Opýtajte sa nás

Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou eurozóny. Naším hlavným cieľom je udržiavať stabilné ceny, a to predovšetkým prostredníctvom stanovovania primeraných úrokových sadzieb.

Nesieme tiež zodpovednosť za dohľad nad bankami v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM).

Naše opatrenia sa riadia zásadami transparentnosti, nezávislosti a zodpovednosti.

EÚ má v súčasnosti 24 úradných jazykov a komunikovať s nami môžete v ktoromkoľvek z nich. Jazyky, ktorými komunikujeme, závisia od cieľovej skupiny a konkrétnych okolností. ECB vydáva právne akty vo všetkých úradných jazykoch EÚ a jej pracovným jazykom je angličtina.

ECB spoločne vlastnia centrálne banky všetkých krajín EÚ. Podiel jednotlivých krajín na základnom imaní ECB zodpovedá počtu obyvateľov a hrubému domácemu produktu (HDP), pričom oba faktory majú rovnakú váhu. Krajiny EÚ, ktoré používajú euro, zároveň splácajú vyšší podiel na základnom imaní než krajiny, ktoré euro nezaviedli. Z týchto faktorov je odvodený tzv. kapitálový kľúč, ktorý určuje výšku splatených podielov jednotlivých národných centrálnych bánk.

ECB dosahuje zisk alebo stratu, rovnako ako iné inštitúcie. Čistý zisk alebo strata ECB sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky krajín eurozóny. Podľa Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a ECB sa maximálne 20 % zisku môže odvádzať do rezervných fondov, zatiaľ čo zostávajúci zisk sa rozdeľuje medzi národné centrálne banky krajín eurozóny v pomere k ich splateným podielom. Prípadné straty sa môžu vyrovnať zo všeobecnej rezervy, z príjmov za daný rok alebo zo súm pridelených jednotlivým národným centrálnym bankám.

Menová politika ECB predstavuje všetky opatrenia na ovplyvnenie úverových nákladov, ktoré je možné prijať na splnenie nášho cieľa cenovej stability. Naším prvoradým menovopolitickým nástrojom je súbor kľúčových úrokových sadzieb ECB. Každá zmena týchto sadzieb má vplyv na úrokové sadzby v celej ekonomike eurozóny, najmä na sadzby, za ktoré komerčné banky požičiavajú peniaze súkromným osobám a podnikom. Úpravy sadzieb majú vplyv na dopyt po tovaroch a službách, ktorý má – s určitým oneskorením – zase vplyv na infláciu. V prípade potreby na dosiahnutie nášho hlavného cieľa cenovej stability môžeme použiť aj iné nástroje.

V zmysle článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je cenová stabilita hlavným cieľom ECB. ECB zastáva názor, že cenovú stabilitu možno najlepšie udržať sledovaním cieľovej inflácie meranej harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP) na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Stabilné ceny motivujú podniky investovať a ľuďom uľahčujú plánovanie výdavkov. Zabezpečovaním konštantného množstva tovarov a služieb, ktoré sa dajú kúpiť za určitú sumu eur, zároveň pomáhajú udržiavať dôveru v našu menu.

Na účinné udržiavanie cenovej stability potrebujeme spoľahlivý ukazovateľ inflácie. Sledujeme preto ceny stoviek rôznych položiek, na ktoré ľudia bežne vynakladajú peniaze, vrátane tovarov (napr. potraviny, odevy a energie) a služieb (napr. účty za mobilný telefón, cestovné lístky a nájomné). Sledovaním týchto nákladov získavame prehľad o celkových zmenách cien v ekonomike.

Tento širokouhlejší záber vyjadruje harmonizovaný index spotrebiteľských cien (Harmonised Index of Consumer Prices – HICP), ktorý považujeme za najvhodnejší ukazovateľ inflácie spotrebiteľských cien, t. j. zmeny cien spotrebného tovaru a služieb nakupovaných domácnosťami v eurozóne.

Index HICP je „harmonizovaný“, pretože všetky krajiny EÚ používajú rovnakú metodiku, vďaka čomu sa údaje za jednotlivé krajiny dajú navzájom porovnávať. 

HICP zostavujú Eurostat a národné štatistické úrady na základe harmonizovanej štatistickej metodiky.

