Najčastejšie otázky o zverejňovaných klimatických finančných informáciách Eurosystému
Od roku 2023 všetky centrálne banky Eurosystému každoročne zverejňujú finančné informácie súvisiace s klímou.
Prinášame odpovede na najčastejšie otázky týkajúce sa týchto informácií vrátane ich rozsahu, používaných údajov a príslušnej metodiky.
Podrobnejšie informácie o zverejňovaní klimatických finančných informácií členmi Eurosystému sú v našej tlačovej správe a v osobitnej sekcii na našej internetovej stránke.
1. Prečo Eurosystém zverejňuje klimatické finančné informácie?
Zverejňovaním klimatických finančných informácií sa Eurosystém snaží zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o klimatický vplyv jeho finančných portfólií a ich vystavenosť klimatickým rizikám. Zverejňované informácie vo všeobecnosti zvyšujú informovanosť a prehľad o klimatických rizikách vo finančnom sektore, podporujú harmonizáciu postupov zverejňovania informácií uplatňovaním etablovaných trhových noriem a prispievajú k cieľom Európskej únie týkajúcim sa klimatickej neutrality a prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
2. Na ktoré portfóliá sa zverejňovanie klimatických informácií vzťahuje?
Všetky centrálne banky Eurosystému zverejňujú klimatické informácie o svojich nemenovopolitických portfóliách, ktoré vedú na vlastnú zodpovednosť. Eurosystém okrem toho zverejňuje aj informácie za aktíva verejného sektora, podnikové dlhopisy a kryté dlhopisy držané na účely operácií menovej politiky v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) a núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP). Správa o aktívach v rámci portfólií APP a PEPP obsahuje aj časť o devízových rezervách ECB. Rozsah a obsah informácií, ktoré budú zverejňované v budúcnosti, sa bude priebežne prehodnocovať a zlepšovať.
3. Prečo nezverejňujete klimatické informácie za celú súvahu?
Eurosystém zverejňuje klimatické informácie o aktívach vedených v jeho súvahe, za ktoré je k dispozícii dostatok klimatických údajov. V prípade určitých aktív a portfólií, ako sú napríklad cenné papiere držané v rámci programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities purchase programme– ABSPP), dostatočné klimatické údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, preto tieto aktíva do zverejňovania klimatických informácií zahrnuté nie sú. Eurosystém spolupracuje s normotvorcami a poskytovateľmi klimatických údajov v záujme priebežného zlepšovania ich dostupnosti a kvality.
4. Z akej metodiky zverejňovanie informácií vychádza?
Rámec Eurosystému pre zverejňovanie informácií, ktorý sa zameriava na nemenovopolitické portfóliá, vyvinuli spoločne členovia Eurosystému. Rámec zohľadňuje odporúčania pracovnej skupiny pre finančné informácie súvisiace s klímou (Task Force on Climate-related Financial Disclosures – TCFD), iniciatívy Partnership for Carbon Accounting Financials a siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Network for Greening the Financial System – NGFS), ktoré poskytujú všeobecne používané a akceptované štandardy vykazovania informácií o udržateľnosti. Rámec bol prispôsobený charakteristikám portfólií Eurosystému. Ďalšie podrobnosti o použitých metodikách sú uvedené v jednotlivých správach.
5. Aký je rozdiel medzi metodikou vykazovania menovopolitických aktív v rámci programov APP a PEPP a metodikou vykazovania nemenovopolitických portfólií?
Zverejňovanie informácií o aktívach verejného sektora, podnikových dlhopisoch a krytých dlhopisoch v rámci programov APP a PEPP sa prevažne riadi rovnakou metodikou ako v prípade nemenovopolitických portfólií podľa rámca Eurosystému pre zverejňovanie informácií. Prípadné metodické rozdiely odrážajú menovopolitickú povahu portfólií APP a PEPP a prebiehajúcu integráciu klimatických aspektov do rámca menovej politiky Eurosystému. Zverejňované informácie o podnikových aktívach v rámci programov APP a PEPP napríklad vychádzajú len z údajov o emisiách vykazovaných emitentmi, zatiaľ čo zverejňované informácie o nemenovopolitických portfóliách sa môžu dodatočne opierať o odhady emisií od poskytovateľov klimatických údajov, ak vlastné údaje o emisiách nie sú k dispozícii.
