vkladov. Cieľom návrhu bolo okrem iného zahrnutie menších a stredných bánk do záberu riešenia krízových situácií a zabezpečenie nástrojov umožňujúcich využívanie systémov ochrany vkladov v rámci krízového riadenia. Výsledok rokovaní v rámci trialógu by mal zabezpečiť splnenie týchto cieľov a ďalšie posilnenie rámca EÚ pre krízové riadenie bánk a ochranu vkladov.

Implementácia regulačného rámca pre kryptoaktíva

ECB v roku 2024 podporovala finalizáciu a implementáciu regulačného rámca pre kryptoaktíva, a to na úrovni EÚ i na medzinárodnej úrovni. Na úrovni EÚ poskytla ECB v súvislosti s nariadením o trhoch s kryptoaktívami^[45] podklady k technickým normám a usmerneniam, ktoré spoločne koordinovali EBA a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy. ECB tiež vydala stanovisko k navrhovanému nariadeniu a smernici o platobných službách a službách elektronických peňazí, v ktorom zdôraznila význam primeraných záruk a prudenciálnych požiadaviek na tokeny elektronických peňazí a vyzvala na posúdenie vplyvu služieb v oblasti pôžičiek v kryptomenách.^[46] V rámci medzinárodných fór, ako je Rada pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), sa začala venovať väčšia pozornosť podpore a monitorovaniu zavádzania regulačných opatrení v reakcii na kryptoaktíva. ECB v tejto súvislosti prispela k správe FSB a MMF o stave implementácie politiky skupiny G20 v oblasti kryptoaktív. Podieľala sa aj na analýze FSB zameranej na tokenizáciu a jej vplyv na finančnú stabilitu.

Podpora rozvoja únie kapitálových trhov a posilňovanie rámca regulácie sektora NBFI

Viaceré správy na vysokej úrovni vydané počas roka priniesli nové impulzy pre rozvoj únie kapitálových trhov a zdôraznili význam mobilizácie kapitálových trhov s cieľom prehĺbiť jednotný trh a zabezpečiť adekvátne financovanie inovatívnym a produktívnym firmám v Európe.^[47] ECB v rámci prebiehajúcich diskusií k tejto tematike stanovila svoje priority, uvedené vo vyhlásení Rady guvernérov k napredovaniu únie kapitálových trhov. V rôznych publikáciách a prejavoch tiež predstavila tri hlavné budúce ciele únie kapitálových trhov: i) zabezpečenie prístupných, transparentných a cenovo dostupných európskych sporiacich produktov v záujme väčšieho podielu európskych úspor na kapitálových trhoch, ii) podpora konsolidácie obchodného a poobchodného prostredia a iii) rozvoj ekosystému pre financovanie inovatívnych firiem, najmä formou rizikového kapitálu, ktorý v Európe zaostáva.^[48] ECB prispela aj k aspektom únie kapitálových trhov v oblasti infraštruktúry finančného trhu (kapitola 4). Okrem toho sa zúčastnila na diskusiách Euroskupiny o budúcnosti európskych kapitálových a finančných trhov a prispela k cielenej konzultácii Európskej komisie o fungovaní sekuritizačného rámca EÚ, ktorá má viesť k prijatiu legislatívnych opatrení.

ECB naďalej poukazovala na dôležitosť odstraňovania štrukturálnych nedostatkov v sektore NBFI a zdokonaľovania príslušného politického rámca z makroprudenciálneho hľadiska. Zdôraznila tiež potrebu úplnej a rýchlej implementácie medzinárodných odporúčaní v záujme odstránenia likviditného rizika v otvorených fondoch a fondoch peňažného trhu. ECB sa podieľala na odpovedi Eurosystému ku konzultácii Európskej komisie o makroprudenciálnych politikách pre sektor NBFI.^[49] Zároveň prispela k tvorbe politiky FSB týkajúcej sa likviditnej pripravenosti na výzvy na dodatočné vyrovnanie a výzvy na splatenie kolaterálu zo strany nebankových účastníkov trhu a aktívne sa podieľala na prebiehajúcej tvorbe politík na riešenie rizík vyplývajúcich z pákového efektu v sektore NBFI.^[50]

Box 3
Vývoj rizika koncentrácie v akciových fondoch eurozóny

V roku 2024 došlo k výraznému nárastu rizika koncentrácie v akciových fondoch eurozóny

Riziko koncentrácie vzniká, keď fondy investujú veľkú časť svojich aktív do malého počtu veľkých subjektov, geografických regiónov alebo hospodárskych odvetví. Analýza akcií v držbe investičných fondov poukázala na to, že takmer 30 % celkového objemu ich portfólia akcií nefinančných spoločností (non-financial corporation – NFC) bolo ku koncu roka 2024 koncentrovaných len do 25 spoločností (graf A, panel a). Príčinou je výrazne vyšší podiel portfólií alokovaných do najväčších pozícií, pričom viac ako 3 % všetkých akcií NFC tvorili akcie len jedného emitenta (graf A, panel b).

Graf A

Časový vývoj koncentrácie akcií v držbe investičných fondov eurozóny

a) Podiel akcií NFC v držbe investičných fondov alokovaných medzi 25 najvýznamnejších emitentov

(v % akcií NFC)

b) Zmena koncentrácie 25 najvýznamnejších emitentov v rámci akcií NFC v držbe investičných fondov

(v % akcií NFC)

Čoraz väčšia koncentrácia portfólií odrážala tak posuny v investičných stratégiách, ako aj zmeny v ocenení

Hlavnými faktormi nárastu rizika koncentrácie za posledné roky boli rastúca popularita pasívnych investičných stratégií a rýchly rast cien akcií amerických technologických spoločností. Cieľom pasívneho investovania je sledovať výkonnosť trhu ako celku. To znamená, že pasívne spravované investičné fondy zvyčajne replikujú akciové indexy, v dôsledku čoho došlo k posunu ich portfólií k väčším emitentom zaradeným do hlavných indexov. Zloženie najväčších pozícií akciových fondov eurozóny tak v roku 2024 čoraz viac odrážalo dominantné postavenie malého počtu veľkých amerických technologických spoločností na globálnych akciových trhoch (graf B, panel a). Výrazný nárast cien týchto akcií počas roka zvýšil ich relatívnu hodnotu v rámci portfólií a zároveň viedol k porovnateľne vyšším kladným tokom do technologických fondov než do iných akciových fondov (graf B, panel b).

Graf B

Prechod k fondom s americkými akciami a akciami technologických spoločností

a) Zloženie najvýznamnejších 25 NFC emitentov v rámci investičných fondov eurozóny, podľa sídla emitenta

(v %)

b) Kumulatívne zmeny tokov a čistej hodnoty aktív v akciových fondoch eurozóny v roku 2024, podľa druhu fondu

(v % celkových čistých aktív)

Koncentrované portfóliá sú citlivé na náhle cenové korekcie a riziko amplifikácie nepriaznivého vývoja

Nepriaznivé udalosti vo firmách alebo sektoroch, v ktorých sú portfóliá investičných fondov výrazne koncentrované, môžu viesť k značným stratám z ocenenia celého fondu a podnietiť investorov k odpredaju svojich podielov. Investičné fondy tak môžu byť nútené rýchlo speňažiť aktíva na vyplácanie podielov, čo môže viesť k ďalšiemu poklesu cien dotknutých akcií a k roztočeniu špirály nepriaznivého vývoja. Zároveň sa zvyšuje riziko finančnej nákazy prostredníctvom tlaku na ceny aktív, na ktoré šok pôvodne nemal žiadny vplyv, čo môže viesť k rozsiahlejšiemu narušeniu fungovania trhu. V roku 2024 došlo k nárastu rizika náhlych korekcií cien akcií v dôsledku vyššieho geopolitického rizika, makroekonomickej neistoty a obáv spojených s nadhodnotením cien na niektorých akciových trhoch. V tejto súvislosti má v záujme zachovania širšej finančnej stability čoraz väčší význam posilňovanie odolnosti sektora investičných fondov voči podobným šokom.

4 Plynulé fungovanie trhovej infraštruktúry a platieb

Eurosystém zohráva ústrednú úlohu vo vývoji, prevádzke a dohľade nad trhovými infraštruktúrami a platbami. V roku 2024 sa zvýšil objem operácií vo všetkých službách systému TARGET prevádzkovaných Eurosystémom, ktorých funkcionality vrátane služby vyrovnania vo viacerých menách sa ďalej rozvíjali. Eurosystém s cieľom zlepšiť digitalizáciu maloobchodných a veľkoobchodných platieb a trhov s cennými papiermi položil základy pre možné vydanie digitálneho eura a úspešne dokončil prieskum v oblasti využitia technológie distribuovanej databázy transakcií (distributed ledger technology – DLT) pri veľkoobchodných transakciách vyrovnaných v peniazoch centrálnej banky. Z prevádzkového aj dohľadového hľadiska sa riešili vyvíjajúce sa kybernetické hrozby. Začala sa práca na zlepšovaní globálnych cezhraničných/medzimenových platieb s cieľom podporiť vytvorenie rýchlejšieho, lacnejšieho, transparentnejšieho a dostupnejšieho globálneho platobného ekosystému.

4.1 Služby TARGET

Služby TARGET zahŕňajú tri služby vyrovnania: T2 – systém hrubého zúčtovania v reálnom čase pre platobné transakcie v eurách podporujúce operácie menovej politiky Eurosystému, ako aj medzibankové prevody a komerčné platby, TARGET2-Securities (T2S) – jednotná platforma na vyrovnanie transakcií s cennými papiermi v Európe a TARGET Instant Payment Settlement (TIPS) – služba vyrovnania okamžitých platieb, v rámci ktorej sa okamžité platby vyrovnávajú v prostriedkoch centrálnej banky.

ECB v roku 2024 dosiahla významný pokrok vo vývoji všetkých služieb TARGET, pričom sústredené úsilie venovala posilneniu schopnosti obnovy systémov T2 a T2S v prípade závažného incidentu (vrátane kybernetického útoku) a ďalšiemu zdokonaľovaniu funkcionalít služieb TARGET, aby spĺňali meniace sa potreby trhu. Na zachovanie priameho spracovania v kontexte cezhraničných platieb sa správy v systéme T2 aktualizovali v súlade s najnovším vývojom trhových štandardov pre systémy platieb vysokej hodnoty (high-value payment systems – HVPS Plus). Medzi významné úspechy v T2S patrí úplné zavedenie nových služieb vykazovania, rozšírenie funkcionalít zúčtovania transakcií s centrálnymi depozitármi cenných papierov mimo platformy T2S, ďalší rozvoj služieb správy hotovosti pre zúčastnené banky a pokračovanie prípravy na budúcu integráciu nových trhov konečných investorov. Riadiace orgány T2S okrem toho zohrávali kľúčovú úlohu v zásadných politických a regulačných iniciatívach týkajúcich sa napríklad budúceho skrátenia cyklu zúčtovania transakcií s cennými papiermi v EÚ (na T+1) či revízie režimu zúčtovacej disciplíny s dôrazom na zlepšenie sankčného mechanizmu a dosiahnutie jeho vyššej efektívnosti. Pokrok vo vývoji všetkých služieb TARGET priniesol výrazné zvýšenie efektívnosti na trhu.

Multimenová funkcia služieb TARGET umožňuje poskytovanie služieb vyrovnania aj v iných menách ako euro, ak sa tak príslušné centrálne banky rozhodnú. Do roku 2024 sa táto funkcia využívala len v T2S na zúčtovanie transakcií s cennými papiermi v dánskych korunách. Od februára 2024 sa multimenová funkcia používa aj v systéme TIPS na vyrovnanie okamžitých platieb vo švédskych korunách. Využívať sa bude aj po nábehu na vyrovnanie platieb v dánskych korunách v systémoch T2 a TIPS v apríli 2025.

Okrem troch služieb vyrovnania (T2, T2S a TIPS) Eurosystém vyvíja novú službu TARGET – systém riadenia kolaterálu Eurosystému (Eurosystem Collateral Management System – ECMS) na správu aktív používaných ako kolaterál v úverových operáciách Eurosystému pre všetky jurisdikcie eurozóny. Spustenie ECMS sa presunulo z novembra 2024 na jún 2025 s cieľom poskytnúť používateľom viac času na dokončenie testovania funkcionalít ECMS v stabilnom prostredí.

V roku 2024 sa objem platobných operácií zvýšil naprieč všetkými službami TARGET. V systéme T2 sa spracovalo v priemere 421 875 platieb za deň, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,2 %, ktorý bol spôsobený najmä komerčnými platbami. V systéme T2S sa spracovalo v priemere 791 416 transakcií denne, čo predstavuje nárast o 13,1 %, ktorý bol rovnomerne rozložený medzi rôzne segmenty a účastníkov trhu. Ďalší nárast počtu účastníkov systému TIPS a spustenie operácií vyrovnania pre prvú inú menu ako euro vo februári (viac vyššie) viedlo k výraznému nárastu počtu platieb TIPS v roku 2024. Denný priemer platieb denominovaných v eurách sa zvýšil z 963 894 platieb v decembri 2023 na 1 657 421 platieb v decembri 2024 (+72,0 %). Denný počet platieb vo švédskych korunách predstavoval od februára 2024 do konca roka v priemere 2 686 745 platieb.

4.2 Inovácia a integrácia trhovej infraštruktúry a platieb

Rada guvernérov 18. júla 2024 schválila politiku Eurosystému v oblasti prístupu nebankových poskytovateľov platobných služieb (PPS) ku všetkým platobným systémom prevádzkovaným centrálnymi bankami eurozóny a k účtom centrálnych bánk.^[51] Táto politika stanovuje všeobecnú zásadu, že prístup do platobných systémov prevádzkovaných centrálnymi bankami eurozóny sa má udeliť nebankovým PPS, ktorí spĺňajú všetky potrebné požiadavky na obmedzenie rizík. Eurosystém nebude nebankovým PPS poskytovať prístup k účtom na účely ochrany finančných prostriedkov ich klientov; vedenie účtu v centrálnej banke slúži na uloženie finančných prostriedkov potrebných na plnenie zúčtovacích záväzkov. Eurosystém na zmiernenie obáv centrálnych bánk v súvislosti s finančnou stabilitou a menovou politikou stanoví maximálny limit prostriedkov držaných na účtoch nebankových PPS. Táto politika nadväzuje na prijatie nariadenia o okamžitých platbách^[52], ktorým sa okrem iného mení smernica o konečnom zúčtovaní^[53], a má umožniť nebankovým PPS účasť v určených platobných systémoch. Eurosystém zaviedol túto politiku prostredníctvom rozhodnutia Rady guvernérov z 27. januára 2024^[54] a súvisiacimi aktualizáciami usmernenia o TARGET^[55], ktoré budú prijaté v júni 2025.

V auguste 2024 ECB zverejnila harmonizované pravidlá a opatrenia pre mobilizáciu a riadenie kolaterálu v úverových operáciách Eurosystému, čo predstavuje krok k ďalšej finančnej integrácii v eurozóne a k únii kapitálových trhov.

Poradná skupina Eurosystému pre infraštruktúry trhu s cennými papiermi a kolaterálom (Advisory Group on Market Infrastructures for Securities and Collateral – AMI-SeCo) v rámci priebežnej podpory vzniku únie kapitálových trhov pokračovala v monitorovaní súladu vnútroštátnych trhov s harmonizačnými normami pre T2S, ako aj súladu so štandardmi Jednotného súboru pravidiel riadenia kolaterálu pre Európu (SCoRE) a s európskymi normami pre korporátne udalosti. V správe o dodržiavaní predpisov na podnikovej úrovni z roku 2024 a v správe SCoREBOARD za druhý polrok 2024 sa zdôrazňuje obmedzený pokrok a meškanie, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem AMI-SeCo, pričom sa očakáva, že mnohé pretrvávajúce nedostatky sa do júna 2025 odstránia. Jedným faktorom podporujúcim dodržiavanie predpisov je používanie spoločného štandardu zasielania správ v súlade so štandardmi SCoRE, čo je kľúčové pre zlepšenie automatizácie spracovania korporátnych činností a trojstranného riadenia kolaterálu. Pracovná skupina AMI-SeCo pre stratégiu migrácie na ISO 20022 vyvíja stratégiu celotrhového prechodu na ISO 20022, teda najnovší dostupný štandard zasielania správ.

