Znížili sme úrokové sadzby. Prečo sme sa tak rozhodli a čo to pre vás znamená?
6. júna 2024
Ceny už nerastú tak rýchlo a inflácia je na dobrej ceste späť na našu cieľovú úroveň 2 %. Rada guvernérov preto nedávno znížila úrokové sadzby, ktoré deväť mesiacov udržiavala na vysokej úrovni.
Prečo sme úrokové sadzby znížili?
Sme centrálnou bankou zodpovednou za euro a našou úlohou je udržiavať stabilné ceny. Keď bola inflácia príliš vysoká, t. j. keď ceny v našej ekonomike rástli príliš rýchlo, úrokové sadzby sme zvýšili, aby sme pomohli infláciu znížiť. So zvyšovaním sadzieb sme začali v júli 2022 a pokračovali v ňom až do septembra 2023.
Naším cieľom je udržiavať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Keďže inflácia sa už k cieľovej hladine približuje, úrokové sadzby nemusíme udržiavať až také vysoké.
Budeme ich však udržiavať na úrovni, ktorá zabezpečí, aby sa inflácia včas vrátila k dvojpercentnej hladine a „neuviazla“ na vyššej úrovni. Je to veľmi dôležité, pretože vysoká inflácia je pre ľudí a podniky bremenom.
Čo sú to úrokové sadzby?
Úrokové sadzby sú cenou za požičanie peňazí (niekedy sa im hovorí aj „cena peňazí“). Ak si napríklad chcete od banky požičať peniaze, musíte sa najskôr dohodnúť na úrokovej sadzbe, spravidla uvádzanej ako ročnej. Povedzme, že si chcete požičať 10 000 € pri ročnej sadzbe 5 %. Znamená to, že okrem splatenia pôžičky budete musieť banke zaplatiť aj ďalších 500 € ročne. Úroková sadzba je teda v podstate poplatok, ktorý si banka účtuje za požičiavanie peňazí.
Platí to však aj naopak. Z peňazí uložených v banke, t. j. keď si banka „požičiava“ peniaze od vás, vám banka vypláca úrok. Ak si napríklad na sporiaci účet vložíte 1 000 € pri ročnej sadzbe 3 %, na konci roka dostanete úrok vo výške 30 €.
Čo spôsobuje zmeny úrokových sadzieb?
Úrokové sadzby, ktoré banky ponúkajú ľuďom a podnikom, do značnej miery závisia od úrokových sadzieb, ktoré určuje ECB. Takže keď ECB zmení svoje úrokové sadzby, zvyčajne sa zhruba rovnako zmenia aj úrokové sadzby úverov a vkladov.
Úverové a vkladové sadzby však závisia aj od dopytu po úveroch a ich ponuky, teda od záujmu podnikov a ľudí míňať peniaze a investovať a od objemu dostupných úverov.
Podobným spôsobom fungujú aj trhy s ostatnými tovarmi a službami. Ak sa napríklad zvýši dopyt po jahodách, ale jahôd je nedostatok (napríklad ak práve nie je sezóna), ich cena vzrastie.
Podobne ak majú podniky a ľudia záujem míňať peniaze a investovať, no nemôžu jednoducho získať dostatočne vysoký úver, úrokové sadzby spravidla rastú. Požičať si peniaze je tak drahšie. Ak si naopak ľudia a podniky ukladajú v bankách značný objem úspor, úrokové sadzby zvyknú klesať.
ECB je centrálnou bankou zodpovednou za euro. Neurčujeme úrokové sadzby, ktoré platíte z úverov alebo dostávate z vkladov. Máme však na ne vplyv.
Stanovujeme tzv. kľúčové úrokové sadzby, resp. „menovopolitické sadzby“. Sú to sadzby, ktoré ponúkame bankám pri úveroch a jednodňových elektronických vkladoch.
Zmeny našich kľúčových úrokových sadzieb ovplyvňujú celú ekonomiku vrátane sadzieb hypotekárnych úverov či bankových úverov a vkladov.
Rada guvernérov ECB rozhoduje o výške týchto kľúčových úrokových sadzieb približne každých šesť týždňov.
Ako kľúčové úrokové sadzby ECB vplývajú na infláciu?
Ak je inflácia príliš vysoká, zvýšením sadzieb môžeme vyvolať zdraženie úverov. To schladí ekonomiku, zníži inflačné očakávania a spôsobí pokles inflácie.
Ak je inflácia príliš nízka, môžeme úrokové sadzby znížiť a zlacniť tak úvery na podporu investícií a dopytu, čo vedie k nárastu inflácie.
Inflácia bola v posledných rokoch príliš vysoká. Ceny výrazne vzrástli, najmä v prípade energií a potravín. Jednou z príčin bola invázia Ruska na Ukrajinu. Ďalšou boli väčšie ťažkosti mnohých podnikov so získavaním materiálov, náhradných dielov a pracovných síl potrebných na výrobu, čo ďalej prehlbovalo ich problémy spôsobené pandémiou.
Rozhodná politika úrokových sadzieb zároveň udržiava pod kontrolou inflačné očakávania.
Zvyšovanie našich úrokových sadzieb pomohlo opäť znížiť infláciu prostredníctvom ochladenia dopytu, ako aj vyjadrením nášho odhodlania zabezpečiť návrat inflácie späť na cieľovú úroveň 2 %.
Pre centrálne banky je dôležité pozorne sledovať, ako rýchlo budú podľa ľudí a podnikov ceny rásť v budúcnosti, t. j. inflačné očakávania. Ak si ľudia myslia, že vysoká inflácia bude trvať dlhšie, budú s väčšou pravdepodobnosťou žiadať vyššie mzdy. Podniky preto môžu zvýšiť ceny, aby si zachovali zisky. Vysoké inflačné očakávania tak môžu viesť k špirále rastúcich cien a miezd. Takýto vývoj nedopustíme.
Upravovaním výšky úrokových sadzieb pri príliš vysokej alebo príliš nízkej inflácii dávame podnikom, zamestnancom a investorom dôveru, že inflácia bude v strednodobom horizonte na našej cieľovej úrovni 2 %. Tento záväzok, ktorý sa opiera o konkrétne opatrenia, pomáha ukotviť očakávanie zachovania cenovej stability. Zároveň je to dôvod, prečo teraz môžeme s dôverou úrokové sadzby znížiť.