6. Aké údaje používate vo výpočtoch?
Eurosystém vychádza z klimatických údajov od dvoch špecializovaných poskytovateľov: Institutional Shareholder Services (ISS) a Carbon4 Finance (C4F). Títo poskytovatelia boli vybraní prostredníctvom výberového konania na úrovni Eurosystému pod vedením Deutsche Bundesbank, v rámci ktorého sa prihliadalo na kvalitu údajov, dátové pokrytie a aspekty nákladov a prínosov. Popri ISS a C4F sa členovia Eurosystému môžu rozhodnúť doplniť svoje zverejňované informácie klimatickými údajmi od iných dostupných poskytovateľov. Finančné údaje sa získavajú z rôznych interných a externých verejných i neverejných dátových zdrojov Eurosystému. Keďže sú klimatické a finančné údaje sprístupňované s nevyhnutným oneskorením, výsledkom je nesúlad v referenčnom roku medzi najnovšími údajmi o portfóliách a historickými klimatickými a finančnými údajmi. Na odstránenie tohto nesúladu sa členovia Eurosystému môžu rozhodnúť vykonať spätnú aktualizáciu minulých ukazovateľov v budúcich správach TCFD.
7. Prečo sú údaje o dekarbonizácii emitentov integrované s takým časovým odstupom?
Údaje o emisiách emitentov sa sprístupňujú s oneskorením jedného roka v prípade neštátnych emitentov a až dvoch rokov v prípade štátnych emitentov. To znamená, že za najnovšie vykazovacie obdobia údaje o emisiách, ktoré zodpovedajú referenčnému roku portfólií, nie sú nedostupné. Aby však Eurosystém mohol vykazovať o svojich portfóliách i aktuálne údaje, používa pri výpočte ukazovateľov najnovšie dostupné údaje o emisiách jednotlivých emitentov. V jednotlivých výročných správach sa minulé ukazovatele retrospektívne aktualizujú s cieľom zohľadniť zmeny v dostupnosti klimatických údajov. Tieto zmeny sa vo väčšine prípadov, no nie výlučne, vzťahujú na najnovšie vykazovacie obdobia.
8. Prečo sa v rámci zverejňovaných informácií ako ukazovatele používajú vážená priemerná uhlíková náročnosť, celkové emisie uhlíka a uhlíková stopa?
Vážená priemerná uhlíková náročnosť (weighted average carbon intensity – WACI), celkové emisie uhlíka a uhlíková stopa sú tri kľúčové parametre rámca Eurosystému pre zverejňovanie informácií. Všetky tieto ukazovatele odporúča vlastníkom aktív pracovná skupina TCFD. Normalizované ukazovatele (napríklad WACI a uhlíková stopa) a absolútne ukazovatele (napríklad celkové emisie uhlíka) sa navzájom dopĺňajú a v kombinácii zabezpečujú vysoký stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o klimatický vplyv portfólií a ich vystavenosť klimatickým rizikám. Vychádzajú zo štandardizovanej metodiky a bežne sa používajú pri vykazovaní klimatických informácií v rámci finančného sektora. V záujme ďalšieho zvýšenia transparentnosti sa členovia Eurosystému môžu rozhodnúť vykazovať aj ďalšie ukazovatele.
9. Prečo zverejňujete ciele?
Ciele sú pevným prvkom odporúčaní TCFD v kategórii „Ukazovatele a cieľové hodnoty“ a sú dôležitou súčasťou zverejňovaných klimatických finančných informácií. Ciele pomáhajú znižovať vystavenosť portfólia klimatickým rizikám a riadiť klimatické príležitosti a klimatický vplyv držaných aktív. Všetci členovia Eurosystému sa snažia zabezpečiť, aby sa nemenovopolitické portfóliá v ich správe a podnikové dlhopisy v rámci programov APP a PEPP vyvíjali spôsobom, ktorý podporuje ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality. V prípade niektorých portfólií sú dlhodobé ciele doplnené priebežnými cieľmi, ktoré vytyčujú jasný postup redukcie emisií. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že jednotliví členovia Eurosystému zostávajú výhradne zodpovední za všetky aspekty správy vlastných nemenovopolitických portfólií. To zahŕňa i zostavovanie klimatických finančných informácií, ktoré majú byť zverejnené, a vymedzenie cieľov.