V roku 2024 Eurosystém úspešne dokončil prieskumné práce súvisiace s testovaním použitia technológie distribuovanej databázy transakcií (DLT) na veľkoobchodné transakcie zúčtovávané v peniazoch centrálnej banky.^[56] Počas šiestich mesiacov sa otestovalo 58 rôznych prípadov použitia. Eurosystém celkovo spracoval viac ako 200 transakcií v sumárnej hodnote 1,59 mld. €. Na prieskumných prácach sa podieľalo 64 subjektov z deviatich krajín vrátane centrálnych bánk, účastníkov finančného trhu a prevádzkovateľov DLT.

Zistenia sa v súčasnosti analyzujú, aby sa mohli určiť ďalšie kroky v súvislosti s európskou víziou budúcej únie digitálnych kapitálových trhov.^[57] Počas celého roka 2024 si Eurosystém naďalej vymieňal názory s trhom v rámci špecializovanej kontaktnej skupiny pre nové technológie na zúčtovanie veľkoobchodných transakcií.

V neposlednom rade sa v januári 2024 zaviedla emisná služba EU Issuance Service (EIS). Táto služba, ktorú používa Európska komisia na vydávanie a zúčtovanie dlhových cenných papierov EÚ bezpečným, efektívnym a neutrálnym spôsobom v T2S, sa od svojho spustenia intenzívne a úspešne využíva. Prostredníctvom centrálneho depozitára cenných papierov Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique sa na základe prístupu neutrality služby EIS v roku 2024 vydali dlhové cenné papiere v hodnote viac ako 100 mld. €.

4.3 Projekt digitálneho eura

V novembri 2023 ECB spustila dvojročnú prípravnú fázu projektu digitálneho eura s cieľom položiť základy pre možné vydanie tejto digitálnej meny. V roku 2024 Eurosystém dosiahol pokrok pri plnení hlavných míľnikov a pravidelne informoval o dosiahnutom pokroku. Prvá správa o pokroku digitálneho eura bola zverejnená v júni a druhá správa o pokroku digitálneho eura v decembri. V rámci prípravnej fázy ECB pracuje na súbore pravidiel schémy digitálneho eura, ktorý bude nevyhnutný pre štandardizáciu používania a spravovania digitálneho eura v eurozóne. V roku 2024 sa skupina pre vývoj súboru pravidiel zamerala na dve hlavné úlohy: revíziu prvého návrhu súboru pravidiel a pokračovanie vo vypracúvaní ďalších častí s podporou siedmich nových pracovných skupín v rámci skupiny pre vývoj súboru pravidiel.

Koncepcia digitálneho eura by sa opierala o najmodernejšie technológie zabezpečujúce jeho kybernetickú odolnosť a schopnosť spĺňať potreby používateľov. V januári ECB vydala výzvy na predkladanie ponúk potenciálnych poskytovateľov komponentov digitálneho eura a súvisiacich služieb a dosiahla pokrok vo výberovom procese.

Ďalšie experimentovanie a výskumné aktivity zamerané na používateľov sa začali v septembri 2024 s cieľom získať poznatky o preferenciách používateľov. Zahŕňali online prieskumy a rozhovory s cieľovými skupinami, ako sú drobní obchodníci a zraniteľné skupiny spotrebiteľov. Nadviazali sa inovačné partnerstvá so súkromnými a verejnými subjektmi na otestovanie „podmienečných platieb“ a na preskúmanie ďalších inovatívnych prípadov použitia.

ECB dosiahla pokrok vo vývoji offline funkcionality digitálneho eura, ktorá by umožnila vykonávať platby bez internetového pripojenia s podobnou úrovňou ochrany súkromia ako pri hotovosti. Skúmala tiež možnosti zavedenia offline funkcionality do koncových používateľských zariadení, pričom zohľadňovala technologické, bezpečnostné a prevádzkové aspekty.

Prioritou v roku 2024 zostalo zapojenie zainteresovaných strán, pričom ECB aktívne komunikovala s verejnosťou, účastníkmi trhu a tvorcami politík. Zahŕňalo to technické stretnutia s Radou pre retailové platby v eurách (Euro Retail Payments Board – ERPB), bilaterálne stretnutia s účastníkmi trhu, snahy o zvyšovanie verejného povedomia o projekte a podporu transparentnosti prostredníctvom seminárov o digitálnom eure s organizáciami občianskej spoločnosti.

ECB počas celého roka 2024 poskytovala technické podklady na podporu diskusií v Európskom parlamente a Rade Európskej únie o návrhu nariadenia o digitálnom eure, ktorý Európska komisia zverejnila v júni 2023.

ECB zároveň pravidelne komunikovala so spoluzákonodarcami a zainteresovanými stranami na trhu, pričom im poskytovala aktuálne informácie o priebehu projektu a získavala od nich spätnú väzbu k rôznym prvkom metodiky kalibrácie limitu držby.^[58] Hoci limit držby digitálneho eura bude stanovený bližšie k dátumu zavedenia digitálneho eura – aby sa zabezpečilo, že bude odrážať aktuálne ekonomické podmienky – v roku 2024 začala ECB vyvíjať metodiku pokrývajúcu menové a hospodárske aspekty na vyváženie cieľov stanovených v legislatívnom návrhu: zabezpečiť široké používanie digitálneho eura ako platobného prostriedku a chrániť finančnú stabilitu a transmisiu menovej politiky. Špecializovaná pracovná skupina zložená z expertov ECB začala s podporou národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov identifikovať kľúčové faktory ovplyvňujúce kalibráciu limitu držby so zámerom vytvoriť koherentnú metodiku zohľadňujúcu tieto faktory.

O postupe projektu digitálneho eura do ďalšej fázy rozhodne Rada guvernérov do konca roka 2025. Rozhodnutie o vydaní digitálneho eura bude prijaté až po schválení legislatívneho rámca Európskej únie.

4.4 Dohľad a úloha centrálnej emisnej banky

Bezpečné a efektívne fungovanie infraštruktúr finančného trhu a platieb v eurozóne zostáva pre Eurosystém v jeho funkcii dohľadu naďalej prioritou. Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro tiež spolupracuje s ďalšími orgánmi dohľadu alebo príslušnými orgánmi zodpovednými za infraštruktúry finančného trhu s významnými aktivitami denominovanými v eurách.

V rámci dohľadu nad službami TARGET bolo hlavnou prioritou vykonať prvé komplexné hodnotenie po konsolidácii systémov T2 a T2S v roku 2023. Toto hodnotenie, ktoré sa skončí v roku 2025, kládlo osobitný dôraz na monitorovanie zavádzania rámca riadenia rizík a rámca kybernetickej odolnosti a informačnej bezpečnosti pre funkciu riadenia rizík služieb TARGET. Hodnotenia, rovnako s plánovaným koncom v roku 2025, sa vykonali aj v prípade ďalších systémovo dôležitých platobných systémov (systemically important payment systems – SIPS) nad rámec T2, konkrétne EURO1, STEP2-T a Mastercard Clearing Management System, a zároveň prebiehal priebežný dohľad nad službami TARGET a všetkými SIPS.

Eurosystém okrem toho vykonal revíziu nariadenia ECB o požiadavkách v oblasti dohľadu nad systémovo dôležitými platobnými systémami (nariadenie o SIPS)^[59] a identifikoval niekoľko oblastí, ktoré si vyžadujú aktualizáciu. Aktualizácia má podobu prepracovaného znenia nariadenia, ktoré zahŕňa nové požiadavky v oblasti riadenia, kybernetických rizík a outsourcingu, ako aj zmenu definície prevádzkovateľa SIPS, aby výnimočne zahŕňala aj pobočku v eurozóne patriacu právnickej osobe so sídlom mimo eurozóny. Verejná konzultácia o plánovanom prepracovaní nariadenia o SIPS sa začala v októbri 2024 a konečné znenie nariadenia bude zverejnené v roku 2025.

Eurosystém pokračoval vo svojej činnosti v oblasti dohľadu nad elektronickými platobnými nástrojmi, schémami a mechanizmami (payment instruments, schemes and arrangements – PISA) v rámci PISA, pričom dokončil zaradenie nových dohliadaných subjektov a vykonal komplexné hodnotenia dohliadaných celoeurópskych systémov a mechanizmov. V druhej polovici roka 2024 funkcia dohľadu pokračovala v prípravách na uplatnenie svojich nových kompetencií vyplývajúcich z nariadenia o trhoch s kryptoaktívami^[60].

V oblasti kybernetickej odolnosti Eurosystém zrevidoval svoju stratégiu kybernetickej odolnosti, pričom rozšíril jej rozsah o subjekty dohliadané v rámci PISA. Európsky systém centrálnych bánk pracoval aj na revízii rámca TIBER-EU, okrem iného aby ho zosúladil s regulačnými technickými štandardmi podľa nariadenia o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA)^[61] pre penetračné testovanie na základe konkrétnej hrozby^[62]. Aktualizovaný rámec TIBER-EU bol zverejnený vo februári 2025.

Eurosystém ako centrálna emisná banka pre euro prispieval k práci kolégií dohľadu a kolégií pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k centrálnym protistranám EÚ a podieľal sa na priebežnom dohľade nad systémovo dôležitými centrálnymi protistranami z tretích krajín. Pokiaľ ide o zúčtovanie obchodov s cennými papiermi, Eurosystém pokračoval v pravidelnej revízii a hodnotení centrálnych depozitárov cenných papierov podľa nariadenia o centrálnych depozitároch cenných papierov (CSDR)^[63]. Začal tiež plniť úlohy v procese udeľovania povolení subjektom, ktoré prevádzkujú trhové infraštruktúry založené na technológii DLT podľa nariadenia o pilotnom režime pre DLT^[64].

ECB prispela do viacerých medzinárodných pracovných skupín z hľadiska dohľadu, okrem iného v oblasti marží centrálnych protistrán, klimatických rizík, všeobecných podnikateľských rizík, ako aj v oblasti riadenia a dohľadu prepojenia rýchlych platobných systémov. Pokiaľ ide o európsku reguláciu, Eurosystém v spolupráci s príslušnými európskymi orgánmi dohľadu prispel okrem iného tiež k vypracovaniu regulačných technických štandardov v rámci revidovaného nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR 3)^[65], nariadenia DORA a CSDR REFIT (ďalšie doladenie a objasnenie rámca CSDR). ECB v kontexte diskusií o nariadení EMIR 3 priebežne monitorovala vývoj v oblasti zúčtovania v EÚ a vykonala kvantitatívne analýzy regulačných opatrení, ako je požiadavka na aktívny účet podľa EMIR 3. V neposlednom rade ECB a Európsky orgán pre bankovníctvo uverejnili prvú spoločnú správu o platobných podvodoch s dôrazom na účinnosť prísnych požiadaviek na autentifikáciu klientov.

5 Operácie na trhu a finančné služby poskytované iným inštitúciám

Swapové a repo linky Eurosystému sú nástrojmi menovej politiky, ktoré sa používajú ako stabilizačné nástroje v čase napätia na svetových finančných trhoch. Eurové likviditné linky s centrálnymi bankami krajín mimo eurozóny opäť slúžili ako zabezpečovací mechanizmus pre trhové financovanie. ECB ďalej pravidelne ponúkala oprávneným protistranám v eurozóne aj operácie v amerických dolároch podporované stálou sieťou swapových liniek hlavných centrálnych bánk, medzi ktoré patrí ECB spolu s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Švajčiarskou národnou bankou. Na devízovom trhu sa v priebehu roka 2024 neuskutočnili žiadne intervencie ECB. ECB naďalej zodpovedala za správu rôznych finančných operácií v mene Európskej únie a ďalej zohrávala koordinačnú úlohu vo vzťahu k rámcu služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv.

5.1 Vývoj trhových operácií

Likviditné linky v eurách a v cudzích menách

Swapové a repo linky Eurosystému sú nástroje menovej politiky slúžiace tiež na predchádzanie tomu, aby napätie na medzinárodných trhoch pre financovanie narúšalo účinnosť transmisie menovej politiky eurozóny. V tabuľke 5.1 sú uvedené likviditné linky využívané k 31. decembru 2024.

Pokiaľ ide o likviditné linky v cudzích menách, v roku 2024 ECB pokračovala v poskytovaní likvidity v amerických dolároch na týždennej báze so sedemdňovou splatnosťou, v koordinácii s Federálnym rezervným systémom, Bank of Canada, Bank of England, Bank of Japan a Švajčiarskou národnou bankou (sieť swapových liniek). Vypožičiavanie zmluvnými stranami v eurozóne zostalo počas celého roka obmedzené.

Po nadobudnutí účinnosti nového rámca ECB pre poskytovanie eurovej likvidity centrálnym bankám krajín mimo eurozóny k 16. januáru 2024 sa všetky eurové likviditné linky, pre ktoré boli prijaté žiadosti o predĺženie platnosti, predĺžili najprv do 31. januára 2025 a potom do 31. januára 2027.^[66] Čerpanie eurových likviditných liniek bolo v roku 2024 obmedzené.

Vykazovanie devízových intervencií

ECB v roku 2024 na devízovom trhu neintervenovala. Od zavedenia eura ECB pristúpila k intervenciám na devízovom trhu dvakrát, v rokoch 2000 a 2011. Údaje o devízových intervenciách sa zverejňujú štvrťročne s oneskorením jedného štvrťroka na internetovej stránke ECB a na dátovom portáli ECB Data Portal a sú tiež zrekapitulované v tabuľke 5.2. Ak sa v príslušnom štvrťroku neuskutočnili žiadne devízové intervencie, aj to je výslovne uvedené.

Rámec vykazovania zahŕňa devízové intervencie uskutočňované ECB jednostranne alebo v koordinácii s inými medzinárodnými orgánmi, ako aj intervencie na hranici fluktuačného pásma v rámci mechanizmu výmenných kurzov (exchange rate mechanism – ERM II).

5.2 Správa úverových operácií EÚ

ECB zodpovedá za správu účtov a spracovanie platieb súvisiacich s úverovými operáciami EÚ v rámci mechanizmu strednodobej finančnej pomoci (medium-term financial assistance – MTFA)^[67] pre platobné bilancie členských štátov, Európskeho finančného stabilizačného mechanizmu (European Financial Stabilisation Mechanism – EFSM)^[68], európskeho nástroja dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (Support to mitigate Unemployment Risks in an Emergency – SURE)^[69], programu Next Generation EU (NGEU)^[70], Nástroja pre Ukrajinu vrátane výnimočného preklenovacieho financovania^[71] a krátkodobej makrofinančnej pomoci Egyptskej arabskej republike^[72]. ECB zodpovedá aj za správu niektorých platieb v súvislosti s operáciami v rámci Európskeho nástroja finančnej stability (European Financial Stability Facility – EFSF)^[73] a Európskeho mechanizmu pre stabilitu (European Stability Mechanism – ESM)^[74], ako aj za spracovanie všetkých platieb v súvislosti s dohodou o úverovom mechanizme pre Grécko^[75]. V roku 2024 ECB vykonávala služby platobného agenta pre Európsku komisiu^[76].

K 31. decembru 2024 predstavovala celková nesplatená nominálna suma v rámci nástroja MTFA 0,2 mld. €, v rámci mechanizmu EFSM 42 mld. €, v rámci nástroja SURE 98,35 mld. € a v rámci dohody o úverovom mechanizme pre Grécko 31,605 mld. €. V roku 2024 ECB spracovala úhrady a úrokové platby z úverov a grantov NGEU poskytnutých členským štátom a pochádzajúcich od členských štátov, ako aj z úverov poskytnutých Ukrajine.

