TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 15. júna 2023

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii.

Inflácia naďalej klesá, no podľa projekcií má zostať príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Sme odhodlaní zabezpečiť včasný návrat inflácie na cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Dnešné zvýšenie sadzieb odráža naše aktualizované hodnotenie inflačného výhľadu, dynamiky základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky. Podľa júnových makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému má celková inflácia dosiahnuť v priemere 5,4 % v roku 2023, 3,0 % v roku 2024 a 2,2 % v roku 2025. Ukazovatele základných cenových tlakov zostávajú vysoké, hoci niektoré z nich vykazujú predbežné známky zmierňovania. Projekcie inflácie bez energií a potravín boli predovšetkým na tento a budúci rok upravené nahor v dôsledku minulých nečakane vysokých údajov a vplyvu silného trhu práce na rýchlosť poklesu inflácie. Aktuálne sa očakáva, že táto miera inflácie dosiahne 5,1 % v roku 2023, 3,0 % v roku 2024 a 2,3 % v roku 2025. Projekcie hospodárskeho rastu boli na tento a budúci rok upravené mierne nadol. Tempo hospodárskeho rastu má dosiahnuť 0,9 % v roku 2023, 1,5 % v roku 2024 a 1,6 % v roku 2025.

Naše doterajšie zvyšovanie úrokových sadzieb sa zároveň výrazne premieta do podmienok financovania a postupne sa prenáša do ekonomiky. Úverové náklady sa prudko zvýšili a rast úverov sa spomaľuje. Prísnejšie podmienky financovania sú kľúčovým predpokladom projektovaného ďalšieho poklesu inflácie smerom k nášmu cieľu, keďže by mali čoraz viac tlmiť dopyt.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia nastavenie úrovne kľúčových úrokových sadzieb ECB, ktorá je dostatočne reštriktívna na dosiahnutie včasného návratu inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %, a zachovanie tejto úrovne dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

Rada guvernérov potvrdzuje ukončenie reinvestícií v rámci programu nákupu aktív od júla 2023.

Dnešné rozhodnutia sú uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne sa zameriam na našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Ekonomika eurozóny v posledných mesiacoch stagnuje. Rovnako ako v poslednom štvrťroku minulého roka aj v prvom štvrťroku 2023 vzhľadom na pokles súkromnej i verejnej spotreby klesla o 0,1 %. V krátkodobom horizonte bude hospodársky rast pravdepodobne naďalej slabý, no s poklesom inflácie a pokračujúcim ústupom ponukových obmedzení by sa mal v priebehu roka zrýchľovať. Podmienky v rôznych sektoroch hospodárstva sú rôznorodé: výroba sa naďalej oslabuje, čiastočne vzhľadom na slabší globálny dopyt a prísnejšie podmienky financovania v eurozóne, zatiaľ čo služby zostávajú odolné.

Situácia na trhu práce je naďalej priaznivá. V prvom štvrťroku pribudol takmer milión nových pracovných miest a miera nezamestnanosti v apríli dosahovala historicky nízkych 6,5 %. Zvýšil sa i priemerný počet odpracovaných hodín, hoci je stále o niečo nižší ako pred pandémiou.

S ústupom energetickej krízy by mali vlády urýchlene a koordinovane ukončiť príslušné podporné opatrenia, aby predišli zvyšovaniu strednodobých inflačných tlakov, ktoré by si vyžadovalo ráznejšiu reakciu menovej politiky. Rozpočtová politika by sa mala zameriavať na zvyšovanie produktivity našej ekonomiky a postupné znižovanie vysokej zadlženosti verejnej správy. Pri znižovaní cenových tlakov v strednodobom horizonte môžu pomôcť aj opatrenia zamerané na zvýšenie ponukovej kapacity eurozóny, predovšetkým v energetickom sektore. Reforma rámca správy ekonomických záležitostí EÚ by sa mala čím skôr uzavrieť.

Inflácia

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu inflácia v máji naďalej klesala a z aprílových 7,0 % sa znížila na 6,1 %. Pokles cien bol plošný. Inflácia cien energií, ktorá v apríli stúpla, začala znova klesať a v máji bola záporná. Ďalej klesala aj inflácia cien potravín, ktorá však stále dosahuje vysokých 12,5 %.

Inflácia bez energií a potravín v máji klesla druhý mesiac za sebou, z 5,6 % v apríli na 5,3 %. V klesaní pokračovala inflácia cien tovarov, z aprílových 6,2 % na 5,8 %. Inflácia cien služieb klesla po prvýkrát za niekoľko mesiacov, z 5,2 % na 5,0 %. Ukazovatele základných cenových tlakov zostávajú vysoké, hoci niektoré z nich vykazujú predbežné známky zmierňovania.

Na rast cien v celej ekonomike naďalej pôsobí minulé zvyšovanie nákladov na energie. Infláciu stále poháňa aj odkladaný dopyt v súvislosti so znovuotvorením ekonomiky, predovšetkým v oblasti služieb. Čoraz významnejším zdrojom inflácie sa stávajú mzdové tlaky, hoci čiastočne v dôsledku jednorazových platieb. Kompenzácie na zamestnanca v prvom štvrťroku vzrástli o 5,2 % a dojednané mzdy o 4,3 %. Navyše v niektorých sektoroch sa podnikom darí udržiavať pomerne vysoké marže, najmä v prípadoch, keď dopyt prevyšuje ponuku. Hoci sa väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní v súčasnosti pohybuje na približne dvojpercentnej úrovni, niektoré ukazovatele zostávajú na zvýšenej úrovni a je potrebné ich pozorne monitorovať.