10. Prečo nezverejňujete ciele pre všetky portfóliá?
Stanovenie dôveryhodných cieľov postupnej redukcie emisií portfólia si vyžaduje mať možnosť flexibilne zasiahnuť, ak sa skutočná redukcia emisií portfólia odchyľuje od želaného vývoja. Obmedzenia týkajúce sa portfólia a tried aktív však túto flexibilitu nemusia umožňovať. Portfóliové obmedzenia môžu napríklad súvisieť s aspektmi menovej politiky alebo pasívnym investičným štýlom (vrátane portfólií držaných do splatnosti). Obmedzenia súvisiace s triedou aktív sa môžu vzťahovať napríklad na investície do štátnych dlhopisov z dôvodu, že emitenti podpísali Parížsku dohodu a neexistuje dôveryhodný rámec redukcie emisií.
11. Kedy stanovíte predbežné ciele pre portfóliá podnikového sektora a prečo ich nezverejníte? Dôjde v záujme splnenia cieľov k úpravám portfólií?
Na základe svojho záväzku z roku 2023 zvážiť zavedenie predbežných cieľov sa Rada guvernérov v roku 2024 rozhodla, že pre portfóliá podnikového sektora v rámci programov APP a PEPP budú stanovené predbežné ciele redukcie emisií. Tieto predbežné ciele sa budú riadiť požiadavkami nariadenia EÚ o referenčných hodnotách a sprievodného delegovaného nariadenia Komisie. V medziach svojho mandátu cenovej stability Eurosystém navrhne rámec, ktorý bude zahŕňať všetky relevantné prvky na určenie dôveryhodných predbežných cieľov redukcie emisií podporujúcich ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality. V tejto fáze sa tieto predbežné ciele budú používať na interné monitorovanie postupu redukcie emisií portfólií podnikového sektora. V prípade odchýlok od želaného vývoja zvážime v medziach nášho mandátu nápravné opatrenia, ktoré budeme posudzovať individuálne.
Svoj úmysel zvážiť stanovenie predbežných cieľov oznámila ECB v úvodnej správe o zverejňovaní klimatických finančných informácií (Climate-related financial disclosures of the Eurosystem’s corporate sector holdings for monetary policy purposes) zverejnenej v marci 2023. Rozhodnutie o zavedení týchto predbežných cieľov zdôrazňuje záväzok Eurosystému postupne znižovať emisie spojené s portfóliami podnikového sektora s cieľom znížiť ich vystavenosť rizikám klimatickej transformácie a ich environmentálnu stopu. Používanie predbežných cieľov na interné monitorovanie dáva Eurosystému príležitosť získať v tejto oblasti ďalšie skúsenosti a pokračovať v zdokonaľovaní rámca určovania cieľov v reakcii na aktuálny vývoj relevantných metodík a postupov centrálnych bánk.
12. Budú predbežné ciele pre portfóliá podnikového sektora platiť na úrovni portfólií alebo na úrovni jednotlivých spoločností?
Predbežné ciele znižovania emisií pre portfóliá podnikového sektora v rámci programov APP a PEPP budú stanovené na úrovni portfólií, nie jednotlivých spoločností. To znamená, že sa budú vzťahovať na celé portfóliá, a nie na jednotlivé spoločnosti. Stanovovanie predbežných cieľov na úrovni portfólií je bežnou praxou vlastníkov aktív, ktorí sa snažia znižovať uhlíkovú stopu svojich investícií a súvisiacu expozíciu voči klimatickým rizikám. ECB nestanovuje ciele znižovania emisií pre jednotlivé spoločnosti.
Eurosystém plánuje vytvoriť spoľahlivý rámec na stanovovanie týchto predbežných cieľov. Pri vývoji rámca bude okrem iného potrebné vytýčiť požadovanú trajektóriu znižovania emisií a zvoliť spôsob merania plnenia stanovených cieľov a prípadné nápravné opatrenia pre prípad odklonu emisného profilu portfólií od požadovanej trajektórie. Pri finalizácii rámca bude ECB prihliadať na príslušné predpisy EÚ.