5.3 Služby Eurosystému v oblasti správy rezerv

Aj v roku 2024 mali klienti k dispozícii komplexný balík finančných služieb v rámci služieb Eurosystému v oblasti správy rezerv (Eurosystem reserve management services – ERMS), ktorý bol zavedený v roku 2005 na správu rezervných aktív denominovaných v eurách. Niekoľko národných centrálnych bánk Eurosystému poskytuje v tomto rámci za harmonizovaných podmienok a v súlade s všeobecnými trhovými štandardmi finančné služby centrálnym bankám, menovým orgánom a vládnym agentúram mimo eurozóny, ako aj medzinárodným organizáciám. ECB plní úlohu všeobecného koordinátora, monitoruje plynulé fungovanie služieb, presadzuje zmeny s cieľom zvýšiť kvalitu rámca a pripravuje súvisiace správy pre rozhodovacie orgány ECB.

Na konci roka 2024 bolo v rámci ERMS evidovaných 287 zákazníckych účtov v porovnaní s 273 na konci roka 2023. Celková agregovaná držba (zahŕňajúca peňažné aktíva a cenné papiere) v správe ERMS k poslednému štvrťroku 2024 sa v porovnaní s posledným štvrťrokom 2023 zvýšila približne o 8 %.

6 Hotovosť je stále najbežnejšou platobnou metódou európskych občanov

V roku 2024 sa množstvo bankoviek v obehu mierne zvýšilo, pričom hotovosť bola aj naďalej najpoužívanejším platobným prostriedkom na predajných miestach.

Eurosystém sa zaväzuje zabezpečiť, aby hotovosť zostala k dispozícii ako dostupný a akceptovaný platobný prostriedok a zároveň bola čo najudržateľnejšia a najšetrnejšia k životnému prostrediu. Príprava vývoja novej série eurobankoviek je príležitosťou na ich priblíženie všetkým Európanom.

6.1 Obeh hotovosti a nakladanie s hotovosťou

Na konci roka 2024 bolo v obehu 30,5 miliardy eurobankoviek v celkovej hodnote 1,6 bil. € (graf 6.1). V priebehu roka vzrástol počet bankoviek v obehu o 2,4 % a ich hodnota o 1,3 %.

Graf 6.1

Počet a hodnota eurobankoviek v obehu

(ľavá os: v bil. EUR; pravá os: v mld. kusov)

Úverové inštitúcie v roku 2024 vrátili národným centrálnym bankám krajín eurozóny 25,4 miliardy bankoviek, čo v porovnaní s rokom 2023 predstavuje mierny pokles o 0,9 miliardy kusov. Celková hodnota bankoviek uložených v národných centrálnych bankách klesla v roku 2024 na 856 mld. € z 890 mld. € v roku 2023. Tento pokles bol spôsobený tým, že úverové inštitúcie vrátili do obehu medzi klientov väčší objem bankoviek, miesto toho, aby ich odovzdali do národných centrálnych bánk. Zmena v nakladaní úverových inštitúcií s bankovkami odráža ich úsilie o zlepšenie efektivity, ktorú dosiahli napríklad inštaláciou väčšieho počtu bankomatov s funkciou vkladania a recirkulácie bankoviek.

V roku 2024 bol nárast obehu eurových mincí (čistá emisia) v eurozóne podobný ako v predchádzajúcich dvoch rokoch a dosiahol 3,0 miliardy mincí s nominálnou hodnotou 953 mil. €.

ECB jednoznačne víta zámer ustanoviť v práve EÚ právne záväzné pravidlá týkajúce sa postavenia eurových bankoviek a mincí ako zákonného platidla. Prijatie nariadenia EÚ by občanom poskytlo väčšiu právnu istotu, že môžu bez problémov uskutočňovať osobné transakcie v hotovosti. Úverové inštitúcie majú spoločenskú zodpovednosť poskytovať občanom a podnikom komplexné a efektívne hotovostné služby. V roku 2024 ECB a národné centrálne banky prehĺbili svoje analýzy prístupu občanov k hotovostným službám ponúkaným úverovými inštitúciami, pričom v určitých oblastiach identifikovali ďalšie zhoršenie týchto služieb. Začlenenie ochranných pravidiel týkajúcich sa prístupu občanov k hotovosti do práva EÚ je preto výslovne vítané.

6.2 Používanie hotovosti spotrebiteľmi a podnikmi

Od septembra 2023 do júna 2024 ECB realizovala štúdiu o platobných zvyklostiach spotrebiteľov v eurozóne s cieľom posúdiť platobné zvyklosti a preferencie spotrebiteľov, ako aj ich prístup k rôznym platobným nástrojom. Zo štúdie vyplynulo, že hotovosť bola najčastejšie používanou platobnou metódou na predajných miestach a využila sa v 52 % všetkých transakcií. Podiel hotovostných platieb však klesol z 59 % v roku 2022. Pokiaľ ide o hodnotu, väčší podiel na transakciách mali karty (45 %) ako hotovosť (39 %). Podiel online platieb v každodenných platbách spotrebiteľov sa zvýšil zo 17 % na 21 %, zatiaľ čo podiel platieb na predajných miestach klesol z 80 % na 75 %. Zo štúdie tiež vyplýva, že väčšina spotrebiteľov (62 % v roku 2024 oproti 60 % v roku 2022) považuje za dôležité mať možnosť platiť hotovosťou. Zároveň veľká väčšina spotrebiteľov v eurozóne (87 % v roku 2024 oproti 89 % v roku 2022) uviedla, že prístup k bankomatu alebo do banky považuje za pomerne jednoduchý alebo veľmi jednoduchý.

V roku 2024 ECB zverejnila výsledky prieskumu o používaní hotovosti podnikmi v eurozóne, ktorý objasnil akceptáciu rôznych platobných nástrojov podnikmi a ich strategický pohľad na používanie a akceptáciu hotovosti. Prieskum ukázal, že podiel podnikov, ktoré akceptujú hotovosť, klesol z 96 % v roku 2021 na 88 % v roku 2024. Pokles akceptácie hotovosti bol výrazný najmä v hoteloch, reštauráciách a kaviarňach. Spomedzi podnikov, ktoré v súčasnosti akceptujú hotovosť, 94 % uviedlo, že v tom chcú pokračovať aj v budúcnosti.

6.3 Falšovanie a vývoj eurobankoviek

V roku 2024 sa z obehu stiahlo približne 554-tisíc falošných eurobankoviek, čo z historického hľadiska predstavuje malú časť celkových bankoviek v obehu (graf 6.2). Hoci ide o veľmi malý podiel, je vyšší ako v predchádzajúcich rokoch, keď bol počet falzifikátov v dôsledku pandémie COVID‑19 mimoriadne nízky. Celkovo sa na milión pravých bankoviek v obehu odhalilo 18 falzifikátov. Pravdepodobnosť prijatia falošnej bankovky je teda malá.

Väčšina falzifikátov je nekvalitná a neobsahuje žiadne alebo len veľmi slabé napodobenie ochranných prvkov. Pravosť bankoviek možno overiť jednoduchou kontrolou hmatom, pohľadom a naklonením, ktorá je opísaná na internetovej stránke ECB o ochranných prvkoch bankoviek a na stránkach národných centrálnych bánk krajín eurozóny.

Graf 6.2

Počet odhalených falzifikátov ročne na milión pravých bankoviek v obehu

Prípravy na budúce eurobankovky

ECB sa pripravuje na vývoj novej série eurobankoviek s cieľom zachovať ich vysokú odolnosť voči falšovaniu a zabezpečiť, aby boli čo najšetrnejšie k životnému prostrediu. Tento proces je odrazom záväzku Eurosystému zachovať hotovosť a zároveň príležitosťou na priblíženie eurobankoviek všetkým Európanom.

V roku 2024 multidisciplinárna poradná skupina zahŕňajúca odborníkov z rôznych relevantných oblastí pripravila možné motívy reprezentujúce dve vybrané témy, ktorými sú „európska kultúra“ a „rieky a vtáky“. Rada guvernérov 29. januára 2025 vybrala motívy oboch tém a ustanovila porotu zahŕňajúcu členov zo všetkých krajín eurozóny na podporu súťaže výtvarných návrhov, ktorá by sa mala začať neskôr v roku 2025. Rozhodnutie ECB o budúcej podobe, spustení výroby a emisii nových bankoviek sa očakáva v roku 2026. Následná výroba a vydanie nových bankoviek potrvá ešte niekoľko rokov.

7 Štatistika

ECB s pomocou národných centrálnych bánk pripravuje, zhromažďuje, kompiluje a uverejňuje širokú škálu štatistík a údajov, ktoré sú dôležitou oporou menovej politiky ECB, finančnej stability a ďalších úloh Európskeho systému centrálnych bánk a Európskeho výboru pre systémové riziká. Tieto štatistiky, ktoré využívajú aj orgány verejnej správy, medzinárodné organizácie, účastníci finančného trhu, médiá a široká verejnosť, zároveň pomáhajú zvyšovať transparentnosť práce ECB.

V roku 2024 ECB rozšírila vykazovaciu populáciu v rámci štatistiky peňažného trhu, čím zvýšila reprezentatívnosť súvisiaceho súboru údajov. ECB zároveň zverejnila nové štatistiky finančných účtov, konkrétne podrobnejšie údaje o akciách a podielových listoch investičných fondov v držbe domácností, a začala uverejňovať nové podrobnosti zo štvrťročnej externej štatistiky účelovo vytvorených subjektov. V rámci plánu ECB v oblasti klimatických zmien a prírody sa ďalej rozvíjali aj štatistické ukazovatele súvisiace s klímou. ECB pokračovala v implementácii stratégie znižovania vykazovacej záťaže bánk na základe integrovaného vykazovacieho rámca a integrovaného slovníka pre vykazovanie bánk.

7.1 Zlepšovanie štatistiky eurozóny s cieľom reagovať na meniace sa politické potreby

Rozšírenie vykazovacej populácie štatistiky eurového peňažného trhu

Nárast vykazovacej populácie v rámci vykazovania štatistiky peňažného trhu podporuje kvalitu štatistiky eurových peňažných trhov. Dňa 1. júla 2024 sa vykazovacia populácia štatistiky peňažného trhu rozšírila o 24 nových bánk na súčasných 45 vykazujúcich bánk. Došlo tak k zväčšeniu vzorky za viaceré krajiny eurozóny a prvýkrát sa zahrnulo aj Luxembursko a Portugalsko.

Keď sa potvrdí, že údaje od nových spravodajských jednotiek sú dostatočne kvalitné, budú zahrnuté do výpočtu krátkodobej eurovej sadzby (€STR). Rozšírenie vykazovacej populácie podporuje reprezentatívnosť, robustnosť a spoľahlivosť štatistík eurových peňažných trhov.

Zverejnenie nových štatistík finančných účtov

V apríli 2024 začala ECB uverejňovať údaje o akciách a podielových listoch investičných fondov v držbe domácností v členení podľa podkladových aktív a sektora protistrany. Tieto údaje ponúkajú hlbší pohľad na nepriame expozície domácností prostredníctvom investičných fondov, čo umožňuje presnejšiu analýzu ich finančnej bilancie a expozícií voči rôznym triedam aktív a protistranám.

Po novelizácii usmernenia o požiadavkách ECB na štatistické vykazovanie v oblasti štvrťročných finančných účtov^[77] v októbri 2024 začala ECB uverejňovať dodatočné údaje o finančných účtoch za ostatné finančné inštitúcie podľa podsektorov. Ostatné finančné inštitúcie (OFI), ktoré sú po peňažných finančných inštitúciách (PFI) druhým najväčším finančným sektorom v eurozóne, poskytujú financovanie predovšetkým nefinančným spoločnostiam a v menšej miere domácnostiam a iným sektorom. Zohrávajú tiež úlohu pri nasmerovaní finančných prostriedkov do zvyšku sveta a zo zvyšku sveta.

Ďalšie informácie o trhovom financovaní nefinančných spoločností v eurozóne a v krajinách eurozóny poskytujú nové zverejnené údaje o vydávaní dlhových cenných papierov nefinančných spoločností prostredníctvom finančných zástupcov.

Nové údaje o účelovo vytvorených subjektoch v externej štatistike

V apríli 2024 začala ECB zverejňovať nové podrobnosti z externej štatistiky účelovo vytvorených subjektov, ako sa uvádza v novelizovanom usmernení o požiadavkách ECB na štatistické vykazovanie v oblasti externej štatistiky^[78]. Nové informácie o štvrťročných cezhraničných transakciách a pozíciách účelovo vytvorených subjektov v eurozóne a krajinách eurozóny, počnúc údajmi za prvý štvrťrok 2020, sú zamerané na lepšie pochopenie úlohy účelovo vytvorených subjektov v rôznych zložkách externej štatistiky.^[79]

7.2 Ďalší rozvoj štatistických ukazovateľov súvisiacich s klímou ako súčasť plánu ECB v oblasti klimatických zmien a prírody

ECB zverejňuje tri všeobecné súbory štatistických ukazovateľov súvisiacich s klimatickými zmenami.

• Ukazovatele udržateľného financovania poskytujú prehľad o dlhových cenných papieroch s charakteristikami udržateľnosti, ktoré sú vydané v eurozóne a sú v držbe rezidentov eurozóny. Poskytujú informácie o výnosoch získaných na financovanie udržateľných projektov a o prechode na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka.
• Analytické ukazovatele emisií uhlíka za finančné inštitúcie poskytujú informácie o uhlíkovej intenzite portfólií cenných papierov a úverových portfólií finančných inštitúcií, a tým pomáhajú zhodnotiť úlohu tohto sektora pri financovaní prechodu na hospodárstvo s nulovou bilanciou uhlíka a posúdiť súvisiace riziká.
• Analytické ukazovatele fyzických rizík portfólií finančných inštitúcií umožňujú hodnotenie rizík súvisiacich s vplyvom prírodných hrozieb spôsobených zmenou klímy (ako povodne a lesné požiare) na výkonnosť úverov, dlhopisov a akcií.

Tieto ukazovatele sú zhromažďované vďaka úzkej spolupráci v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a sú súčasťou širšieho plánu ECB v oblasti klimatických zmien a prírody. Zostavujú sa na základe viacerých zberov údajov ECB/ESCB a externých zberov údajov, ako sú AnaCredit, štatistika držby cenných papierov, Register údajov o inštitúciách a pridružených osobách (Register of Institutions and Affiliates Data – RIAD) či údaje o emisiách skleníkových plynov spolu s údajmi o fyzických nebezpečenstvách z hubu pre dáta o rizikách (Risk Data Hub – RDH) centra Disaster Risk Management Knowledge Centre (DRMKC), z programu Copernicus, medzivládneho panelu pre zmenu klímy (Intergovernmental Panel on Climate Change – IPCC) a iných.

Ukazovatele boli aktualizované v apríli 2024. Ukazovatele udržateľného financovania boli doplnené o nové podrobnosti o miere istoty, pokiaľ ide o udržateľné dlhové cenné papiere. Aktualizácia ukazovateľov emisií uhlíka a fyzických rizík zahŕňala významné zlepšenia koncepcie, pokrytia, konzistentnosti a podrobnosti údajov.^[80] Dodatočné členenia ukazovateľov udržateľného financovania boli zverejnené v septembri 2024 a stav súboru údajov sa zmenil z experimentálnych údajov na oficiálne štatistiky ESCB.

Na všetkých troch súboroch údajov sa stále pracuje s cieľom ďalšieho zlepšenia kvality dostupných údajov a ich členenia. Pod záštitou iniciatívy G20 Data Gaps sa posudzujú aj ďalšie oblasti výskumu, a to meranie výdavkov na adaptáciu, aspekty súvisiace s poistným krytím a priamymi zahraničnými investíciami či koncepčný rámec na vypracovanie výhľadových ukazovateľov fyzických a transformačných rizík. Očakáva sa, že dostupnosť údajov o týchto témach sa v nasledujúcich rokoch zvýši, keď sa zlepšia medzinárodné štatistické štandardy, ako sú systém národných účtov a manuál platobnej bilancie, ktoré umožnia ďalšie klimatické členenie v širokom súbore ekonomických údajov.