Teraz, keď je inflácia bližšie k nášmu cieľu 2 %, sme naše úrokové sadzby znížili. Budeme ich však udržiavať na úrovni, ktorá zabezpečí trvalý návrat inflácie na cieľovú úroveň. Má to zásadný význam, pretože vysoká inflácia sťažuje život ľuďom i podnikom.

Našou úlohou ako centrálnej banky zodpovednej za euro je udržiavať stabilné ceny. Keď ceny rastú príliš rýchlo, t. j. keď je inflácia príliš vysoká, zvyšovanie kľúčových úrokových sadzieb ECB nám pomáha vrátiť infláciu späť na cieľovú hladinu 2 % v strednodobom horizonte. V júli 2022 sme preto s cieľom znížiť infláciu začali zvyšovať úrokové sadzby a pokračovali sme v tom až do septembra 2023. Keďže ceny už nerastú tak prudko, úrokové sadzby sme začali postupne znižovať, hoci ešte stále nie sme na cieľovej úrovni.

Cieľom európskeho bankového dohľadu je zaisťovať bezpečnosť a odolnosť európskeho bankového systému, zvyšovať mieru finančnej integrácie a stability a zabezpečovať konzistentný dohľad.

Jednotný mechanizmus dohľadu (Single Supervisory Mechanism – SSM) je systém bankového dohľadu v Európe. Tvorí ho divízia bankového dohľadu ECB a vnútroštátne orgány dohľadu krajín zapojených do SSM.

Podozrenia z porušenia právnych predpisov EÚ týkajúcich sa prudenciálneho dohľadu nad bankami zo strany dohliadaných bánk, vnútroštátnych orgánov bankového dohľadu alebo samotnej ECB môžete oznamovať prostredníctvom našej platformy. ECB zabezpečuje primeranú ochranu vo vzťahu k oznamovateľom porušení i obvineným, ako aj všetkým príslušným osobným údajom.

Považujeme za nevyhnutné, aby boli informácie prístupné. Snažíme sa byť čo najtransparentnejší, avšak so zreteľom na dôvernosť spôsobu, akým vykonávame naše úlohy.

Odporúčame vám, aby ste najskôr navštívili internetovú stránku banky, o ktorú máte záujem, keďže banky zvyčajne zverejňujú určité informácie vo svojich výročných, štvrťročných a iných správach.

Dôverné informácie o jednotlivých dohliadaných bankách sú osobitne chránené požiadavkami na služobné tajomstvo, uvedenými v európskom práve (napr. v smernici o kapitálových požiadavkách). ECB je však odhodlaná otvorene komunikovať vždy, keď je to možné. Popri zverejňovaní tlačových správ, prejavov, rozhovorov a publikácií ECB zároveň poskytuje prístup k verejnému registru dokumentov. Podrobné pravidlá prístupu verejnosti k dokumentom ECB (rozhodnutie ECB/2004/3 zo 4. marca 2004).

Banky pod priamym dohľadom ECB sa označujú ako významné inštitúcie, a banky, nad ktorými vykonáva nepriamy dohľad, ako menej významné inštitúcie.

Orgány dohľadu posudzujú riziká, ktorým sú banky vystavené, a overujú ich schopnosť tieto riziká adekvátnym spôsobom riadiť. Ide o tzv. postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu (Supervisory Review and Evaluation Process – SREP), ktorého účelom je zabezpečiť konzistentné hodnotenie rizikových profilov bánk tak, aby bolo možné prijímať rozhodnutia o potrebných opatreniach dohľadu.

Pracovníci dohľadu pomocou záťažových testov overujú schopnosť bánk vyrovnať sa s finančnými a ekonomickými šokmi. Výsledky záťažových testov pomáhajú orgánom dohľadu identifikovať zraniteľné miesta bánk a venovať sa im už v počiatočnej fáze v rámci dohľadového dialógu.

Incidenty počas pandémie COVID-19 a po ruskej invázii na Ukrajinu zdôraznili význam ochrany kritických služieb pred kybernetickými útokmi a výpadkami. V záujme posilnenia a zvýšenia digitálnej odolnosti finančného sektora EÚ ECB overuje, do akej miery sú banky vystavené IT rizikám, a vyhodnocuje ich kapacity v oblasti riadenia rizík. ECB na tento účel uplatňuje rámec na oznamovanie kybernetických incidentov a banky každoročne preveruje prostredníctvom dotazníka o IT rizikách. V roku 2024 ECB uskutočnila tematický záťažový test kybernetickej odolnosti, ktorý otestoval reakcie bánk na úspešný kybernetický útok a ich schopnosť sa z neho zotaviť.