13. Budete pokračovať vo vývoji predbežných a kvantitatívnych cieľov?
Skupina TCFD odporúča stanoviť podľa možnosti v prípade nemenovopolitických portfólií kvantifikované a merateľné ciele, i v prípade dočasných cieľov. V tejto fáze sa členovia Eurosystému môžu rozhodnúť používať kvalitatívny dlhodobý cieľ, berúc do úvahy špecifické ciele a obmedzenia portfólií Eurosystému, priebežný vývoj rámcov emisne neutrálnych investícií pre centrálne banky, ich nové, no čoraz väčšie skúsenosti s nedávno obstaranými dátovými zdrojmi a rýchly vývoj vedeckých poznatkov o klíme. Členovia Eurosystému budú postupy zverejňovania informácií pravidelne prehodnocovať a môžu sa rozhodnúť, že v prípade potreby doplnia nové dočasné a kvantitatívne ciele. V prípade niektorých nemenovopolitických portfólií Eurosystému už boli dlhodobé ciele doplnené dočasnými cieľmi. Stanovené predbežné ciele sú uvedené v časti „Ukazovatele a ciele“ príslušnej správy TCFD.
14. Aké sú ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality?
Parížska dohoda stanovuje globálny rámec s cieľom obmedziť globálne otepľovanie v porovnaní s predindustriálnou úrovňou výrazne pod 2 °C a podľa možnosti ho udržať na úrovni 1,5 °C. V súlade so svojím záväzkom plniť ciele Parížskej dohody má EÚ za cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Na tento účel EÚ prijala tzv. európsky právny predpis v oblasti klímy, ktorý stanovuje právne záväzný cieľ nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 pre EÚ ako celok. Predpis takisto stanovuje predbežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 55 %. Snažíme sa zabezpečiť, aby sa naše nemenovopolitické portfóliá a portfóliá podnikových dlhopisov vyvíjali spôsobom, ktorý podporuje ciele Parížskej dohody a ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality. Stav plnenia našich klimatických cieľov budeme pravidelne monitorovať.
15. Na základe čoho hodnotíte stav plnenia klimatických cieľov?
Stav plnenia našich klimatických cieľov hodnotíme na základe priebežného vývoja konkrétnych ukazovateľov, ktoré závisia od daného portfólia, triedy aktív a klimatického cieľa. Stav redukcie emisií spojených s portfóliom sa napríklad zvyčajne posudzuje na základe ukazovateľov, ako sú vážená priemerná uhlíková náročnosť (WACI) alebo uhlíková stopa, zatiaľ čo stav financovania prechodu na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo sa hodnotí na základe podielu zelených dlhopisov v danom portfóliu.
16. Budete v zverejňovaní pravidelných klimatických informácií pokračovať?
Eurosystém sa zaväzuje zverejňovať tieto informácie raz za rok. Všetky prvky svojho rámca zverejňovania informácií bude pravidelne prehodnocovať s cieľom zlepšovať kvalitu zverejňovaných informácií a zabezpečovať ich účelnosť. Predmetom pravidelnej revízie bude rozsah vykazovaných emisií, portfóliá zahrnuté do vykazovania, vykazované ukazovatele a ciele, ako aj kvalita a dostupnosť údajov.
17. Prečo Eurosystém vykonáva klimatický záťažový test svojej súvahy? Zverejňuje aj jeho výsledky?
V roku 2022 Eurosystém podrobil časti svojej súvahy klimatickému záťažovému testu s cieľom analyzovať v súlade s odporúčanou praxou a svojím klimatickým plánom vplyv klimatických zmien na jeho rizikový profil. Takýto záťažový test sa vzťahuje na rôzne finančné expozície vrátane zabezpečených úverov, portfólia podnikových dlhopisov, krytých dlhopisov a cenných papierov krytých aktívami.
Klimatický záťažový test sa vykonáva v súlade s odporúčaním skupiny TCFD. Podľa neho by organizácie mali opísať svoju odolnosť voči rôznym klimatickým scenárom s cieľom posúdiť ich potenciálne dôsledky. Sieť NGFS okrem toho vo svojich zásadách zverejňovania klimatických informácií centrálnym bankám odporúča, aby zverejňovali informácie o priamom a nepriamom vplyve klimatických rizík na základe kvantitatívnych metodík ako napríklad analýzy scenárov vývoja, záťažového testovania a reverzného záťažového testovania.
V dôsledku chýbajúcich údajov a metodických obmedzení zverejnil Eurosystém hlavné zistenia klimatického záťažového testu v podobe súhrnného a kvalitatívneho prehľadu výsledkov. Ďalší test sa uskutoční v roku 2024; výsledky by sa mali zverejniť v roku 2025.