7.3 Zefektívnenie vykazovania údajov bánk

Stratégia ECB na zníženie vykazovacej záťaže bánk je založená na troch pilieroch, ktorými sú: i) spolupráca s ďalšími európskymi a vnútroštátnymi orgánmi na integrácii štatistického, prudenciálneho a rezolučného vykazovania, ii) začlenenie existujúceho štatistického vykazovania do integrovaného vykazovacieho rámca (Integrated Reporting Framework – IReF) ako prvý krok smerom k širšej integrácii a iii) spolupráca s bankovým sektorom s cieľom dosiahnuť prostredníctvom Integrovaného slovníka pre vykazovanie bánk (Banks’ Integrated Reporting Dictionary – BIRD) prepojenie medzi požiadavkami orgánov na údaje a používanou bankovou terminológiou a definíciami.

V roku 2024 sa zlepšila spolupráca s ďalšími orgánmi vďaka zriadeniu spoločného výboru pre vykazovanie bánk (Joint Bank Reporting Committee – JBRC), v ktorom sa zúčastňujú ECB, Európsky orgán pre bankovníctvo, Európska komisia, Jednotná rada pre riešenie krízových situácií a príslušné vnútroštátne orgány. JBRC v rovnakom roku zriadil podštruktúru nazvanú Kontaktná skupina pre vykazovanie (Reporting Contact Group – RCG), ktorá združuje odborníkov na regulačné vykazovanie bánk z bankového sektora. Táto skupina slúži ako pravidelné fórum na spoluprácu a výmenu názorov s orgánmi. Prvou prioritou JBRC je stanovenie spoločných pojmov a definícií, ktoré sa budú používať v nových a existujúcich výkazoch.

Cieľom IReF je harmonizovať štatistické vykazovanie vo všetkých bankách eurozóny. V roku 2024 ECB oznámila, že vykazovanie v rámci IReF sa má začať koncom roka 2029. Nový časový harmonogram odráža spätnú väzbu z bankového sektora k potrebe zabezpečiť hladké zavedenie IReF.

V roku 2024 spolupráca v oblasti BIRD, ktorá zahŕňa orgány a bankový sektor, integrovala prvé dohľadové a štatistické rámce. Na internetovej stránke BIRD bol uverejnený integrovaný dátový model, ktorý stanovuje, ako získavať údaje z interných systémov bánk, a tiež pravidlá, ako tieto údaje transformovať do výkazov požadovaných orgánmi.

Box 5
Rozšírenie makroekonomických štatistík s cieľom lepšie pochopiť cezhraničné finančné prepojenia eurozóny

ECB zverejnila niekoľko nových členení štatistiky platobnej bilancie a medzinárodnej investičnej pozície eurozóny a štvrťročných sektorových účtov. Cieľom nových údajov je riešiť výzvy globalizácie spojené s meraním, ako sa zdôrazňuje v revízii stratégie menovej politiky ECB z roku 2021, ktoré súvisia najmä s prítomnosťou nadnárodných podnikov a rozširovaním medzinárodných reťazcov finančného sprostredkovania.

Podrobnejšie sektorové a geografické údaje, údaje o finančných nástrojoch a samostatné údaje o účelovo vytvorených subjektoch, ktoré sú teraz k dispozícii v súbore údajov o platobnej bilancii/medzinárodnej investičnej pozícii, sú užitočné najmä pri analýze vývoja portfóliových investícií a priamych zahraničných investícií (PZI). Tieto dve kategórie boli hlavnými faktormi, ktoré v posledných rokoch stáli za výkyvmi medzinárodných finančných tokov eurozóny.^[81] Analýzu finančných tokov podporujú aj nové údaje o podsektoroch ostatných finančných inštitúcií (OFI), ktoré sú v súčasnosti dostupné v štvrťročných sektorových účtoch, a o emisii dlhových cenných papierov nefinančných spoločností prostredníctvom finančných zástupcov. Nové podrobné dáta v štvrťročných sektorových účtoch o držbe domácností prostredníctvom investičných fondov, v členení podľa druhu podkladových investícií a sektora protistrany, uľahčujú analýzu expozície domácností voči rôznym triedam aktív.

Rozšírené sektorové členenie štatistiky platobnej bilancie/medzinárodnej investičnej pozície a nové údaje štvrťročných sektorových účtov o nepriamych expozíciách domácností odhaľujú prevahu sektora investičných fondov ako držiteľa portfóliových investícií do cenných papierov vydaných nerezidentmi eurozóny.^[82] Podrobnejšie členenie podľa krajiny protistrany umožňuje lepšie geografické pokrytie cezhraničných finančných tokov eurozóny vo vzťahu k vyspelým aj rozvíjajúcim sa trhovým ekonomikám.^[83]

Nové zverejnené údaje o účelovo vytvorených subjektoch a OFI zdôrazňujú ich úlohu vo finančných väzbách v eurozóne. Hoci účelovo vytvorené subjekty, ktoré sú dôležité v konkrétnej skupine krajín, majú veľmi obmedzený vplyv na reálnu hospodársku aktivitu v krajine ich sídla, vykazujú významné finančné toky a tvoria približne 30 % cezhraničných väzieb PZI v eurozóne (graf A).^[84] OFI poskytujú 23 % úverov nefinančným spoločnostiam eurozóny a 8 % úverov domácnostiam eurozóny. Približne 15 % celkového financovania nefinančných spoločností formou dlhových cenných papierov bolo poskytnutých prostredníctvom finančných sprostredkovateľov v iných krajinách eurozóny.

Graf A

Analytické členenie pozícií priamych zahraničných investícií eurozóny

(v bil. EUR; stavy ku koncu obdobia)

8 Výskumné činnosti ECB

Táto časť prináša informácie o výskume ECB relevantnom z hľadiska tvorby politík a sumarizuje prácu vykonanú v roku 2024. Začína správou o kvalite výskumu ECB a opisuje päť hlavných oblastí výskumu a poradenstva v oblasti politík, ako aj pokrok dosiahnutý v roku 2024, vrátane výskumu dôsledkov umelej inteligencie. Box 6 sa venuje osobitnej práci pracovnej skupiny pre výskum heterogenity v makroekonomike a financiách.

Zamestnanci ECB v roku 2024 vykonávali rozsiahly ekonomický, menový a finančný výskum, ktorý priniesol dôležité informácie pre tvorbu politík vrátane priebežnej revízie stratégie menovej politiky. Relevantné podnety pre menovú politiku naďalej poskytoval výskum vychádzajúci napríklad z prieskumu spotrebiteľských očakávaní a zo zisťovania o financiách a spotrebe domácností.

ECB sa usiluje vykonávať špičkový výskum v oblastiach, ktoré sú dôležité pre prácu centrálnych bánk. Centrálny index ekonomického výskumu RePEc od decembra 2024 zaradil ECB na prvé miesto medzi inštitúciami v oblasti menovej ekonómie, pričom na druhom mieste je Medzinárodný menový fond (MMF) a na treťom Rada guvernérov Federálneho rezervného systému. V širšej oblasti makroekonomiky sa ECB v porovnaní s rokom 2023 posunula o jednu priečku vyššie a teraz je na druhom mieste za Ekonomickou fakultou Harvardovej univerzity a pred MMF. V oblasti bankovníctva sa ECB aktuálne nachádza na prvom mieste a v porovnaní s rokom 2023 sa posunula o pozíciu vyššie pred Boothovu obchodnú školu Univerzity v Chicagu a Banku pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS). Spomedzi centrálnych bánk a podobných inštitúcií na celom svete sa ECB umiestnila na druhom mieste za MMF a pred Radou guvernérov Federálneho rezervného systému, Federálnou rezervnou bankou v New Yorku a BIS. V Európe je ECB na treťom mieste vo všetkých oblastiach a medzi všetkými inštitúciami vrátane univerzít (za Londýnskou školou ekonómie a politických vied a za Parížskou školou ekonómie).

Výskumné projekty realizované v roku 2024 možno rozdeliť do piatich širokých tematických oblastí, z ktorých všetky profitovali z príspevkov národných centrálnych bánk a zo spolupráce výskumných skupín Európskeho systému centrálnych bánk. Po prvé, v oblasti tvorby a implementácie menovej politiky sa uskutočnil výskum optimálneho návrhu menovej politiky a nového operačného rámca, ako aj ďalších dôležitých tém, ako sú fungovanie trhu, kolaterál a vplyv menovej politiky na dynamiku inflácie. Značné výskumné úsilie sa venovalo hlbšiemu pochopeniu meniacich sa transmisných mechanizmov menovej politiky pod záštitou výskumnej siete Výzvy pre transmisiu menovej politiky v meniacom sa svete (Challenges for Monetary Policy Transmission in a Changing World – ChaMP). Po druhé, v oblasti ekonomického vývoja v eurozóne sa vo výskumných projektoch analyzovali firmy, produktivita a investície, spotreba domácností a trhy práce, ceny a hospodárska aktivita a zároveň sa vyvíjali nové metódy a techniky na zlepšenie prognózovania. Po tretie, v oblasti analýzy globálnej ekonomiky sa projekty sústredili na medzinárodný menový systém, globálne finančné trhy a obchod, na vplyvy s globálnym presahom, na medzinárodné faktory ovplyvňujúce infláciu a na výhľad globálneho rastu. Po štvrté, v oblasti integrácie a riadenia hospodárskej a menovej únie (HMÚ) sa veľká časť výskumu zameriavala na makroekonomické účinky fiškálnej politiky vrátane prijatia programu Next Generation EU (NGEU), na reformy fiškálneho rámca EÚ, na vzájomné vzťahy medzi fiškálnou politikou a infláciou, ako aj na vzťahy medzi menovou a fiškálnou politikou. Po piate, v oblasti finančnej stability, (makro)prudenciálnych politík a bankového dohľadu výskum zahŕňal témy ako odolnosť bánk a nebankových subjektov, dôsledky menovej politiky na finančné trhy a finančnú stabilitu či tvorba a hodnotenie prudenciálnych politík. Výskum v oblasti bankového dohľadu sa sústredil najmä na účinnosť dohľadu a na vplyv klimatickej regulácie na správanie bánk. V priebehu roka 2024 pokračoval výskum digitálnych mien centrálnych bánk s dôrazom na dôsledky širokého spektra koncepčných prvkov (napr. úročenie, limity držby a ochrana súkromia).

Rýchly rozvoj umelej inteligencie vyvolal v ECB značné výskumné úsilie s cieľom lepšie pochopiť dôsledky umelej inteligencie na hospodárstvo a tvorbu politík. Oblasťou, ktorej sa v roku 2024 venovala osobitná pozornosť, bolo využívanie techník umelej inteligencie na ekonomickú analýzu, ako sú napríklad ekonomické prognózy, a na analýzu komunikácie centrálnej banky. V rámci ekonomických prognóz sa skúmalo používanie techník strojového učenia pri prognózovaní inflácie. Tieto techniky majú potenciál zohľadniť špecifickú hospodársku dynamiku, a tým zlepšiť prognózy v turbulentných časoch. Ďalší výskum využíval ukazovatele sentimentu, ktoré boli odvodené z textovej analýzy správ pomocou veľkých jazykových modelov, a použil ich na krátkodobé prognózovanie hospodárskej aktivity.^[85] Pokiaľ ide o komunikáciu centrálnej banky, textová analýza vykonaná prostredníctvom veľkých jazykových modelov sa využila na skúmanie vplyvu vyhlásení ECB na finančné trhy, najmä v čase hospodárskej neistoty. Tento typ výskumu prináša poznatky o tom, ako môže sentiment vyvodený z komunikácie centrálnej banky prispieť k lepšiemu pochopeniu trhových očakávaní inflácie a úrokových mier.^[86]

Výsledky výskumu v ECB boli aj v roku 2024 na vysokej úrovni. Pracovníci ECB uverejnili spolu 124 výskumných prác v rámci titulu ECB Working Paper Series a 12 článkov v publikáciách Research Bulletin. Mnohé práce boli publikované aj externe vo vedeckých časopisoch.

9 Činnosti a povinnosti v právnej oblasti

Táto kapitola sa zaoberá jurisdikciou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa ECB a poskytuje informácie o stanoviskách ECB a o prípadoch nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov spadajúcich do oblasti pôsobnosti ECB. Informuje aj o jej monitorovaní dodržiavania zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu.

9.1 Jurisdikcia Súdneho dvora Európskej únie týkajúca sa ECB

V júni 2024 Všeobecný súd zamietol žalobu o náhradu škody podanú akcionármi banky Banca Carige (vec T‑134/21, Malacalza Investimenti a Malacalza v. ECB), ktorou sa akcionári domáhali náhrady údajnej škody, ktorú podľa ich názoru utrpeli v dôsledku opatrení prijatých ECB v súvislosti s výkonom jej funkcie dohľadu nad touto bankou v rokoch 2014 až 2019. Všeobecný súd v príslušnom rozsudku predovšetkým konštatoval, že výkon právomocí dohľadu zo strany ECB sleduje verejný záujem, ktorým je riadne fungovanie a stabilita trhov. Mimozmluvná zodpovednosť ECB za konanie a opomenutie v súvislosti s výkonom právomocí v oblasti dohľadu je teda obmedzená, keďže by si vyžadovala porušenie právnej normy určenej na priznanie práv jednotlivcom. Všeobecný súd zároveň v súlade s existujúcou judikatúrou uznal, že porušenie všeobecných právnych zásad – ako je zásada riadnej správy vecí verejných – môže prípadne viesť k vzniku mimozmluvnej zodpovednosti. V tejto veci však Všeobecný súd konštatoval, že nedošlo k porušeniu. Tento prípad bol pre Súdny dvor Európskej únie prvou príležitosťou na posúdenie dôvodnosti žaloby o náhradu škody za konanie ECB v oblasti dohľadu. V súčasnosti prebieha odvolacie konanie (vec C‑557/24 P, Malacalza Investimenti a Malacalza v. ECB).

V júni 2024 Všeobecný súd zamietol sedem žalôb podaných dohliadanými bankami^[87] o zrušenie požiadavky na odpočet a súvisiacej požiadavky na vykazovanie, ktoré boli uložené vzhľadom na neodvolateľné platobné záväzky voči vnútroštátnym systémom ochrany vkladov a jednotnému fondu na riešenie krízových situácií v rámci ich príspevkov ex ante. ECB uložila tieto opatrenia na základe rámca druhého piliera s cieľom zaistiť krytie rizika nadhodnotenia kapitálovej pozície banky, ktoré vzniklo z dôvodu nezohľadnenia hospodárskej straty vyplývajúcej z prevodu kolaterálu na zabezpečenie neodvolateľných platobných záväzkov, ktorý sa už nemohol použiť na priebežné krytie strát. ECB prijala tieto opatrenia v súlade s novou metodikou navrhnutou tak, aby zohľadňovala rozsudky Všeobecného súdu z roku 2020, ktoré zrušili rozhodnutia o uložení rovnakých opatrení pre chýbajúce individuálne posúdenie toho, ako bolo zistené riziko riadené a kryté opatreniami zavedenými bankami a kapitálom a likviditou v ich držbe Tieto nové rozhodnutia preto ECB prijala s dôkladnejším odôvodnením, ktorého cieľom bolo lepšie reflektovať vykonané individuálne posúdenie. Tieto rozhodnutia boli potvrdené Všeobecným súdom v uvedených siedmich rozsudkoch s uznaním, že ECB správne uplatnila článok 16 nariadenia o SSM^[88], keď posudzovala, či sú banky vystavené nedostatočne krytému riziku, a uložila opatrenia na jeho krytie. Štyri zo siedmich bánk sa proti svojim jednotlivým rozsudkom odvolali, pričom konania o týchto odvolaniach na Súdnom dvore EÚ v súčasnosti prebiehajú.