Hodnotenie rizík

Výhľad hospodárskeho rastu a inflácie zostáva veľmi neistý. Medzi riziká pomalšieho hospodárskeho rastu patrí neoprávnená vojna Ruska proti Ukrajine a nárast širšieho geopolitického napätia, ktorý by mohol viesť k fragmentácii svetového obchodu a zasiahnuť tak hospodárstvo eurozóny. Pomalší rast by tiež mohol byť dôsledkom silnejších než projektovaných účinkov menovej politiky. Obnovenie napätia na finančných trhoch by mohlo viesť k ešte prísnejším podmienkam financovania, než sa predpokladá, a oslabiť dôveru. Hospodárska aktivita v eurozóne by navyše mohla byť tlmená v dôsledku slabšieho rastu svetového hospodárstva. Hospodársky rast by však mohol projektované hodnoty prekročiť, ak by priaznivá situácia na trhu práce a ustupujúca neistota viedli k zvýšeniu dôvery a spotreby zo strany ľudí a podnikov. 

Medzi riziká rýchlejšieho cenového vývoja patrí potenciálne obnovenie tlakov na rast cien energií a potravín, okrem iného v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine. K ďalšiemu zvyšovaniu inflácie, i v strednodobom horizonte, by mohol prispieť aj dlhodobý rast inflačných očakávaní nad úroveň nášho cieľa alebo vyšší než očakávaný rast miezd alebo ziskových marží. Podiel na rizikách rastu inflácie majú aj nedávne mzdové dohody vo viacerých krajinách. Obnovenie napätia na finančných trhoch by naopak mohlo spôsobiť rýchlejší pokles inflácie, než sa očakáva. Slabší dopyt, spôsobený napríklad silnejším účinkom transmisie menovej politiky, by tiež viedol k nižším cenovým tlakom, a to najmä strednodobo. K rýchlejšiemu poklesu inflácie by okrem toho prispel aj rýchlejší prenos klesajúcich cien energií a pomalšieho rastu cien potravín do cien ostatných tovarov a služieb, než sa v súčasnosti očakáva.

Finančné a menové podmienky

Sprísňovanie našej menovej politiky sa naďalej odráža v bezrizikových úrokových mierach a širších podmienkach financovania. Podmienky bankového financovania sa sprísnili a podnikom a domácnostiam sa zvyšujú náklady na úvery. Sadzby úverov dosiahli v apríli najvyššiu úroveň za viac ako desať rokov: v prípade podnikových úverov 4,4 % a v prípade hypotekárnych úverov 3,4 %.

Vyššie úverové sadzby spolu s prísnejšími podmienkami poskytovania úverov a slabším dopytom po úveroch vedú k ďalšiemu oslabovaniu úverovej dynamiky. Ročná miera rastu úverov poskytovaných podnikom v apríli ďalej klesla na 4,6 %. Medzimesačné zmeny sú od novembra v priemere záporné. Úvery domácnostiam rástli v apríli ročným tempom 2,5 % a v medzimesačnom vyjadrení vzrástli len nepatrne. Slabá úverová aktivita a redukcia súvahy Eurosystému viedli k pokračujúcemu poklesu ročného tempa rastu peňažnej zásoby na 1,9 % v apríli. Medzimesačné zmeny peňažnej zásoby sú od decembra záporné.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov dôkladne posúdila vzájomný vzťah medzi menovou politikou a finančnou stabilitou. Výhľad vývoja finančnej stability je od nášho posledného hodnotenia v decembri 2022 naďalej komplikovaný. Prísnejšie podmienky financovania spôsobujú nárast nákladov bánk na financovanie a kreditného rizika nesplatených úverov. Spolu s nedávnym napätím v bankovom systéme Spojených štátov by tieto faktory mohli viesť k vzniku systémového napätia a utlmiť hospodársky rast v krátkodobom horizonte. Ďalším faktorom ohrozujúcim odolnosť finančného sektora je útlm na trhu s nehnuteľnosťami, ku ktorému by sa mohli pridať vyššie úverové náklady a nárast nezamestnanosti. Tieto riziká ohrozujúce finančnú stabilitu však zmierňuje skutočnosť, že banky v eurozóne majú silné kapitálové a likviditné pozície. Makroprudenciálna politika zostáva prvou obrannou líniou proti vzniku slabín vo finančnom sektore.

Záver

Inflácia naďalej klesá, no podľa projekcií má zostať príliš dlho na príliš vysokej úrovni. Rada guvernérov sa preto dnes rozhodla zvýšiť tri kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov, v súlade s naším odhodlaním zabezpečiť včasný návrat inflácie na úroveň nášho strednodobého cieľa 2 %.

Naše budúce rozhodnutia zabezpečia nastavenie úrovne kľúčových úrokových sadzieb ECB, ktorá je dostatočne reštriktívna na dosiahnutie včasného návratu inflácie na úroveň strednodobého cieľa 2 %, a zachovanie tejto úrovne dovtedy, kým to bude potrebné. Pri určovaní primeranej úrovne a dĺžky trvania reštrikcie sa budeme naďalej riadiť aktuálnymi údajmi. Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať predovšetkým z nášho hodnotenia inflačného výhľadu na základe aktuálnych hospodárskych a finančných údajov, dynamiky vývoja základnej inflácie a účinnosti transmisie menovej politiky.

V každom prípade sme pripravení všetky svoje nástroje v medziach nášho mandátu upraviť, aby sme zabezpečili návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte a naďalej plynulú transmisiu menovej politiky.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.