ECB môže ukladať sankcie (t. j. peňažné pokuty) bankám pod jej priamym dohľadom (tzv. významným bankám), ktoré porušujú priamo uplatniteľné právo EÚ vrátane rozhodnutí alebo nariadení ECB. V prípade porušenia vnútroštátnych právnych predpisov, ktorými sa implementujú smernice EÚ, porušenia predpisov zo strany fyzických osôb, alebo potreby uložiť nepeňažnú sankciu, môže ECB o vedenie príslušného konania požiadať príslušný vnútroštátny orgán dohľadu. Príslušný vnútroštátny orgán potom môže rozhodnúť o primeraných sankciách v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Sankcie, ktoré ECB ukladá v rámci svojej úlohy dohľadu, sa zverejňujú na internetovej stránke ECB.

Vytvorenie eura zásadne prispelo k zbližovaniu občanov Európy tým, že im umožnilo oveľa jednoduchšie a s vyššou mierou finančnej bezpečnosti cestovať, študovať a pracovať v zahraničí. Maastrichtská zmluva bola jedným z najdôležitejších míľnikov európskej integrácie a pripravila pôdu pre vytvorenie spoločnej meny.

ECB posudzuje možnosť zavedenia digitálneho eura. Išlo by o elektronickú formu peňazí vydávanú Eurosystémom. Digitálne euro by bolo peniazmi centrálnej banky, a teda bez rizika. Jediným prostriedkom maloobchodných platieb, ktorý predstavuje peniaze centrálnej banky, je v súčasnosti hotovosť. Digitálne euro by bolo ďalšou možnosťou platieb v eurách. Nebolo by náhradou hotovosti, ale jej doplnkom. Dalo by sa vzájomne meniť (v pomere jedna k jednej) za všetky ostatné formy eura, napr. bankovky.

Digitálne euro by spájalo efektívnosť digitálneho platobného prostriedku s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. EÚ by pomohlo zostať nezávislou od digitálnych platobných prostriedkov vydávaných a riadených z krajín mimo eurozóny, Zabezpečilo by i finančnú stabilitu a menovú suverenitu a pomohlo by zachovať dôveru v platobné prostriedky v digitálnom veku.

Kryptoaktíva sa zásadným spôsobom líšia od peňazí centrálnej banky: ich ceny sú mimoriadne nestále, preto sa ťažko dajú používať ako platobný prostriedok alebo účtovná jednotka. Kryptoaktíva nemajú žiadnu vnútornú hodnotu a neručí za ne žiadna verejná inštitúcia. Podobne problematické sú i stablecoiny: ich spoľahlivosť v konečnom dôsledku závisí od emitenta a podkladových aktív. Sú tiež závislé od toho, či emitent zachová hodnotu mincí stabilnú v priebehu času. Digitálne euro by však bolo peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by ho vydávala centrálna banka a bolo by navrhnuté tak, aby spĺňalo potreby občanov: popri zachovaní súkromia by bolo tiež bezrizikové.

Odborníci Eurosystému stanovili viacero základných požiadaviek, ktoré nám pomôžu pri hľadaní možnej podoby digitálneho eura. Patrí medzi ne prístupnosť, odolnosť, efektívnosť, bezpečnosť údajov, ochrana súkromia a súlad s právnymi predpismi. Digitálne euro by bolo koncipované tak, aby bolo kompatibilné s existujúcimi platobnými službami a umožňovalo tak poskytovať spotrebiteľom celoeurópske platobné riešenia a dodatočné služby.

Eurosystém nemá záujem zbierať platobné údaje jednotlivých používateľov, sledovať ich platobné zvyklosti ani tieto údaje poskytovať štátnym orgánom či iným verejným inštitúciám.

Na získanie prvotného prístupu k službám spojeným s digitálnym eurom sa používatelia pravdepodobne budú musieť najskôr identifikovať, no pri uskutočňovaní platieb bude možné zaručiť vysokú úroveň ochrany súkromia.