Súdny dvor Európskej únie (piata komora) vydal v novembri 2024 rozsudok v prejudiciálnom konaní, ktoré podal nemecký Spolkový správny súd (spojené veci C‑758/22 a C‑759/22). V tomto prípade sa vnútroštátny súd usiloval objasniť, či viaceré zamestnanecké vzájomné poisťovne v Nemecku sú penzijnými fondmi v zmysle nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 2018/231 z 26. januára 2018 o požiadavkách na štatistické vykazovanie pre penzijné fondy, a teda podliehajú požiadavkám ECB na štatistické vykazovanie. Žalobcovia tvrdili, že sú fondmi sociálneho zabezpečenia, a preto nepodliehajú požiadavkám ECB na vykazovanie. Súd však rozhodol, že žalobcov možno klasifikovať ako penzijné fondy, keďže ich činnosť spĺňa štyri kritériá potrebné na zaradenie do tohto sektora. V skratke súd rozhodol, že i) ich funkciou je ponúkať výhody krytia rizík odchodu do dôchodku, úmrtia a invalidity, ii) majú autonómiu pri riadení a vedú úplný súbor účtov, iii) veľká väčšina ich členov je povinná vstúpiť do vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktoré vo všeobecnosti nie sú oprávnené poskytovať služby iným osobám, a iv) tieto služby nie sú garantované štátom a závisia od výšky zaplatených príspevkov a od úspešnosti poisťovacích spoločností pri správe ich aktív. Tento prípad je dôležitý, pretože potvrdzuje, že ECB má právo zbierať štatistické informácie o finančných aktivitách žalobcov ako penzijných fondoch. Keďže penzijné fondy hrajú v hospodárstve eurozóny dôležitú úlohu, tieto informácie sú potrebné na plnenie úloh Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), a to najmä v oblasti menovej politiky.

9.2 Stanoviská ECB a prípady nesplnenia povinnosti konzultovať

V článku 127 ods. 4 a článku 282 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je upravená požiadavka konzultovať s ECB navrhované právne akty Európskej únie a návrhy vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti pôsobnosti ECB. Všetky stanoviská ECB sa uverejňujú na stránke EUR‑Lex.

V roku 2024 sa zaznamenalo deväť jasných a významných prípadov nesplnenia povinnosti konzultovať s ECB návrhy právnych predpisov. Päť prípadov sa týkalo právnych aktov Únie a štyri vnútroštátneho práva. ECB prijala stanoviská z vlastnej iniciatívy v siedmich prípadoch. V dvoch prípadoch bol vydaný list o nesplnení povinnosti.

Prvý prípad EÚ sa týkal návrhu smernice o alternatívnych investičných fondoch (AIF). Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože sa týka prístupu ESCB k podrobným údajom o sektore AIF, ako aj štatistických požiadaviek ECB voči tomuto sektoru. Druhý prípad EÚ sa týkal nariadenia, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA). Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože obsahuje ustanovenia o spolupráci medzi AMLA a ECB. Tretí prípad EÚ sa týkal smernice o energetickej hospodárnosti budov. Tento prípad sa považuje za jasný a významný z dôvodu potreby ECB mať prístup k energetickým certifikátom. Štvrtý prípad EÚ sa týkal smernice o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na jeho význam pre riadenie rizík ESG bankami a potrebu zabezpečiť koordináciu a výmenu informácií medzi všetkými dotknutými orgánmi.^[89] Piaty prípad EÚ sa týkal nariadenia o transparentnosti a integrite ratingov ESG. Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože sa týka nezávislého posúdenia požiadaviek na kolaterál zo strany Eurosystému.

Prvý prípad nedodržania povinnosti na vnútroštátnej úrovni sa týka bulharských zákonov, ktoré majú vplyv na Българска народна банка (Bulharskú národnú banku). Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože dočasné vymenovanie guvernéra alebo viceguvernérov Bulharskej národnej banky za povereného predsedu vlády vyvoláva významné otázky v súvislosti s nezávislosťou Bulharskej národnej banky. Druhý prípad sa týka gréckeho zákona, ktorým sa prevádzajú zostávajúce podiely štátu v gréckych bankách na inú verejnú inštitúciu. Tento prípad sa považuje za jasný a významný, pretože má vplyv na grécke úverové inštitúcie podliehajúce priamemu dohľadu ECB. Tretí prípad sa týka maďarského zákona zahŕňajúceho Magyar Nemzeti Bank do rozsahu pôsobnosti zákona o kybernetickej bezpečnosti. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na jeho dosah na nezávislosť Magyar Nemzeti Bank. Štvrtý prípad sa týka maltského zákona zasahujúceho do odmeňovania guvernéra a viceguvernérov Central Bank of Malta. Tento prípad sa považuje za jasný a významný vzhľadom na jeho vplyv na nezávislosť Central Bank of Malta.

ECB prijala štyri stanoviská k legislatívnym návrhom EÚ, ktoré sa týkajú i) platobných služieb a služieb elektronických peňazí, ii) menových dohôd s tretími krajinami používajúcimi euro, iii) požiadaviek na vykazovanie v oblasti finančných služieb a investičnej podpory a iv) rámca prístupu k finančným údajom.

ECB prijala 38 stanovísk k návrhom vnútroštátnych právnych predpisov. Stanoviská k vnútroštátnym právnym predpisom sa často týkajú viac ako jednej témy. ECB prijala:
- desať stanovísk k prístupu k hotovosti,
- šesť stanovísk týkajúcich sa národných centrálnych bánk,
- päť stanovísk k otázkam súvisiacim s Medzinárodným menovým fondom,
- štyri stanoviská k bankovým daniam s osobitným účelom alebo daniam z finančných transakcií,
- dve stanoviská ku kybernetickej bezpečnosti,
- dve stanoviská k medzinárodným sankciám,
- jedno stanovisko k zavedeniu eura,
- jedno stanovisko k dohľadu nad platobnými systémami,
- jedno stanovisko k povinným minimálnym rezervám,
- jedno stanovisko ku kryptoaktívam,
- jedno stanovisko k pomoci dlžníkom,
- jedno stanovisko k riešeniu krízových situácií centrálnych protistrán,
- jedno stanovisko k uplatňovaniu požiadaviek registrácie lobistov v prípade predstaviteľov národnej centrálnej banky,
- jedno stanovisko k poskytnutiu núdzovej likviditnej pomoci národnou centrálnou bankou,
- jedno stanovisko k vykazovaniu štatistiky platieb,
- jedno stanovisko týkajúce sa národnej rady pre finančnú stabilitu.

9.3 Dodržiavanie zákazu menového financovania a privilegovaného prístupu

Podľa článku 271 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie je ECB poverená úlohou monitorovať dodržiavanie zákazov stanovených v článkoch 123 a 124 Zmluvy a v nariadeniach Rady (ES) č. 3603/93 a 3604/93 národnými centrálnymi bankami EÚ. Podľa článku 123 sa ECB a národným centrálnym bankám zakazuje poskytovať vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ možnosť prečerpania účtov alebo akýkoľvek iný typ úveru, ako aj kupovať na primárnom trhu dlhové nástroje, ktoré emitovali. V článku 124 sa zakazujú akékoľvek opatrenia, ak nesúvisia s obozretnosťou, ktoré by vládam a inštitúciám alebo orgánom EÚ umožnili privilegovaný prístup k finančným inštitúciám. Popri Rade guvernérov ECB monitoruje dodržiavanie uvedených ustanovení členskými štátmi aj Európska komisia.

ECB tiež monitoruje nákup dlhových nástrojov vydaných domácim verejným sektorom, verejným sektorom ostatných členských štátov a inštitúciami a orgánmi EÚ uskutočnený centrálnymi bankami krajín EÚ na sekundárnom trhu. Podľa úvodných ustanovení nariadenia Rady (ES) č. 3603/93 sa nadobúdanie dlhových nástrojov verejného sektora na sekundárnom trhu nesmie zneužiť na obchádzanie zámeru článku 123 Zmluvy.

V rámci monitorovacej činnosti ECB za rok 2024 sa potvrdilo všeobecné dodržiavanie súladu s článkami 123 a 124 Zmluvy.

ECB bude naďalej sledovať účasť Magyar Nemzeti Bank v budapeštianskej burze cenných papierov, keďže kúpa majoritného podielu v tejto burze maďarskou centrálnou bankou v roku 2015 môže stále vyvolávať znepokojenie v súvislosti s menovým financovaním.

Financovanie záväzkov verejného sektora voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF) národnými centrálnymi bankami sa nepovažuje za menové financovanie za predpokladu, že jeho výsledkom sú zahraničné pohľadávky, ktoré majú povahu rezervných aktív. Finančné dary, ktoré v predchádzajúcich rokoch poskytli Nationale Bank van België/Banque Nationale de Belgique a Banque de France prostredníctvom MMF na odpustenie dlhu vysoko zadlžených chudobných krajín, neviedli k vzniku zahraničných pohľadávok, preto si naďalej vyžadujú nápravné opatrenia.

Financovanie španielskej finančnej spravodajskej jednotky (Servicio Ejecutivo de la Comisión de Prevención del Blanqueo de Capitales e Infracciones Monetarias – Sepblac) z prostriedkov Banco de España je nezlučiteľné so zákazom menového financovania ustanoveným v článku 123, keďže Sepblac je orgánom verejnej správy. Úprava vzťahu s jednotkou Seblanc by preto mala byť prehodnotená s cieľom zabezpečiť súlad s uvedeným zákazom.

10 Pôsobenie ECB v EÚ a v medzinárodnom kontexte

ECB v roku 2024 pokračovala v otvorenom dialógu so svojimi európskymi a medzinárodnými partnermi. Spolupráca medzi ECB a Európskym parlamentom tvorí základ rámca zodpovednosti ECB. ECB absolvovala pravidelné vypočutia a viedla korešpondenciu s Výborom Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci (Committee on Economic and Monetary Affairs of the European Parliament – ECON). ECB okrem toho zapájala výbor ECON do prebiehajúcej práce na digitálnom eure. V medzinárodnej oblasti ECB spolupracovala s partnermi zo skupiny G20, pričom zdôraznila potrebu posilniť odolnosť bankového sektora i nebankového finančného sektora a pokročiť v implementácii dohodnutých plánov G20 a rámca Bazilej III. ECB prispela aj k politickým diskusiám v Medzinárodnom menovom fonde (MMF) týkajúcim sa centrálnych bánk, a tiež pokiaľ ide o úverové politiky a nástroje MMF pre rozvíjajúce sa trhové ekonomiky a krajiny s nízkymi príjmami.

10.1 Zodpovednosť ECB

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) udeľuje ECB nezávislosť, čo jej zabezpečuje, že môže vykonávať svoj mandát v oblasti cenovej stability bez politického zasahovania. Táto nezávislosť je vyvážená povinnosťou zodpovedať sa za svoje konanie Európskemu parlamentu ako orgánu, ktorý zastupuje občanov Európskej únie. Postupy ECB v oblasti zodpovednosti na základe článku 284 ods. 3 ZFEÚ umožňujú obojsmerný dialóg medzi ECB a Európskym parlamentom. To umožňuje ECB vysvetliť svoje politiky a rozhodnutia a vypočuť si názory volených zástupcov občanov. Rámec zodpovednosti ECB okrem toho dopĺňa súdne preskúmanie Súdnym dvorom Európskej únie.

V júni 2024 si občania EÚ zvolili nový Európsky parlament, pričom od konca apríla do začiatku júla mal Parlament prestávku. Prezidentka ECB sa zúčastnila na troch pravidelných vypočutiach vo výbore ECON – na jednom vo februári pred končiacim výborom a dvoch v druhom polroku pred jeho novozvolenými členmi. Prezidentka sa zúčastnila aj na plenárnej diskusii o výročnej správe ECB za rok 2022. Tieto aktivity uľahčili výmenu názorov o kľúčových menovopolitických rozhodnutiach a ďalších záležitostiach centrálneho bankovníctva. Viceprezident v apríli predložil výboru ECON Výročnú správu ECB za rok 2023. ECB okrem toho v apríli zverejnila svoju reakciu k uzneseniu Európskeho parlamentu týkajúcemu sa Výročnej správy ECB za rok 2022.

ECB v priebehu roka odpovedala na 12 písomných otázok poslancov Európskeho parlamentu. Tieto otázky sa týkali tém, ako sú menová politika, hospodársky výhľad, digitálne euro či inštitucionálne záležitosti ECB. Po zvolení nového Parlamentu sa v septembri uskutočnilo úvodné stretnutie o ECB s cieľom oboznámiť poslancov s činnosťami ECB a s jej povinnosťami zodpovedať sa. V novembri 2024 sa na výročnej návšteve ECB vo Frankfurte nad Mohanom zúčastnila delegácia z výboru ECON, ktorá zahŕňala niekoľko nových poslancov Európskeho parlamentu.

V priebehu roka 2024 ECB pokračovala v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom na prípravnej fáze digitálneho eura. Člen Výkonnej rady ECB Piero Cipollone sa zúčastnil na dvoch vypočutiach vo výbore ECON, aby poskytol aktuálne informácie o priebehu projektu digitálneho eura.^[90] Predseda a členovia výboru ECON boli okrem toho prostredníctvom oznámení informovaní o všetkých významných udalostiach súvisiacich s digitálnym eurom. ECB sa zúčastnila aj na podujatiach organizovaných poslancami Európskeho parlamentu, kde sa venovala rôznym aspektom projektu digitálneho eura.

Štandardný Eurobarometer z jesene 2024 ukázal, že 81 % respondentov v eurozóne podporuje jednotnú menu, čo je nové historické maximum. Okrem toho 51 % respondentov z eurozóny vyjadrilo dôveru v ECB, čo predstavuje najvyššiu úroveň od jesene 2009 a zvýšenie o 8 percentuálnych bodov v porovnaní s rovnakým obdobím v roku 2023. ECB je aj naďalej odhodlaná konštruktívne spolupracovať s Európskym parlamentom a občanmi eurozóny. Vysvetľovaním svojich rozhodnutí, riešením obáv verejnosti a vedením otvoreného dialógu sa snaží posilniť dôveru a zabezpečiť účinné plnenie svojich povinností v oblasti zodpovednosti.

10.2 Medzinárodné vzťahy

Skupina G20

Počas brazílskeho predsedníctva G20 v roku 2024 svetová ekonomika napriek uvoľňovaniu inflačných tlakov a globálnej ekonomickej odolnosti naďalej čelila značným výzvam pochádzajúcim z vojny Ruska proti Ukrajine a z eskalácie konfliktov na Blízkom východe. Navzdory geopolitickému napätiu brazílske predsedníctvo úspešne podporilo mnohostrannú spoluprácu, pričom dosiahlo dohodu o komuniké zo zasadnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20 v júli a v októbri, ako aj o vyhlásení vedúcich predstaviteľov z Ria de Janeiro v novembri. Priority sa zamerali na nerovnosť, klimatické zmeny, udržateľný rozvoj, posilnenie úlohy multilaterálnych rozvojových bánk, finančnú stabilitu a medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní. Prijal sa plán skupiny G20 pre lepšie, väčšie a účinnejšie multilaterálne rozvojové banky. ECB privítala, že brazílske predsedníctvo uznalo úlohu Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB) v regulácii bankového sektora a nebankového finančného sektora, pričom sa zdôraznila potreba zaviesť i) plán G20 a odporúčania FSB pre kryptoaktíva, ii) plán G20 pre cezhraničné platby, iii) Bazilej III a iv) odporúčania FSB týkajúce sa nebankových finančných sprostredkovateľov. ECB zároveň zdôraznila význam regulácie inovatívnych technológií, ako je umelá inteligencia a tokenizácia, s cieľom zabezpečiť, aby ich výhody stáli na spoľahlivých regulačných rámcoch.

Politické záležitosti týkajúce sa MMF a medzinárodnej finančnej architektúry

ECB naďalej zohrávala aktívnu úlohu v diskusiách o medzinárodnom menovom a finančnom systéme v MMF^[91] a na iných fórach. V roku 2024 MMF podnikol významné kroky na ďalšiu pomoc rozvíjajúcim sa trhovým ekonomikám a krajinám s nízkymi príjmami.

V októbri MMF vo svojej výkonnej rade privítal nového, v poradí 25. predsedu. Nový predseda, spolu s ďalšími dvomi predsedami, reprezentuje subsaharskú Afriku a posilňuje hlas a zastúpenie tohto regiónu. MMF okrem toho zreformoval svoju politiku poplatkov a príplatkov so zámerom podstatne znížiť náklady na pôžičky pre členské krajiny v núdzi a zároveň zachovať svoju finančnú kapacitu. Pokiaľ ide o krajiny s nízkymi príjmami, MMF stanovil postup na vytvorenie stabilného základu pre Trust pre znižovanie chudoby a rast (Poverty Reduction and Growth Trust – PRGT), a to čiastočne schválením balíka viacročných politických reforiem a financovania s cieľom zabezpečiť zdroje, ktoré umožnia pokračovať v poskytovaní pôžičiek z MMF za zvýhodnené sadzby. Okrem toho uskutočnil svoje prvé Priebežné preskúmanie Trustu pre odolnosť a udržateľnosť (Resilience and Sustainability Trust – RST). Tento trust pomáha krajinám s nízkymi príjmami a zraniteľným krajinám so strednými príjmami posilniť ich makroekonomickú odolnosť voči zmene klímy a budúcim pandémiám, čím prispieva k budúcej stabilite platobnej bilancie. Členské štáty EÚ a ich centrálne banky sú dôležitými prispievateľmi do oboch trustov. Príspevky centrálnych bánk EÚ sa môžu použiť len vtedy, ak má výsledná pohľadávka voči trustu štatút rezervných aktív, čo vylučuje dotačné príspevky vo forme grantov a darov. ECB tiež naďalej podporovala medzinárodné iniciatívy na pomoc zraniteľným krajinám pri riešení ich dlhovej situácie, konkrétne prostredníctvom zlepšenia spoločného rámca skupiny G20 pre znižovanie dlhu a iniciatívy Svetovej banky a MMF na podporu krajín, ktorých dlh je síce udržateľný, ale majú problémy s likviditou.

Tri roky po poslednej všeobecnej alokácii zvláštnych práv čerpania MMF (Special Drawing Rights – SDR) z roku 2021 ECB a národné centrálne banky Eurosystému pristúpili k revízii svojich dobrovoľných obchodných dohôd (Voluntary Trading Arrangements – VTA) o SDR s MMF.^[92] V novembri Rada guvernérov ECB dospela k záveru, že aktuálne dobrovoľné obchodné dohody Eurosystému vrátane ich obchodných intervalov zostávajú primerané.

11 Podpora dobrej správy a riadenia a sociálnej a environmentálnej udržateľnosti

ECB vykonáva dôležité činnosti na riešenie otázok životného prostredia, sociálnych vecí a riadenia (ESG). Ako verejná inštitúcia sa ECB zodpovedá občanom Európskej únie (EÚ) a ich voleným zástupcom. Táto zodpovednosť zahŕňa účinnú komunikáciu a spoluprácu s rôznymi cieľovými skupinami, dodržiavanie najvyšších etických noriem a transparentnosti, posilňovanie postavenia zamestnancov a podporu ich prosperity, ako aj posudzovanie vplyvov a rizík v oblasti klímy a životného prostredia. V roku 2024 sa dosiahlo niekoľko míľnikov stanovených v pláne ECB v oblasti klimatických zmien a prírody.

11.1 Aktuálne informácie o environmentálnych a sociálnych záležitostiach a otázkach správy a riadenia

Tu uvedený prehľad hlavných zmien vo vývoji ESG v roku 2024 dopĺňajú ďalšie časti výročnej správy a rôzne informácie dostupné na internetovej stránke ECB (tabuľka 11.1).

V častiach 11.2 a 11.3 tejto správy sa podrobne opisujú významné iniciatívy v roku 2024 zamerané na zlepšovanie rámcov riadenia ECB ako európskej inštitúcie spolu s podporou transparentnosti a angažovania občanov. Časť 11.2 vyzdvihuje úzku spoluprácu ECB s partnerskými inštitúciami na európskej a medzinárodnej úrovni na posilnenie etiky, integrity a vhodného správania, čím reaguje aj na zvýšený záujem verejnosti o tieto témy. V časti 11.3 sa načrtávajú iniciatívy, ktoré ECB zaviedla na posilnenie dosahu svojej komunikácie a na zvýšenie svojej transparentnosti a dostupnosti pre verejnosť. V časti 11.4 sa uvádza prehľad zamestnaneckých politík a údajov o podpore ECB v prospech otvorenej pracovnej kultúry a kariérneho rozvoja, ako aj aktuálne informácie o rozmanitosti a inklúzii s vyzdvihnutím kľúčových udalostí v roku 2024. A nakoniec časť 11.5 sa venuje činnosti ECB súvisiacej s klimatickými a environmentálnymi otázkami a prináša podrobnejšie informácie o špecializovanejších publikáciách v tejto oblasti.

Riziká ESG sa hodnotia ako súčasť rámca ECB pre riadenie rizík určeného pre finančné a nefinančné riziká. Bližšie informácie sú uvedené v kapitole o riadení rizík v ročnej účtovnej závierke ECB za rok 2024. Súčasťou tohto rámca je aj klimatický záťažový test súvahy Eurosystému^[93], ktorým ECB hodnotí, ako je profil finančných rizík Eurosystému citlivý na klimatické zmeny. Prvý klimatický záťažový test sa uskutočnil v roku 2022 a odvtedy sa vykonáva pravidelne, pričom v roku 2024 sa realizoval nový test.

11.2 Posilňovanie etiky a integrity

Stanovovanie etických pravidiel a pravidiel riadenia v súlade s najvyššími normami správania a monitorovanie dodržiavania týchto pravidiel je v ECB v kompetencii Kancelárie pre kontrolu dodržiavania pravidiel a riadenie (Compliance and Governance Office – CGO).

Na podporu národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov pri implementácii etických zásad vydal v roku 2024 Výbor pre etiku a právny súlad usmernenia týkajúce sa obmedzení súkromných finančných transakcií a konfliktov záujmu v súvislosti s externými aktivitami a neplateným voľnom. S cieľom maximalizovať prínosy a poznatky, ktoré má vďaka rôznorodým perspektívam, výbor okrem toho zorganizoval tematické stretnutia s externými prednášajúcimi, na ktorých sa zišli účastníci približne z 50 rôznych verejných inštitúcií a organizácií. Pri príležitosti Svetového dňa etiky výbor zverejnil banner s textom „Etika: náš spoločný kompas“ vo všetkých oficiálnych jazykoch EÚ, čím vyzdvihol spoločný záväzok.

Na európskej úrovni ECB spolu s ďalšími európskymi inštitúciami pracovala na prijatí medziinštitucionálnej dohody, ktorou sa zriaďuje Etický orgán EÚ. Podpísanie tejto dohody je významným úspechom a kľúčovým krokom v podpore spoločnej kultúry etického správania naprieč európskymi inštitúciami. Na medzinárodnej úrovni sa ECB aktívne podieľala na výmene poznatkov a osvedčených postupov v rámci globálnej Etickej siete multilaterálnych organizácií (Ethics Network of Multilateral Organizations – ENMO), a to prostredníctvom pozície podpredsedu tejto siete, a tiež príspevkami k stretnutiam, pracovným skupinám a k výročnej konferencii organizovanej Svetovou zdravotníckou organizáciou, čím posilňovala globálnu spoluprácu.

Najvyššou prioritou v roku 2024 zostalo udržiavanie povedomia o etike a integrite. Okrem programov pre nových zamestnancov kládla CGO dôraz na organizovanie kurzov navrhnutých a prispôsobených pre konkrétne odborné oblasti, ako aj na doškoľovacie kurzy o pravidlách pre súkromné finančné transakcie. Pri príležitosti Svetového dňa etiky sa zorganizovalo niekoľko iniciatív vrátane informačných stánkov a kvízu pre všetkých zamestnancov ECB. CGO pokračovala v práci na digitalizácii s cieľom zjednodušiť prístup zamestnancov k etickému poradenstvu, napríklad prostredníctvom mobilných zariadení ECB. Okrem toho sa digitalizoval proces predkladania vyhlásení o záujmoch vysokopostavených úradníkov ECB, čo umožnilo rýchlejšie a jednoduchšie predkladanie vyhlásení.

Iniciatívy na zvýšenie informovanosti a trvalé úsilie o vývoj intuitívnych digitálnych nástrojov viedli k výraznému nárastu žiadostí o etické poradenstvo, z 2 767 v roku 2023 na 3 070 v roku 2024 (graf 11.1). Každoročné kontroly dodržiavania pravidiel, ktoré uskutočnila CGO v roku 2024, opätovne potvrdili, že zamestnanci ECB a vysokopostavení úradníci dodržiavajú pravidlá o súkromných finančných transakciách.

Graf 11.1

Prehľad žiadostí zamestnancov ECB o poradenstvo v roku 2024

Riadiacu štruktúru ECB dopĺňa nezávislý Etický výbor ECB spolu s Výborom ECB pre audit. Etický výbor poskytuje poradenstvo vysokopostaveným úradníkom ECB v otázkach etiky najmä v súvislosti so súkromnými aktivitami a zamestnaním po odchode z ECB a posudzuje ich vyhlásenia o záujmoch. Okrem toho monitoruje európsky a medzinárodný vývoj v oblasti etiky a správania. V roku 2024 preskúmal dodržiavanie pravidiel o súkromných finančných transakciách vysokopostavenými úradníkmi ECB prostredníctvom ich vyhlásení o záujmoch a vydal 34 stanovísk k rôznym témam, napríklad 10 stanovísk k obmedzeniam po skončení zamestnania (v niekoľkých prípadoch obsahovali odporúčania týkajúce sa dodržiavania prechodných období po skončení funkcie). Stanoviská Etického výboru sa zverejňujú na internetovej stránke ECB šesť mesiacov po ich vydaní.

11.3 Komunikácia a transparentnosť politiky ECB

Keďže inflácia sa v roku 2024 ďalej znižovala a v roku 2025 sa približuje k cieľovej úrovni 2 %, politiky ECB boli podporené stabilnými inflačnými očakávaniami. Výskum čoraz viac ukazuje, že pokiaľ ide o transmisiu menovej politiky, očakávania spotrebiteľov a podnikov sú aspoň tak dôležité ako očakávania finančných trhov. V záujme úspešného usmerňovania očakávaní musí byť komunikácia ECB jasná, konzistentná a zrozumiteľná.

Rok 2024 bol poznamenaný obratom v cykle menovopolitických úrokových sadzieb. Prvé zníženie úrokových sadzieb v júni 2024 bolo sprevádzané koordinovaným komunikačným úsilím s cieľom vysvetliť toto rozhodnutie a ekonomický výhľad. Toto úsilie zahŕňalo komentáre prezidentky ECB zverejnené vo viacerých médiách po celej Európe (a tiež ako príspevok na Blogu ECB o dôvodoch zníženia sadzieb), ako aj televízne a rozhlasové rozhovory s členmi Výkonnej rady ECB. Vysvetlenie, čo znamená zníženie sadzieb pre ľudí v ich každodennom živote, bolo sprístupnené vo všetkých jazykoch EÚ a zverejnené prostredníctvom kanálov ECB na sociálnych sieťach.

Posilnenie dosahu komunikácie

Rastúce ceny sa počas poslednej inflačnej vlny stali pre európskych občanov významným problémom, čo vyvolalo množstvo otázok a obáv. ECB pokračovala vo vysvetľovaní svojich krokov verejnosti. Výskum ukazuje, že väčšina Európanov stále získava informácie o ECB z televízie a rádia, no zvyšuje sa tiež počet ľudí využívajúcich online spravodajstvo. Tvorcovia politík ECB sa preto pri výbere kanálov na vysvetľovanie politiky ECB a spôsobu, akým zabezpečuje cenovú stabilitu v prospech všetkých, zamerali na televíziu, sociálne siete a všeobecne dostupné médiá.

Preskúmali sa nové formáty, napríklad televízny dokument „zo zákulisia“, ktorý ukazuje, ako sa prijímajú rozhodnutia, a ponúka osobné pohľady na fungovanie ECB. Na vytvorenie priamej väzby s ľuďmi v krajinách eurozóny tvorcovia politík ECB často spájali oficiálne návštevy s príležitosťami komunikovať s občanmi na miestach ako lokálne farmárske trhy, na školách či univerzitách. Mimoriadne úsilie sa vynaložilo na oslovenie ľudí, ku ktorým sa informácie o politikách centrálnej banky obvykle nedostávajú, a to prostredníctvom vystúpenia prezidentky Lagardovej v známej zábavnej televíznej relácii, kde jednoducho a prístupne vysvetlila, čo ECB robí, aby udržala ceny pod kontrolou, ako umelá inteligencia ovplyvňuje ekonomiku a ako sa vyrovnať s väčšou ekonomickou neistotou.

V záujme skutočného prepojenia menovej politiky s reálnou hospodárskou činnosťou tvorcovia politík ECB navštívili podniky v rôznych krajinách eurozóny, napríklad laboratórium na výskum kvantovej výpočtovej techniky Pasqal vo Francúzsku, dodávateľa technológií a služieb Bosch v Nemecku a Rotterdamský prístav v Holandsku. Tieto návštevy sú nielen príležitosťou na diskusiu o tom, ako politika ECB ovplyvňuje ekonomiku a podniky. Tvorcom politiky zároveň pomáhajú lepšie pochopiť ekonomické výzvy, ktorým podniky čelia, napríklad vplyv regulácie a technológií na produktivitu, ťažkosti pri hľadaní kvalifikovaných pracovníkov alebo požiadavky zelenej transformácie.

ECB pokračovala vo svojom úsilí byť dobrým inštitucionálnym občanom mesta Frankfurt nad Mohanom a udržiavať priame kontakty s miestnymi obyvateľmi. V roku 2024 ECB opäť otvorila svoje brány návštevníkom počas každoročného podujatia Noc múzeí. Pri príležitosti Dňa Európy (9. mája) sa so svojím informačným stánkom, o ktorý bol veľký záujem, zúčastnila miestnych slávností Europafest a spolu s Frankfurtským rozhlasovým orchestrom zorganizovala v blízkosti sídla ECB mimoriadne úspešný koncert Europa OpenAir, ktorého sa zúčastnilo približne 17-tisíc hostí.

Zlepšenie prístupnosti ECB

Do návštevníckeho centra ECB v priebehu roka zavítalo 21 325 ľudí, z ktorých sa 12 798 zúčastnilo organizovaných prehliadok a 8 527 navštívilo prednášky. Vzhľadom na veľký záujem verejnosti o architektúru hlavnej budovy ECB sa v júli 2024 obnovili organizované architektonické prehliadky pre 1 040 návštevníkov. Ide len o zlomok všetkých záujemcov, no počet miest na prehliadkach je z kapacitných dôvodov obmedzený.

Na zlepšenie dostupnosti ECB a jej politiky – vrátane online prístupu – ECB prepracovala štruktúru svojich internetových stránok a v záujme jednoduchšieho vyhľadávania informácií zaviedla používateľsky orientované postupy. Okrem toho vznikol nový kanál na platforme WhatsApp s cieľom osloviť nové publikum. Tento kanál ponúka správy, kvízy a ďalší interaktívny obsah a do konca roka 2024 získal viac ako 90-tisíc odberateľov. ECB zároveň pokračovala v úsilí využívať technológie na zabezpečenie zrozumiteľnosti zverejňovaných informácií. Na tento účel sa vyvíja nástroj založený na umelej inteligencii, ktorý zlepšuje štýl písania, a s pomocou služby strojového prekladu eTranslation od Európskej komisie sa sprístupňuje viacjazyčný obsah.

Sviatky a výročia sú príležitosťou na pritiahnutie pozornosti verejnosti na ECB a jej prácu a na vysvetľovanie toho, čo robí a ako jej kroky ovplyvňujú životy ľudí. V roku 2024 bolo desiate výročie zriadenia európskeho bankového dohľadu. Pri tejto príležitosti sa aktualizovala a rozšírila expozícia bankového dohľadu v návštevníckom centre ECB. V roku 2024 oslávil Podcast ECB svoje piate výročie, ktoré si pripomenul špeciálnou podcastovou epizódou #AskECB poskytujúcou odpovede na otázky občanov. Kanál ECB na LinkedIn dosiahol 500-tisíc sledovateľov.

Režim prístupu verejnosti k ECB zohráva kľúčovú úlohu v jej politike transparentnosti. Podporuje otvorenosť a posilňuje demokratickú legitimitu ECB tak, že poskytuje čo najširší prístup k jej dokumentom a zároveň zabezpečuje ochranu nezávislosti a efektívneho fungovania ECB.

Počet žiadostí verejnosti o prístup k dokumentom ECB sa v roku 2024 okrajovo zvýšil (74 žiadostí) v porovnaní s rokom 2023 (73 žiadostí). Žiadosti sa naďalej týkali širokého spektra tém súvisiacich s inštitucionálnymi aspektmi a aspektmi správy a riadenia, ako aj so záležitosťami centrálneho bankovníctva a dohľadu. Podobne ako v roku 2023 sa najväčší počet žiadostí týkal dokumentov o inštitucionálnych veciach, napríklad o verejnom obstarávaní. V súlade so záväzkom ECB k transparentnosti sa všetky dokumenty zverejnené na základe žiadostí verejnosti o prístup zvyčajne sprístupňujú prostredníctvom verejného registra dokumentov ECB. Okrem toho bol za rok 2024 aktualizovaný prehľad tém žiadostí o prístup k dokumentom adresovaných ECB.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa všeobecného prístupu k informáciám vyhláseného organizáciou UNESCO zorganizovala ECB informačné iniciatívy zamerané na všetkých svojich zamestnancov s cieľom zvýšiť informovanosť o právnom rámci upravujúcom prístup k dokumentom a podporiť kultúru transparentnosti v rámci inštitúcie.

Európsky ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu ECB v súvislosti so spracúvaním žiadostí verejnosti o prístup k informáciám.

Posilňujeme postavenie našich ľudí, aby Európe prinášali to najlepšie

V roku 2024 sa ECB naďalej zameriavala na rozvoj otvorenej pracovnej kultúry a dynamického, inkluzívneho a podporujúceho pracovného prostredia, v ktorom má každý zamestnanec možnosť excelovať. Zaviedla pritom niekoľko iniciatív na zlepšenie prosperity, kariérneho rozvoja, ako aj diverzity a inklúzie (D&I). ECB zároveň začala prechod na dynamické pracoviská s novou koncepciou kancelárskych priestorov, ktorá odráža vývoj smerom k hybridnej práci na diaľku a v kancelárii. Nové politiky, ako sú napríklad plne platené mimoriadne rodičovské voľno a predĺžené voľno na opatrovanie, podčiarkujú odhodlanie ECB podporovať spravodlivé prostredie. Na podporu rozvoja zamestnancov bol spustený kariérny portál, ktorý ponúka príležitosti na mobilitu (zamestnanci môžu meniť pracovné miesto v rámci organizácie) a na mentorstvo. Dôraz kladený na rozmanitosť a inklúziu je zrejmý z ambicióznych cieľov rodovej diverzity a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na rôzne aspekty D&I. ECB chce týmto úsilím vytvoriť pracovisko, na ktorom každý zamestnanec cíti ocenenie a podporu, aby čo najlepšie prispieval k budúcnosti Európy.

Kultúra a podmienky práce

ECB mení svoje pracovné priestory s cieľom prispôsobiť sa hybridnému modelu práce na diaľku a v kancelárii. V roku 2024 podnikla prvé kroky v zavádzaní dynamických pracovísk vrátane zdieľaných pracovísk, aby podporila flexibilitu, inklúziu a spoluprácu a zároveň optimalizovala využívanie kancelárskych priestorov. Na vytvorenie pracovného prostredia podporujúceho rozmanitosť jednotlivcov a spôsobov ich práce je nevyhnutné aktívne zapojenie zamestnancov. Niektoré tímy si už svoje nové priestory navrhli a presťahujú sa do nich v roku 2025.

ECB od 1. januára 2025 zavádza politiku mimoriadneho voľna pre rodičov detí narodených alebo adoptovaných po tomto dátume. Počas prvých troch rokov po narodení alebo adopcii dieťaťa si rodičia budú môcť zobrať 40 dní dodatočného plateného voľna. Prechodné opatrenie umožňuje 20 dní pri deťoch narodených alebo adoptovaných od augusta 2022. Dĺžka mimoriadneho opatrovateľského voľna sa zvýšila na 10 dní ročne. Toto rozšírenie existujúcich benefitov podčiarkuje odhodlanie ECB podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, rodovú rovnosť a inkluzívne pracovisko.

Pre ECB bolo naďalej prioritou načúvať zamestnancom, aby lepšie pochopila ich potreby. Na základe spätnej väzby z prieskumu zaviedla iniciatívy na zlepšenie prosperity a posilnenie kultúry otvorenej komunikácie o problémoch. Napríklad špecializované skupiny pomohli pochopiť základné príčiny problémov v oblasti prosperity zamestnancov a identifikovať ich riešenia, komunikačné kampane zvýšili povedomie o možnostiach flexibilnej práce a workshopy poskytli zamestnancom a manažérom nástroje na riešenie neúctivého správania.

Okrem toho sa vykonala medziodborová revízia rámca na riešenie pochybení na pracovisku, ktorej cieľom bolo sprehľadniť a zefektívniť postupy a zabezpečiť lepšiu ochranu a podporu.

V roku 2024 sa dokončila revízia metodiky všeobecnej úpravy platov (General Salary Adjustment – GSA). Táto metodika definuje spôsob každoročnej úpravy platov v ECB. Nový prístup je založený na údajoch z Eurostatu, čo zaručuje transparentnosť a objektivitu.

Podpora talentov a kariérny rozvoj

Rozvoj kariéry je v ECB prioritou, pričom v roku 2024 sa rozbehla kľúčová iniciatíva – nový kariérny portál. Slúži ako centrálne miesto, na ktorom zamestnanci môžu vyhľadávať príležitosti, ako sú mobilita a mentorstvo. Kariérny portál ponúka aj novú funkciu, ktorá zamestnancom umožňuje nájsť kolegov na výmenu pracovných miest, čo podporuje horizontálne presuny, rozvoj zručností a budovanie profesionálnych sietí. V roku 2025 budú do portálu pridané nové funkcie, napríklad možnosť zažiť pracovný deň kolegu jeho pozorovaním pri práci. Prvých šesť týždňov od spustenia využilo kariérny portál 1 207 zamestnancov.

Pokiaľ ide o mobilitu, v rámci šiesteho ročníka Schumanovho programu bolo v roku 2024 predložených 39 projektov ponúkajúcich stáže, ktoré umožňujú výmenu zamestnancov medzi ECB, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a národnými centrálnymi bankami. Zamestnanci ECB sa okrem toho naďalej zúčastňovali na výmenách s pracovníkmi viacerých príslušných vnútroštátnych orgánov a európskych inštitúcií v rámci špecializovaného výmenného programu pre jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM). Na konci roka 2024 bolo uzavretých sedem výmenných dohôd so štyrmi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi (Banca d’Italia, De Nederlandsche Bank, Banco de España a ACPR) a tromi agentúrami (Jednotná rada pre riešenie krízových situácií, Európska investičná banka a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy).

Naše pracovné prostredie sa mení a prináša nové výzvy čoraz rýchlejším tempom. Rozvoj a získavanie nových zručností je preto kľúčové pre osobný rast aj úspech organizácie. Vzdelávací program v roku 2024 sa zameral na umelú inteligenciu, klimatické riziká a líderstvo. V oblasti umelej inteligencie sa dôraz kládol na zvyšovanie povedomia a podporu záujmu zamestnancov, aby skúmali, čo je umelá inteligencia, a začali experimentovať s technológiami a nástrojmi. Vzdelávací program o klimatických rizikách umožnil zamestnancom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a SSM lepšie pochopiť vplyv týchto rizík na finančný systém. Iniciatívy na rozvoj líderstva zahŕňali hodnotenie formou 360-stupňovej spätnej väzby pre všetky úrovne vedenia a prvýkrát aj špeciálny rozvojový program pre vedúcich tímov.

Rozmanitosť a inklúzia

Podpora kultúry rozmanitosti, inklúzie a spolupatričnosti v ECB si vyžaduje spoločné úsilie. Naši gestori rozmanitosti a inklúzie túto tému lídersky podporujú a zvyšujú jej váhu, zatiaľ čo ambasádori D&I ju propagujú v odborných útvaroch spolu so šiestimi sieťami pre D&I, ktoré zosilňujú hlasy nedostatočne zastúpených skupín. Poradca pre D&I a tím ľudských zdrojov zjednocujú tieto aktivity tým, že zohľadňujú princípy D&I v návrhoch politík a umožňujú otvorený dialóg v banke. Aby sme naše kolektívne skúsenosti a znalosti v oblasti D&I dobre využili, organizujeme pravidelné stretnutia siete ESCB a SSM pre D&I so zámerom priblížiť naše inštitúcie k cieľu lepšie odrážať a efektívnejšie plniť potreby občanov, ktorým ECB slúži.

V rámci snahy o rodovú rovnosť zaviedla ECB ambiciózne ciele a opatrenia. V roku 2024 tvorili ženy 33,3 % zamestnancov na riadiacej úrovni (platové triedy I – L) a 37,3 % na úrovni vrcholového manažmentu (platové triedy K – L), čo bolo o 0,7 percentuálneho bodu menej, ako sú cieľové hodnoty pre manažment a vrcholový manažment. Za posledných desať rokov sa dosiahol výrazný pokrok v oblasti štruktúry manažmentu. Odstránenie medzery na úrovni expertov (platové triedy F/G – G) a na úrovni vedúcich tímov (platová trieda H) zostáva výzvou (schéma 11.1), ktorá podčiarkuje potrebu ponechať rodovú rovnováhu ako našu strategickú prioritu.

V roku 2024 sa úsilie rozšírilo okrem podpory žien aj na zapájanie mužov, prostredníctvom špeciálnej série diskusií o rodových normách, maskulinite a otcovskej dovolenke. S cieľom kultivovať a udržiavať prostredie, v ktorom sa cení pôvod, skúsenosti a schopnosti každého jednotlivca, ECB uskutočnila niekoľko seminárov zameraných na inkluzívne správanie a líderstvo, inklúziu LGBT+, rasovú či etnickú príslušnosť a podporu menšinových skupín.

ECB venovala mesiac rozmanitosti EÚ 2024 témam rasy a etnicity, pričom spolupracovala s externými odborníkmi, zaviedla pilotný mentorský program a zriadila špecializované skupiny pre zamestnancov z etnických a rasových menšín. Získané poznatky o silných stránkach a oblastiach na zlepšenie sa stali základom pilotného workshopu o rasovej inklúzii určeného pre manažérov.

Schéma 11.1

Stručný prehľad o našich zamestnancoch

11.4 Pokrok pri riešení environmentálnych a klimatických výziev

Nedávny pokrok v oblasti klimatickej ekonomiky a modelovania ukazuje, že náklady spojené s neriešenými klimatickými zmenami sú výrazne vyššie, než sa predpokladalo. Čiastočne je to spôsobené nedostatočným pokrokom v zmierňovaní klimatických zmien. Včasný prechod na ekologickejšie hospodárstvo by bol podstatne menej nákladný.^[94] Ročné globálne emisie uhlíka sú v súčasnosti na historickom maxime a vedci očakávajú, že aj keby sa splnili súčasné politické záväzky, globálne otepľovanie dosiahne v tomto storočí 2,6 – 2,8 °C nad predindustriálnymi úrovňami. Je to oveľa viac ako limit 1,5 °C stanovený v Parížskej dohode.^[95] Riziká horúcejšej planéty a príliš neskorej transformácie sa teda zvyšujú. Degradácia prírody okrem toho ovplyvňuje hospodárstvo a vedie k finančným rizikám. Klíma a príroda sú navzájom prepojené a ECB musí v záujme účinného plnenia svojho mandátu pochopiť ich kombinovaný vplyv na hospodárstvo a finančný sektor.

V roku 2024 ECB ďalej rozvíjala svoj plán v oblasti klimatických zmien a prírody na roky 2024 – 2025. Túto prácu koordinuje centrum ECB pre klimatické zmeny a vykonáva sa v spolupráci s internými zainteresovanými stranami a príslušnými výbormi Eurosystému a klimatickými fórami. Plán vychádza z minulých úspechov a načrtáva víziu ECB, ako v rámci jej mandátu riešiť vplyv klimatických zmien a degradácie prírody. Okrem pokračujúcej realizácie opatrení, ktoré boli dohodnuté v minulosti^[96], sa v ňom identifikujú tri oblasti záujmu pre ďalšiu prácu: i) transformácia na ekologické hospodárstvo, ii) pochopenie zvýšeného fyzického vplyvu zmeny klímy a iii) pokrok v práci na rizikách súvisiacich s prírodou. Centrum pre klimatické zmeny vyvinulo iniciatívy na budovanie kapacít a posilnilo synergie v rámci Eurosystému prostredníctvom spoločných vzdelávacích programov, seminárov a projektov. Pracovníci ECB sa podieľali aj na školeniach a workshopoch s partnermi z centrálnych bánk a s ďalšími zainteresovanými stranami mimo Eurosystému. ECB prispela k presadzovaniu klimatickej agendy na medzinárodných fórach zahŕňajúcich Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Supervisors Network for Greening the Financial System – NGFS), Radu pre finančnú stabilitu, Bazilejský výbor pre bankový dohľad, európske orgány dohľadu, Európsky výbor pre systémové riziká, Banku pre medzinárodné zúčtovanie (Bank for International Settlements – BIS), Výbor BIS pre platobnú a trhovú infraštruktúru, G7, G20, Medzinárodný menový fond a Svetovú banku.

V rámci výkonu menovej politiky sa vykazované klimatické finančné informácie o držbe menovopolitických aktív Eurosystému a devízových rezervách ECB, ktoré boli zverejnené v júni 2024, rozšírili z podnikových aktív na ďalšie triedy aktív. Táto správa teraz pokrýva 99,7 % celkových aktív držaných na účely menovej politiky. Emisie uhlíka spojené s podnikovými aktívami – v prípade ktorých sa Eurosystém zameriava na dekarbonizáciu v súlade s cieľmi Parížskej dohody a cieľmi EÚ v oblasti klimatickej neutrality – sa ďalej znižovali. Keďže reinvestície do podnikových dlhopisov sa k 31. decembru 2024 ukončili, tento pokles bude vychádzať z profilu splatnosti príslušných aktív a z krokov samotných firiem. V máji 2024 sa Rada guvernérov dohodla, že pre podnikové aktíva budú stanovené predbežné ciele zníženia emisií, ktoré budú v tejto fáze interne monitorovať trajektóriu poklesu emisií v podnikových portfóliách. Ak sa zistia odchýlky od požadovanej trajektórie, Rada guvernérov v rámci svojho mandátu posúdi potrebu individuálnych nápravných opatrení. Eurosystém okrem toho pokračoval v začleňovaní aspektov klimatických zmien do svojich operácií menovej politiky a v posilňovaní hodnotenia a riadenia rizík. Napríklad národné centrálne banky Eurosystému teraz uplatňujú spoločné minimálne štandardy pre svoje interné hodnotiace systémy kreditnej kvality (in-house credit assessment systems – ICAS) v súlade so záväzkom prijatým v júli 2022.^[97]

Pokiaľ ide o finančnú stabilitu a analýzy scenárov, z jednorazovej analýzy klimatických scenárov Fit for 55, ktorú realizovali ECB, Európsky výbor pre systémové riziká a európske orgány dohľadu, vyplýva, že samotné straty z transformačných rizík pravdepodobne neohrozujú celkovú finančnú stabilitu EÚ. Ak sa však tieto riziká skombinujú s makroekonomickými šokmi, môžu zvýšiť straty finančných inštitúcií. To si vyžaduje koordinovaný politický prístup. Nové dlhodobé klimatické scenáre, ktoré vypracovala pracovná skupina NGFS pod vedením ECB, zahŕňajú aktualizovanú funkciu škôd, čo má za následok negatívnejšie hodnotenie fyzických rizík, a ukazujú, ako nedostatočne ambiciózne klimatické politiky sťažujú transformáciu.

Bankový dohľad ECB pokračoval v hodnotení plnenia očakávaní dohľadu ECB v oblasti klimatických a environmentálnych rizík zo strany bánk. Rámce pre riziká súvisiace s klímou a prírodou sú v súčasnosti vo väčšine bánk vo veľkej miere zavedené. V prípade malého počtu bánk však stále nie sú prijaté základné prvky na primerané riadenie rizík súvisiacich s klímou a prírodou. Ak banky nesplnia požiadavky v stanovených termínoch, môžu im byť uložené pravidelné sankčné platby.

Pokiaľ ide o príspevok ku klimatickým údajom, všetky tri súbory štatistických ukazovateľov ECB týkajúcich sa klímy (konkrétne udržateľného financovania, fyzických rizík a emisií uhlíka) boli v roku 2024 aktualizované a skvalitnené (časť 7.2).

Ročné finančné informácie súvisiace s klímou z nemenovopolitických portfólií ECB a environmentálne vyhlásenie ECB poskytujú prehľad o uhlíkovej stope ňou financovaných emisií a o cieľoch znižovania emisií, ako aj o environmentálnych vplyvoch a cieľoch jej vlastných operácií. Údaje o environmentálnej výkonnosti ECB za rok 2024 budú zverejnené v roku 2025 spolu s novým programom environmentálneho riadenia na roky 2025 – 2027.

V roku 2024 pokračovala práca na znižovaní environmentálnej stopy eurových bankoviek. Prijaté opatrenia zahŕňali kroky smerujúce k prechodu na 100 % bio bavlnu pre papierový substrát do roku 2027, ako aj výskum zameraný na predĺženie životnosti bankoviek v obehu a na alternatívne udržateľné metódy nakladania s odpadom ako recyklácia a opätovné využitie odpadového materiálu. V neposlednom rade sa budúce eurové bankovky vyvíjajú v súlade so zásadami ekologického koncipovania. To znamená, že environmentálne aspekty sa zohľadňujú vo všetkých fázach procesu vývoja bankoviek (časť 6.3). Pokiaľ ide o elektronické retailové platby a úlohu katalyzátora, ECB spolu s ESCB skúmali spôsoby umožňujúce znížiť environmentálnu stopu platobného procesu. Eurosystém vypracoval počiatočné osvedčené environmentálne postupy pre elektronické retailové platby, pričom sa zameral výlučne na digitálne platby. Rovnaký postup sa uplatňuje aj v projekte digitálneho eura, v rámci ktorého sa Eurosystém zameriava na minimalizáciu environmentálnej stopy v celom hodnotovom reťazci. To zahŕňa využívanie existujúcich štandardov a optimalizáciu postupov, uplatňovanie protokolov na minimalizáciu spotreby energie a dodržiavanie osvedčených postupov v oblasti environmentálnej výkonnosti a transparentnosti údajov.

ECB okrem zavádzania opatrení, ktoré boli dohodnuté v minulosti, zintenzívnila prácu v troch oblastiach (schéma 11.2).

Schéma 11.2

Oblasti súvisiace s klímou v centre pozornosti ECB v rokoch 2024 – 2025

ECB napredovala v porozumení a riešení vplyvu prechodu na ekologickejšie hospodárstvo. Prieskum úverovej aktivity, ktorý ECB realizovala v júli 2024, ukázal, že klimatické riziká sa čoraz viac zohľadňujú v úverových podmienkach a dopyte po úveroch, najmä pri financovaní investícií do zelenej transformácie. Z analýzy vyplynulo, že napriek dosiahnutému pokroku pretrváva potreba značných ekologických investícií v Európe. Správa ESCB analyzovala štrukturálne dôsledky transformácie na produktivitu, zatiaľ čo analytické príspevky, ako napríklad box Ekonomického bulletinu o makroekonomických účinkoch politík klimatickej transformácie, posilnili makromodelovací rámec ECB. Príspevok na Blogu ECB sa venoval nízkym ziskovým maržiam trápiacim energeticky náročné podniky a dôsledkom pre zelenú transformáciu. Pokiaľ ide o výkon menovej politiky, Rada guvernérov v marci 2024 potvrdila, že ak rôzne zloženia operačného rámca prispievajú rovnako k zabezpečeniu účinného výkonu menovej politiky, návrh budúceho operačného rámca Eurosystému by mal uľahčiť plnenie sekundárneho cieľa ECB – prechodu na ekologické hospodárstvo – bez toho, aby bol dotknutý jej primárny cieľ cenovej stability.

ECB v súvislosti s rastúcim fyzickým vplyvom klimatických zmien skúmala, ako tento vplyv začleniť do klimatických scenárov a makroekonomických projekcií. Príspevky zahŕňali skúmanie vplyvu teplotných šokov na infláciu v krajinách eurozóny a zosilňovania fyzických rizík prostredníctvom väzieb v dodávateľských reťazcoch. Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, v dokumente o politikách na zmenšenie medzery v klimatickej poistnej ochrane, ktorý zverejnili ECB a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, sa rozoberali príčiny tejto medzery na strane ponuky a dopytu v Európe a načrtli sa možné kroky smerujúce k európskemu systému poistnej ochrany proti prírodným katastrofám.

V rámci pokračujúcej práce v oblasti rizík súvisiacich s prírodou ECB vo svojom Ekonomickom bulletine zverejnila box o „ekosystémových službách“ a článok o dôsledkoch degradácie prírody a straty biodiverzity, v ktorých dospela k záveru, že degradácia prírody môže byť veľkou výzvou pre cieľ zachovávať cenovú stabilitu, ktorý ESCB vyplýva zo zmluvy, aj pre úlohu ESCB prispievať k finančnej stabilite. Okrem toho ECB spolu s Potsdamským inštitútom pre výskum klimatických vplyvov, s organizáciou NatureFinance a s Minnesotskou univerzitou vykonala výskum, ktorý zdôraznil dôležitosť integrovaných klimaticko-prírodných scenárov pre presnejšie pochopenie rizík ohrozujúcich finančnú a hospodársku stabilitu. ECB okrem toho uskutočnila výskum právnych dôsledkov prírodných rizík na centrálne banky a orgány dohľadu, ako sa uvádza v prejave Franka Eldersona o rizikách spojených s degradáciou prírody.

12 Zoznámte sa s našimi ľuďmi

Mnoho úspechov v roku 2024 bolo možné dosiahnuť najmä vďaka spolupráci medzi kolegami z ECB a Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB). Procesy rozhodovania Rady guvernérov a Generálnej rady podporoval celý rad odborných výborov. Tieto výbory, pozostávajúce z odborníkov z ECB a ESCB, poskytujú poradenstvo v oblastiach svojej pôsobnosti. V tejto kapitole niektorí z našich kolegov vysvetľujú úlohu výboru, ktorého sú členmi. Okrem toho prinášajú svoje osobné skúsenosti s prácou v týchto výboroch a všeobecnejšie aj v ECB.

Oscar Arce

Dostalo sa mi výsady predsedať Výboru pre menovú politiku, hlavnému fóru, na ktorom sa stretávajú odborníci z celého Eurosystému a ESCB, aby podporili Radu guvernérov a Generálnu radu. Zameriavame sa na analýzu hospodárskeho vývoja a prípravu politických diskusií, ktoré pomáhajú usmerňovať rozhodnutia o úrokových sadzbách a ďalších opatreniach menovej politiky. Jednoducho povedané, pomáhame zabezpečiť, aby naše politiky udržiavali infláciu na stabilnej úrovni a podporovali hospodárstvo eurozóny.

Pred nástupom do ECB som bol generálnym riaditeľom pre ekonomiku, štatistiku a výskum v Banco de España, kde som pracoval na ekonomických analýzach a prognózach. Určitý čas som pracoval v španielskej Komisii pre trh s cennými papiermi a na hospodárskom úseku španielskeho predsedu vlády. Mám titul v odbore ekonómia z London School of Economics and Political Science, s výskumom zameraným na menovú politiku, finančnú stabilitu a makroekonomickú politiku.

Vedenie generálneho riaditeľstva ECB pre ekonomiku je cťou a zároveň veľkou profesionálnou výzvou. ECB je pilierom stability a prosperity európskej hospodárskej a menovej únie od jej vzniku. Naša úloha, v úzkej spolupráci s Eurosystémom, zostane v nasledujúcich rokoch kľúčová. Na mojej práci ma najviac teší neustála výmena nápadov s talentovanými kolegami z celej Európy.

Mimo práce rád trávim čas s mojou rodinou v Madride a baví ma objavovať nové cesty na motorke.

Cornelia Holthausen

Som predsedníčka Výboru pre finančnú stabilitu, ktorý predstavuje fórum pre diskusie o otázkach súvisiacich s identifikáciou a hodnotením rizík ohrozujúcich finančnú stabilitu či o primeranom nastavení makroprudenciálnych politík.

Po skončení doktorandského štúdia som bola veľmi motivovaná pracovať pre Európu a v roku 1999 som nastúpila do ECB ako ekonómka na generálnom riaditeľstve pre výskum so zameraním na peňažné trhy a platobné systémy. Čoskoro ma začali zaujímať praktické politické činnosti a potešilo ma, keď som o niekoľko rokov začala pracovať na generálnom riaditeľstve pre operácie na trhu ako správca pre likviditu. Bolo fascinujúce pracovať na tomto mieste počas finančnej krízy. Analýza a rýchle rozhodovanie išli ruka v ruke a ja som cítila, že práca všetkých členov tímu mala skutočný význam.

Neskôr som nastúpila na riadiacu dráhu v oblastiach finančného výskumu, operácií na trhu, ekonómie a napokon finančnej stability. Práca v rôznych oblastiach v ECB, na mnohých rozdielnych témach a s rôznymi tímami bola pre mňa za tie roky obrovskou skúsenosťou. V celej inštitúcii som sa stretla s veľkým odhodlaním dosahovať kvalitné výsledky.

Na generálnom riaditeľstve pre makroprudenciálnu politiku a finančnú stabilitu sa zameriavame na poskytovanie komplexných analýz a odporúčaní týkajúcich sa makroprudenciálnej politiky, finančnej stability a finančnej regulácie. Náš tím sa venuje identifikácii a monitorovaniu systémových rizík vo finančnom sektore v eurozóne. Úzko spolupracujeme s národnými centrálnymi bankami, jednotným mechanizmom dohľadu, Európskym výborom pre systémové riziká a inými odbornými útvarmi ECB. Naša práca je náročná, ale zároveň ma napĺňa, keď sa všetci spojíme pre dosiahnutie spoločného cieľa.

Som rada a hrdá, že už tak dlho môžem pracovať v inštitúcii, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou Európy a zostala silná aj v ťažkých časoch. A viem, že Európa zostane pevne zjednotená aj v ďalších dekádach.

Vitaliana Rondonotti

Od roku 2017 som spravodajkyňou Štatistického výboru. Koordinujem prierezové štatistické záležitosti ESCB, monitorujem implementáciu štatistického pracovného programu ESCB a jednotného mechanizmu dohľadu a podporujem predsedu v strategickom riadení výboru. Ako spravodajkyňa som zažila náročné, ale obohacujúce obdobia. Pracovala som priamo pod štyrmi generálnymi riaditeľmi na generálnom riaditeľstve pre štatistiku a bola som svedkom podstatných zmien štatistického útvaru z dôvodu neustále rastúcich potrieb údajov, nových metodík, rýchleho vývoja technológií a potreby účinnej osobnej aj virtuálnej spolupráce s rastúcim počtom zainteresovaných strán.

Keďže som žila a študovala v rôznych krajinách, naučila som sa chápať mnohonárodnostné a multikultúrne prostredie a som veľkým podporovateľom medzinárodnej spolupráce. Keď som počula o projekte jednotnej európskej meny, nadchla ma možnosť zapojiť sa do medzinárodnej inštitúcie ako ECB a pracovať pre Európu.

Po štúdiu v oblasti metodickej štatistiky som sa v roku 2000 zamestnala na generálnom riaditeľstve ECB pre štatistiku ako expert na sezónne očisťovanie dát. Najprv som sa zapojila do tvorby agregovaných menových štatistík, ale čoskoro som sa začala zaujímať o účasť na nových iniciatívach v oblasti štatistiky, ako je skúmanie využitia centrálnych registrov úverov a iných nových zdrojov údajov na štatistické účely či vytvorenie štatistickej databázy držby cenných papierov, jedného z prvých projektov ESCB týkajúcich sa podrobných štatistických informácií.

Som hrdá, že pracujem pre Štatistický výbor, čím prispievam k vytváraniu kvalitnej európskej štatistiky, ktorá má zásadný význam pre tvorbu politiky ECB, a tak aj k lepšej a silnejšej Európe.

Sylvia Hildebrandt

Som staršia koordinátorka na riaditeľstve pre bankovky. Od nástupu do ECB v roku 2017 zodpovedám za riadenie administratívnych a logistických postupov Výboru pre bankovky. Úlohou tohto výboru je zabezpečiť, aby hotovosť v eurách zostala všeobecne dostupná, prístupná a akceptovaná ako platobný prostriedok aj prostriedok uchovania hodnoty a zároveň bola inovatívna, bezpečná a šetrná k životnému prostrediu.

Mojou úlohou je zabezpečovať plynulú výmenu informácií medzi predsedom, tajomníkom a členmi výboru. Veľmi oceňujem atmosféru spolupráce a tímového ducha, ktoré prekračujú štátne hranice.

Pred nástupom do ECB som pracovala v súkromnom sektore na riadení talentov a ako asistentka tímu. Vždy ma nadchýnala práca s ľuďmi a organizovanie podujatí. Som rada, že som mohla svoje odborné znalosti a zručnosti uplatniť aj na mojej pozícii v ECB. Teší ma rozmanité a medzinárodné prostredie ECB a rada využívam štúdium anglistiky a jazykové zručnosti v každodennom praktickom živote. Som hlboko oddaná podpore silnej Európy a hrdá, že svojou prácou vo Výbore pre bankovky prispievam k dosiahnutiu tohto cieľa.

Mimo práce rada trávim čas v prírode, či s mojím psom, alebo na horskom bicykli. Spolu s partnerom nás teší bicyklovanie v nádhernom prostredí nášho domova v Odenwalde.

Som nadšená, že prispievam k poslaniu ECB, a teším sa na príležitosti, ktoré prinesie budúcnosť.

Christian Barontini

Pracujem ako tajomník skupiny, ktorá združuje tajomníkov všetkých výborov ESCB. To zahŕňa poskytovanie technickej, logistickej a strategickej podpory. Poskytujeme poradenstvo v súvislosti s pravidlami usmerňujúcimi výbory, zabezpečujeme zosúladenie obsahu a načasovania spoločných výstupov a monitorujeme, ako výbory reagujú na žiadosti rozhodovacích orgánov.

Moje prvé skúsenosti s výbormi som získal na začiatku kariéry v centrálnom bankovníctve v roku 1999, keď bolo zavedené euro. Zúčastnil som sa ako zástupca Banque de France v pracovnej skupine Výboru pre menovú politiku. Pomohlo mi to prehĺbiť poznatky o mechanizmoch, ktoré stoja za európskymi projektmi, a pochopiť význam národnej spolupráce s cieľom nájsť spoločný základ.

V ECB som sa zamestnal v roku 2007 ako ekonóm na generálnom riaditeľstve pre medzinárodné a európske vzťahy, kde som spolupracoval na príprave strategických stanovísk ECB na zasadnutia a fóra inštitúcií EÚ v Bruseli. Neskôr som nastúpil na svoje súčasné miesto na generálnom riaditeľstve sekretariátu, kde koordinujem zasadnutia rozhodovacích orgánov ECB. Počas tohto obdobia som tiež aktívnym členom Komunikačného výboru, ktorý poskytuje poradenstvo rozhodovacím orgánom v celej škále interných a externých komunikačných otázok, napríklad ako sa prispôsobiť napredovaniu vo využívaní digitálnych nástrojov alebo aké sú komunikačné aspekty veľkých projektov, akým bolo preskúmanie stratégie menovej politiky v roku 2021.

Euro je jedinečnou menou, ktorá bola vytvorená na podporu rastu, stability a hospodárskej integrácie v Európe. Aj skromný príspevok k takejto dôležitej misii je pre mňa zdrojom veľkej hrdosti.

Ročná účtovná závierka

Konsolidovaná súvaha Eurosystému k 31. decembru 2024