Päť vecí, ktoré by ste mali o ECB vedieť
10. júla 2015 (aktualizované 25. augusta 2021)
1. Sme európska inštitúcia, ktorá slúži viac ako 350 miliónom obyvateľov.
Európska centrálna banka (ECB) je centrálnou bankou pre euro – menu 20 európskych krajín. Bola založená v roku 1998, je oficiálnou inštitúciou Európskej únie a sídli vo Frankfurte nad Mohanom.
Hlavnou úlohou ECB je udržiavať stabilné ceny v krajinách, ktoré používajú euro ako svoju menu. Pri plnení tejto úlohy určuje a vykonáva menovú politiku v rámci Eurosystému, ktorý tvorí ECB a národné centrálne banky 20 krajín eurozóny.
Rozhodnutia ECB majú priamy dosah na hospodárstvo eurozóny, takže môžu ovplyvniť každodenný život viac ako 350 miliónov ľudí, ktorí v nej žijú.
2. Naším cieľom sú stabilné ceny v eurozóne.
Hlavným cieľom ECB je udržiavať cenovú stabilitu. To znamená, že centrálna banka sa snaží udržať tempo rastu cien (infláciu) na úrovni 2 % v strednodobom horizonte. Ceny tak pri nej nerastú tak rýchlo, aby vaše úspory postupom času strácali hodnotu. Zároveň ceny nestagnujú na úrovni, na ktorej by mohli začať klesať (deflácia) a ľudia by tak odkladali svoje nákupy. Deflácia môže spôsobiť zablokovanie ekonomiky, stratu pracovných miest a prudší pokles cien, ktorý sa špirálovito prehlbuje.
Stabilné ceny sú pre ľudí i podniky dôležitým základom pri plánovaní budúcich investícií.
Rovnako ako iné centrálne banky aj ECB štandardne ovplyvňuje ceny určovaním krátkodobých úrokových sadzieb, za ktoré požičiava peniaze komerčným bankám. Zmenou výšky úrokových sadzieb sa ECB snaží ovplyvňovať objem a cenu úverov, ktoré plynú prostredníctvom bánk do podnikov a domácností, t. j. do širokej ekonomiky. V čase hospodárskeho útlmu a poklesu inflácie pod cieľovú hodnotu ECB nízke úrokové sadzby („uvoľnenie menovej politiky“) znižujú cenu úverov a stimulujú tak ich tok, čo zasa podporuje dopyt vo všetkých hospodárskych sektoroch a časom vedie k návratu inflácie na úroveň zodpovedajúcu cieľu ECB. V čase prehrievania ekonomiky a inflácie prekračujúcej stanovený cieľ je možné dosiahnuť opačný efekt zvýšením úrokových sadzieb („sprísnením menovej politiky“): v dôsledku zdraženia úverov dochádza k spomaleniu hospodárskej expanzie a tempa rastu cien.
Úrokové sadzby sú len jedným z viacerých nástrojov, ktoré ECB v rámci svojej menovej politiky využíva. K dispozícii má celý súbor nástrojov, ktoré používa, a to aj v kombinácii, na usmerňovanie inflácie. V reakcii na veľké zmeny v ekonomike, ktoré plnenie našej úlohy – udržiavanie cenovej stability – sťažili, sme v posledných rokoch do nášho súboru zaradili nové nástroje.
Jedným z príkladov sú nákupy aktív. Centrálna banka môže na veľmi nízku, resp. zápornú úroveň krátkodobých úrokových sadzieb reagovať ďalším uvoľnením menovej politiky, a to znížením dlhodobejších úrokových sadzieb prostredníctvom nákupu aktív ako sú štátne dlhopisy. Pokles dlhodobejších úrokových sadzieb vyvíja tlak na zníženie ceny úverov pre domácnosti a podniky. Okrem toho sú na nákup dlhopisov vytvorené peniaze centrálnej banky, ktoré inštitúcie predávajúce dlhopisy použijú na nákup ďalších aktív. Rastie tak cena týchto aktív a zároveň majetok investorov, ktorí ich vlastnia. V dôsledku toho sú motivovaní zvyšovať spotrebu. Vďaka tomu sa hospodárstvo môže vrátiť na trajektóriu udržateľného rastu a k miere inflácie, ktorá zodpovedá cieľu ECB.
3. Prispievame k zvyšovaniu bezpečnosti bankového sektora.
Od novembra 2014 ECB prevzala dodatočnú úlohu, ktorá spočíva vo výkone priameho dohľadu nad najväčšími bankami v eurozóne. Spolu s národnými orgánmi dohľadu ECB v rámci jednotného mechanizmu dohľadu hodnotí postup podnikania bánk. Je oprávnená udeľovať a odoberať bankové licencie a preventívnym spôsobom zisťovať a riešiť potenciálne riziká.
Bankový dohľad ECB sa snaží zabezpečiť jednotné uplatňovanie pravidiel v celej Európe. Vzhľadom na silné vzájomné väzby bánk v Európe takýto harmonizovaný dohľad zvyšuje stabilitu bankového sektora a tým aj jeho dôveryhodnosť vo vzťahu k občanom a podnikom.
4. Sme nezávislá inštitúcia, ktorá sa zodpovedá za svoje konanie.
Úlohy a zodpovednosti ECB stanovuje Zmluva o fungovaní Európskej únie. ECB ako nadnárodná inštitúcia koná v záujme Európy ako celku; ako centrálna banka je nezávislá od akýchkoľvek politických a komerčných vplyvov. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože z minulosti vieme, že centrálna banka, ktorá sa riadi politickými nariadeniami, môže pozabudnúť na svoj cieľ udržiavať cenovú stabilitu.
ECB však za svoje konanie nesie zodpovednosť. Zástupcovia ECB vrátane jej prezidenta sa zúčastňujú na pravidelných verejných vypočutiach s členmi Európskeho parlamentu. ECB je okrem toho prvou z veľkých centrálnych bánk, ktorá začala usporadúvať pravidelné tlačové konferencie bezprostredne po prijatí svojich menovopolitických rozhodnutí.
Tieto rozhodnutia prijíma väčšinovým hlasovaním Rada guvernérov, hlavný rozhodovací orgán ECB, ktorý tvoria šiesti členovia Výkonnej rady ECB a 20 guvernérov národných centrálnych bánk (v súlade so systémom rotácie má hlasovacie právo vždy 15 guvernérov).
5. Tvoríme peniaze pre eurozónu.
Bankovky sa pod dohľadom ECB tlačia v celej eurozóne. Každá z nich nesie podpis prezidenta ECB – jeho podpis je výrazom hrdosti, s ktorou vykonávame svoju prácu, a symbolom niečoho, čo nás všetkých spája. Euro je jedným z najhmatateľnejších znakov európskej integrácie. Uľahčuje medzinárodné obchodovanie a podnikanie a výrazne zjednodušuje cestovanie a každodenný život v eurozóne.
Posledná aktualizácia z augusta 2021 zohľadňuje závery revízie stratégie menovej politiky, ktorá prebiehala v rokoch 2020 až 2021.