Eurové bankovky sú hmatateľným a viditeľným symbolom európskej jednoty. V rámci prirodzeného procesu vývoja bankoviek tak po 20 rokoch od prvotného zavedenia eura nastal čas prehodnotiť ich vzhľad.

V decembri 2021 ECB začala posudzovať návrhy na nové tematické stvárnenie bankoviek ako počiatočný krok k zmene vzhľadu eurových bankoviek, s ktorými by sa občania Európy dokázali lepšie stotožniť a ktoré by využívali najlepšiu a najudržateľnejšiu dostupnú technológiu, i v rámci ich ochranných prvkov.

Proces navrhovania novej podoby eurových bankoviek pozostáva z dvoch fáz: výber novej témy a tvorba nových návrhov. Prostredníctvom prieskumov verejnej mienky, ktoré vykonáva ECB súbežne s nezávislou agentúrou, je do celého procesu zapojená i široká verejnosť.

V súčasnosti sa očakáva, že Rada guvernérov ECB o novej podobe eurových bankoviek rozhodne v roku 2026.

Bankovky 500 € sa už nevydávajú. Aj naďalej však zostávajú zákonným platidlom, takže sa dajú stále používať ako platobný prostriedok a uchovávateľ hodnoty. Tak ako všetky nominálne hodnoty eurových bankoviek si bankovka 500 € naďalej zachová svoju hodnotu a vo všetkých národných centrálnych bankách krajín eurozóny sa bude dať vymeniť bez časového obmedzenia.

Obrázky eurových bankoviek sa môžu používať na iné ako profesionálne účely bez nášho predchádzajúceho súhlasu za predpokladu, že dodržíte všetky platné pravidlá, aby sa reprodukcia nedala pomýliť s pravou bankovkou ( článok 2 rozhodnutia ECB/2013/10) a nenarúšala tak dôveru v euro.

Ak chcete použiť obrázky eurových bankoviek vo vysokom rozlíšení na profesionálne účely, musíte nás kontaktovať na adrese euro-banknotes-images@ecb.europa.eu, aby sme váš prípad mohli individuálne posúdiť. V prípade schválenia žiadosti vám zašleme príslušné elektronické obrázky.

Služby transeurópskeho automatizovaného expresného systému hrubého vyrovnania platieb v reálnom čase (TARGET) tvorí súbor služieb vyvinutých a prevádzkovaných Eurosystémom, ktoré zabezpečujú voľný tok hotovosti, cenných papierov a kolaterálu v celej Európe.

Tieto služby infraštruktúry finančného trhu zahŕňajú systém T2 na zúčtovanie platieb vysokej hodnoty centrálnymi bankami a komerčnými bankami, platformu TARGET2-Securities (T2S) na zúčtovanie transakcií s cennými papiermi, systém okamžitých retailových platieb (TARGET Instant Payment System – TIPS) a systém riadenia kolaterálu Eurosystému (Eurosystem Collateral Management System – ECMS). Transakcie prostredníctvom týchto služieb sa vyrovnávajú v peniazoch centrálnej banky.

Upozorňujeme, že ECB a národné centrálne banky nemôžu poskytovať informácie o stave jednotlivých bankových prevodov, či už v rámci eurozóny alebo medzinárodne.

Systém okamžitých platieb TIPS je služba TARGET, ktorú v roku 2018 spustila ECB a národné centrálne banky. Poskytovateľom platobných služieb umožňuje ponúkať svojim zákazníkom prevody finančných prostriedkov v reálnom čase nepretržite. Vďaka TIPS sa okamžité platby teraz dajú uskutočňovať rýchlo a bezpečne.

Aká je naša hotovostná stratégia? V čom spočíva dôležitosť hotovosti? Aký spôsob platieb ľudia v eurozóne uprednostňujú?

Prečo sú platobné systémy také dôležité?

Máme eminentný záujem riešiť klimatické riziká v oblastiach, ktoré patria do našej pôsobnosti. Problematiku klimatických zmien považujeme za dôležitú vzhľadom na jej negatívne ekonomické následky, a tým aj náš cieľ udržiavať cenovú stabilitu. Má vplyv aj na to, akým spôsobom dohliadame na banky a riadime našu vlastnú vystavenosť klimatickým rizikám.

Informácie o tom, čo ECB podniká v súvislosti s klimatickými zmenami, pravidelne zverejňujeme na našej internetovej stránke: