Prehľad

Hospodárstvo eurozóny sa napriek pretrvávajúcej neistote súvisiacej s pandémiou koronavírusu (COVID-19) a ponukovými obmedzeniami rýchlo oživuje.^[1] Miera zotavenia v druhom štvrťroku 2021 prekročila očakávania, pričom hospodársky rast by mal pokračovať rýchlym tempom aj v druhom polroku a reálny HDP by mal do konca roka 2021 prevýšiť svoju predkrízovú úroveň. Neskôr by mal byť rast naďalej výrazný, no mal by sa postupne normalizovať. Tento výhľad vývoja vychádza z viacerých predpokladov: rýchleho uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy počas druhého polroka 2021, postupného zmierňovania ponukových obmedzení od začiatku roka 2022, naďalej výrazných podporných politických opatrení (vrátane priaznivých podmienok financovania) a pokračujúceho globálneho oživenia. Hlavnou hnacou silou oživenia by mal byť aj naďalej domáci dopyt, ktorý by mal okrem iného ťažiť z očakávaného zotavenia reálneho disponibilného príjmu a zníženia neistoty. K súkromnej spotrebe a investíciám do nehnuteľností na bývanie bude okrem toho pravdepodobne prispievať veľký objem nahromadených úspor. Očakáva sa, že reálny HDP tento rok vzrastie o 5 % a neskôr sa zmierni na 4,6 % v roku 2022 a 2,1 % v roku 2023. V porovnaní s projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2021 bola projekcia štvrťročného rastu v druhej polovici roka 2021 mierne znížená vzhľadom na dlhšie trvanie ponukových obmedzení, než sa očakávalo, nákazlivejší Delta variant koronavírusu a lepšie údaje za prvý polrok, ktoré znižujú priestor na neskorší výraznejší rast. Napriek tomu bola projekcia rastu reálneho HDP na celý rok 2021 upravená nahor o 0,4 percentuálneho bodu. Projekcie na roky 2022 a 2023 sú celkovo nezmenené.

Výhľad vývoja inflácie aj naďalej charakterizuje dočasný nárast v roku 2021 nasledovaný miernejším vývojom v rokoch 2022 a 2023. Očakáva sa, že v roku 2021 inflácia dosiahne v priemere 2,2 %. Príčinou sú dočasné rastové faktory, medzi ktoré patrí oživenie inflácie cien energií v dôsledku výrazných bázických efektov, výrazný nárast vstupných nákladov v súvislosti s narušeniami na strane ponuky, jednorazové zvýšenie cien služieb spojené s uvoľnením pandemických opatrení a ukončenie platnosti zníženej sadzby DPH v Nemecku. S ústupom týchto faktorov od začiatku roka 2022 a zmiernením dočasnej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom sa očakáva pokles inflácie HICP na 1,7 % v roku 2022 a 1,5 % v roku 2023. Odhliadnuc od týchto prevažne dočasných faktorov sa s pokračovaním hospodárskeho oživenia, poklesom miery nevyužitých kapacít a postupným premietaním nedávneho rastu cien komodít vrátane ropy do spotrebiteľských cien očakáva postupný rast inflácie HICP bez energií a potravín. Podľa projekcií sa má zrýchľovať aj rast cien potravín. Tieto faktory pôsobiace na rast celkovej inflácie sú počas horizontu projekcií celkovo vyvážené pomalším rastom cien energií, ako vyplýva z technických predpokladov cien ropy. V porovnaní s projekciami z júna 2021 boli projekcie celkovej i základnej inflácie na celé sledované obdobie upravené nahor. Príčinou sú nedávne nečakané údaje, určité dlhšie trvajúce rastové tlaky vyplývajúce z narušení na strane ponuky, lepší výhľad vývoja dopytu, rastové účinky spojené s vyššími cenami ropných a neropných komodít, ako aj nedávne znehodnotenie výmenného kurzu eura.

1 Reálna ekonomika

Reálny HDP sa v druhom štvrťroku 2021 zvýšil o 2,2 %^[2], čo je o 0,8 percentuálneho bodu viac, ako sa očakávalo v projekciách z júna 2021. Zotavenie ťahal najmä domáci dopyt, a predovšetkým súkromná spotreba, odrážajúc rast reálneho disponibilného príjmu a výrazný pokles miery úspor. Hoci boli opatrenia proti šíreniu nákazy len o niečo menej prísne ako v prvom štvrťroku a vo všeobecnosti zodpovedali predpokladom júnových projekcií, nečakaný nárast hospodárskej aktivity bol podľa všetkého odrazom jej menšej citlivosti na pandemické opatrenia. Úroveň reálneho HDP bola v druhom štvrťroku stále o 2,5 % nižšia ako v poslednom štvrťroku 2019.

V treťom štvrťroku sa vzhľadom na ďalšie uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy a silné ukazovatele ekonomického sentimentu očakáva ďalšie výrazné zrýchlenie rastu reálneho HDP. Predpokladá sa, že v treťom a štvrtom štvrťroku dôjde k ďalšiemu uvoľneniu opatrení proti šíreniu nákazy, ktoré by však vzhľadom na nástup Delta variantu koronavírusu a opätovný nárast počtu nových prípadov v júli a auguste mali byť o niečo prísnejšie, než sa predpokladalo v projekciách z júna 2021. Ukazovatele sentimentu zostávajú napriek miernemu poklesu na vysokej úrovni, z čoho vyplýva, že aktuálne opatrenia proti šíreniu nákazy by ekonomiku nemali výraznejšie narušiť. Rast HDP by tak mal v druhej polovici roka 2021 zostať naďalej výrazný, i keď bol v porovnaní s júnovými projekciami mierne znížený. Príčinou sú prísnejšie opatrenia proti šíreniu nákazy a dlhšie trvajúce ponukové obmedzenia, než sa predpokladalo v minulosti, ako aj domnienka, že nečakane pozitívne údaje za prvý polrok obmedzia priestor na ďalšie výrazné zotavenie v druhej polovici roka.

Projekcie očakávajú naďalej výrazný rast reálneho HDP v roku 2022 a následne jeho spomalenie na miernejšiu úroveň v roku 2023. Projektovaný vývoj HDP sa opiera o viacero predpokladov, medzi ktoré patrí uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy do začiatku roka 2022, ďalší pokles neistoty, vysoká úroveň dôvery vzhľadom na postupné riešenie pandémie COVID-19 a prebiehajúce globálne oživenie (box 2). Od začiatku roka 2022 sa okrem toho predpokladá aj postupné zmierňovanie narušenej ponuky. V niektorých krajinách sa zároveň očakáva nárast investičnej aktivity vďaka podpore z programu Next Generation EU (NGEU). Vo všeobecnosti sa predpokladá, že rozpočtová, dohľadová a menová politika budú aj naďalej poskytovať rozsiahlu podporu a umožnia tak zabrániť výraznej negatívnej spätnej väzbe medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom. Celkovo sa predpokladá, že reálny HDP prekročí svoju predkrízovú úroveň v poslednom štvrťroku 2021 (graf 2), čo je o jeden štvrťrok skôr, ako predpokladali projekcie z júna 2021, a že do konca roka 2022 dosiahne úroveň len o niečo nižšiu, než sa očakávala pred pandémiou.

Súkromná spotreba, hlavná hnacia sila oživenia, by mala počas sledovaného obdobia výrazne rásť, pričom do prvého štvrťroka 2022 by mala prekročiť svoju predkrízovú úroveň. Súkromná spotreba sa v druhom štvrťroku 2021 zotavila oveľa výraznejšie, než sa očakávalo, no za svojou úrovňou spred pandémie aj naďalej zaostávala o približne 6 %. Jej nečakaný rast je zrejme odrazom výrazného poklesu miery úspor ako aj rýchlejšieho rastu reálnych príjmov. Rast príjmov bol poháňaný najmä pracovnými príjmami, z čoho zvyčajne vyplýva pomerne vyšší hraničný sklon k spotrebe. V druhej polovici roka sa očakáva naďalej výrazný rast súkromnej spotreby, ktorý súvisí s uvoľňovaním opatrení proti šíreniu nákazy a tiež s vysokým objemom nahromadených úspor, čo umožňuje uvoľnenie určitého zadržiavaného dopytu. V strednodobom horizonte by mal rast súkromnej spotreby aj naďalej prevyšovať slabší vývoj rastu reálnych príjmov, keďže očakávané rozptýlenie neistoty umožní ďalšie uvoľnenie nadmerných úspor.

Očakáva sa, že reálny disponibilný príjem budú počas sledovaného obdobia poháňať vyššie mzdové príjmy. S pokračovaním znovuotvárania ekonomiky a zrýchľovaním rastu zamestnanosti sa očakáva výrazný príspevok mzdových príjmov k reálnemu disponibilnému príjmu. Naopak čisté rozpočtové transfery, po ich výrazne kladnom príspevku v roku 2020, budú rast príjmov od roku 2021 tlmiť, čo je odrazom očakávaného ukončenia platnosti podporných pandemických opatrení. Reálny disponibilný príjem by mal byť okrem toho tlmený aj projektovaným nárastom inflácie spotrebiteľských cien.

Očakáva sa, že pomer úspor domácností v roku 2022 vzhľadom na znovuotvorenie sektora služieb a slabnúci význam dôvodov preventívnych úspor klesne pod svoju predkrízovú úroveň. Miera úspor by mala počas niekoľkých nasledujúcich štvrťrokov výrazne klesnúť s postupným znižovaním podielu vynútených úspor spojeným s predpokladaným uvoľňovaním opatrení proti šíreniu nákazy. V dôsledku ustupovania neistoty a zlepšovania situácie na trhu práce by navyše mali ubúdať preventívne úspory. Pomer úspor by sa mal v roku 2022 znížiť pod svoju predkrízovú úroveň a následne pokračovať v miernom poklese. Podľa predpokladov klesne mierne pod úroveň očakávanú v predpandemickom základnom scenári, čo do istej miery povedie k uvoľňovaniu v minulosti nahromadených nadmerných úspor domácností. Podporilo by sa tak výrazné oživenie spotreby. Očakávaný podiel nahromadených úspor na oživení spotreby je však mierne znížený vzhľadom na koncentráciu úspor v bohatších a starších domácnostiach s menším sklonom k spotrebe.^[3]

Očakáva sa, že oživenie investícií do nehnuteľností na bývanie počas sledovaného obdobia stratí na intenzite. Investície do nehnuteľností na bývanie dosiahli už v prvom štvrťroku svoju úroveň spred pandémie a v druhom štvrťroku 2021 zaznamenali podľa odhadov len mierny rast. Pokiaľ ide o vývoj v krátkodobom horizonte, napriek určitému tlmiacemu vplyvu v dôsledku ďalšieho zhoršenia ponukových obmedzení by mali k investíciám do nehnuteľností na bývanie v druhom polroku 2021 prispievať pozitívne účinky Tobinovho koeficientu, oživenie disponibilného príjmu, vyššia spotrebiteľská dôvera a vysoká úroveň nahromadených úspor. Počas zvyšku sledovaného obdobia by sa malo tempo investícií do nehnuteľností na bývanie postupne normalizovať.

Podnikové investície by mali počas sledovaného obdobia zostať odolné a výrazne sa oživovať. Počas prvého polroka 2021 podnikové investície pokračovali v návrate na svoju predkrízovú úroveň, a to vďaka oživeniu dopytu, priaznivým podmienkam financovania a pozitívnym účinkom Tobinovho koeficientu. V druhom polroku 2021 by sa mali zotavovať rýchlejšie vzhľadom na oživenie svetového a domáceho dopytu a zrýchlenie rastu ziskov podporované okrem iného priaznivými podmienkami financovania a pozitívnym vplyvom programu NGEU. Na raste podnikových investícií v priebehu sledovaného obdobia by sa mali podieľať aj investície súvisiace s digitalizáciou a prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo (vrátane automobilového priemyslu, v dôsledku environmentálnych predpisov a prechodu na výrobu elektrických vozidiel). Celkovo sa očakáva, že podnikové investície sa na svoju predpandemickú úroveň vrátia do konca roka 2021.

Po strate podielov na vývoznom trhu v roku 2021 v súvislosti s dočasnými ponukovými obmedzeniami sa očakáva, že vývoz bude rásť výrazným tempom, ktoré bude poháňať silný zahraničný dopyt a nárast konkurencieschopnosti. Rýchly nárast dopytu od druhého polroka 2020 má v roku 2021 naďalej spôsobovať nesúlad medzi celosvetovou ponukovou kapacitou a podmienkami dopytu. Tento nesúlad, obmedzenia pohybu súvisiace s pandémiou COVID-19 a mimoriadne udalosti viedli ku kombinácii globálnych logistických problémov a nedostatku niektorých kľúčových medzivstupov, čo brzdí vývoz tovaru z eurozóny. Vzhľadom na pokračujúci nedostatok niektorých medzivstupov, značne zvýšené dopravné náklady a dlhé dodacie lehoty sa predpokladá, že ponukové obmedzenia budú pretrvávať počas celého roka 2021 a od začiatku roka 2022 sa začnú postupne rozptyľovať. Obchod so službami, a najmä cestovný ruch, sa počas leta výrazne oživil vďaka úspešným očkovacím kampaniam, ktoré umožnili opätovné otvorenie ekonomík, hoci celková aktivita v tomto sektore zostáva výrazne pod úrovňou spred krízy. Spolu s ustupujúcimi obmedzeniami ponuky to umožní zrýchlenie vývozu z eurozóny v strednodobom horizonte, a to vzhľadom na silný zahraničný dopyt a rast vývoznej konkurencieschopnosti po nedávnom oslabení výmenného kurzu eura. Očakáva sa, že príspevok čistého vývozu k ročnému rastu reálneho HDP bude vo všetkých troch rokoch sledovaného obdobia mierne kladný.

Miera nezamestnanosti sa v druhom štvrťroku 2021 znížila a do konca roka má zostať celkovo stabilná, než do začiatku roka 2023 klesne na predkrízovú úroveň. Rýchlejšia než očakávaná expanzia rastu zamestnanosti v druhom štvrťroku 2021 spojená so silnejším oživením hospodárskej aktivity viedla k poklesu nezamestnanosti. Dočasný nedostatok pracovných síl v dôsledku rastúceho preskupovania pracovných miest a určitého nesúladu má v niektorých krajinách a odvetviach krátkodobo ovplyvniť trh práce. Predpokladá sa, že vysoký podiel pracovníkov zapojených do programov na záchranu pracovných miest sa vďaka výraznému postpandemickému oživeniu vráti do riadneho zamestnania. Od roku 2022 sa má preto miera nezamestnanosti postupne znižovať a začiatkom roka 2023 má klesnúť pod úroveň spred krízy.

Rast produktivity práce na zamestnanú osobu má v roku 2021 podľa projekcií prudko vzrásť a v sledovanom období sa má postupne normalizovať. Po prudkom poklese v roku 2020 sa odhaduje, že v druhom štvrťroku 2021 sa medzikvartálne zvýšil o 1,5 %, čo je výsledkom poklesu počtu osôb zapojených do programov na záchranu pracovných miest. Po kulminácii v treťom štvrťroku 2021 sa má následne postupne zmierňovať. Profil rastu produktivity na odpracovanú hodinu bol počas pandémie oveľa stabilnejší, keďže celkový počet odpracovaných hodín užšie nadväzoval na vývoj HDP.

V porovnaní s projekciami z júna 2021 bola projekcia rastu reálneho HDP na rok 2021 upravená nahor, pričom na roky 2022 a 2023 zostáva zhruba nezmenená. Kladné štatistické prenosové účinky revízií, ktorými došlo k zvýšeniu údajov v roku 2020, a lepšie výsledky v prvom polroku 2021 prevažujú mierne slabšie oživenie v druhom polroku 2021 v dôsledku prísnejších opatrení na obmedzenie pohybu a dlhšie trvávajúcich ponukových obmedzení, než sa pôvodne predpokladalo. To viedlo k zvýšeniu ročnej projekcie o 0,4 percentuálneho bodu. V zostávajúcej časti sledovaného obdobia tlmiace účinky uvedených nepriaznivých vplyvov a vyššie ceny ropy kompenzujú mierne kladný účinok nižších úrokových mier úverov, slabšieho efektívneho výmenného kurzu eura a silnejšieho zahraničného dopytu.

2 Výhľad rozpočtového vývoja

Od projekcií z júna 2021 boli do základného scenára vývoja pridané len niektoré ďalšie stimulačné opatrenia. Odhad mimoriadnych rozpočtových stimulov v reakcii na pandémiu v roku 2020 bol upravený mierne nahor na 4,2 % HDP eurozóny. Keďže rozpočty na rok 2022 sú stále v štádiu príprav, od projekcií z júna 2021 nie je k dispozícii veľa nových rozpočtových údajov. Dostupné údaje však naďalej poukazujú na dodatočné stimuly v spojitosti s krízou COVID-19 a obnovou vo výške 0,2 % HDP v roku 2021. To odráža aktualizované odhady rozpočtových nákladov na opatrenia, rozšírené programy a prijatie nových opatrení v mnohých krajinách. Väčšina dodatočných opatrení je dočasná, pričom v roku 2022 vypršia a týkajú sa najmä dotácií a transferov podnikom.

Celkovo sa diskrečný stimul súvisiaci s krízou a obnovou odhaduje na 4,6 % HDP v roku 2021, 1,5 % v roku 2022 a 1,2 % v roku 2023. Pokiaľ ide o zloženie celkového stimulu, najväčší podiel v roku 2021 naďalej predstavujú dotácie a transfery vrátane transferov v rámci programov na záchranu pracovných miest, v prípade ktorých sa v roku 2022 predpokladá takmer úplný obrat. Opatrenia zaradené do spotreby verejnej správy väčšinou zahŕňajú vyššie výdavky na zdravotníctvo, vrátane miezd, spojené s očkovacou kampaňou. Na strane príjmov sú prijaté opatrenia väčšinou spojené s ďalším znižovaním priamych a nepriamych daní. Dodatočné vládne investície, ktoré boli v roku 2020 obmedzené, majú od roku 2021 vyšší podiel na balíku stimulačných opatrení, najmä vzhľadom na priebežné financovanie z programu NGEU. Popri opatreniach na zmiernenie následkov krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a opatreniach na obnovu prijali vlády v niektorých krajinách i ďalšie stimulačné opatrenia.^[5]

Predpokladá sa, že nastavenie rozpočtovej politiky eurozóny upravené o granty NGEU bude v roku 2021 expanzívne, v roku 2022 sa citeľne sprísni a v roku 2023 zostane vo všeobecnosti neutrálne. Po výraznej expanzii v roku 2020 je nastavenie rozpočtovej politiky – upravené o vplyv grantov NGEU na strane príjmov – v roku 2021 naďalej expanzívne. Rozpočtový stimul v roku 2021, meraný nastavením rozpočtovej politiky, je väčší, než naznačujú opatrenia na zmiernenie následkov krízy COVID-19 a opatrenia na obnovu, a to najmä z dôvodu opatrení, ktoré nesúvisia priamo s krízou, vrátane výraznejšieho rastu štrukturálnych výdavkov a metodických rozdielov. Vzhľadom na dočasnú povahu núdzových opatrení prijatých v roku 2021 a očakávaný ústup pandémie sa predpokladá, že nastavenie rozpočtovej politiky sa v roku 2022 citeľne sprísni a v roku 2023 zostane vo všeobecnosti neutrálne. V porovnaní s projekciami z júna 2021 sa nastavenie rozpočtovej politiky v roku 2021 mierne uvoľnilo a počas zvyšku sledovaného obdobia, najmä v roku 2022, sa sprísnilo.

Podľa projekcií sa rozpočtový deficit eurozóny v roku 2021 mierne zníži a od roku 2022 sa zníži výraznejšie, pričom rozpočtový výhľad sa v porovnaní s projekciami z júna 2021 zlepšuje. Pokles rozpočtového deficitu v roku 2021 je odrazom lepšej cyklickej zložky a nižších úrokových platieb, ktoré prevažujú dodatočné stimulačné opatrenia, na ktoré sa nevzťahujú granty NGEU. Značné zlepšenie rozpočtového salda v roku 2022 je spôsobené najmä rušením väčšiny núdzových stimulačných opatrení súvisiacich s krízou COVID-19 a oveľa priaznivejšou cyklickou zložkou. V roku 2023 sa pri celkovo neutrálnom nastavení rozpočtovej politiky a lepších cyklických podmienkach očakáva ďalšie zlepšenie celkového rozpočtového salda na tesne pod -2 % HDP. Úrokové platby majú počas sledovaného obdobia ďalej klesať a v roku 2023 majú dosiahnuť 1,0 % HDP. Po prudkom zvýšení v roku 2020 sa očakáva, že celkový dlh verejnej správy eurozóny v roku 2021 vyvrcholí na úrovni približne 99 % HDP. Následný pokles je predovšetkým dôsledkom priaznivých diferenciálov úrokovej miery a rastu, ale aj úprav vzťahu deficitu a dlhu, ktoré prevažujú pokračujúce, aj keď klesajúce primárne deficity. Rozpočtový výhľad sa v porovnaní s projekciami z júna 2021 zlepšil. Vývoj rozpočtového deficitu a dlhu eurozóny boli na celé sledované obdobie upravené smerom nadol z dôvodu zlepšenej cyklickej zložky a nižších úrokových platieb. V roku 2023 rozpočtový deficit a dlh zostávajú výrazne nad predkrízovou úrovňou z roku 2019, a to najmä z dôvodu vyššieho pomeru výdavkov.

3 Ceny a náklady

Podľa projekcií má inflácia HICP do konca tohto roka naďalej rásť, v prvej polovici roka 2022 má klesnúť a neskôr sa má postupne zvyšovať (graf 3). Celková inflácia má v roku 2021 dosiahnuť v priemere 2,2 %, pričom v poslednom štvrťroku 2021 má kulminovať na úrovni 3,1 %, než v roku 2022 klesne na priemernú úroveň 1,7 % a v roku 2023 na 1,5 %. Vzostup celkovej inflácie v roku 2021 odráža rastové účinky prevažne dočasných faktorov, ako je oživenie miery inflácie cien energií v dôsledku silných bázických efektov a ukončenia platnosti zníženej sadzby DPH v Nemecku. Zvýšenie vstupných nákladov v súvislosti s poruchami dodávateľského reťazca a jednorazovými účinkami znovuotvorenia ekonomiky na ceny služieb vzhľadom na letné uvoľnenie obmedzení spojených ochorením COVID-19 zvýšilo tlak na rast inflácie. Z upravených váh HICP vyplýva určitá volatilita profilu inflácie v priebehu roka 2021, z hľadiska ročného priemeru však majú spôsobiť len malý pokles inflácie HICP. Očakáva sa, že tieto dočasné faktory budú od začiatku roka 2022 slabnúť. Ďalší bázický efekt prudkého nárastu inflácie v júli 2021 tlmí ročnú infláciu v treťom štvrťroku 2022. Následne sa očakáva, že inflácia HICP sa bude počas zvyšku sledovaného obdobia postupne zvyšovať, za podpory predpokladaného hospodárskeho oživenia. Odráža sa to v zvýšení projekcií inflácie HICP bez cien energií a potravín v sledovanom období. Odhliadnuc od dočasného nárastu inflácie v roku 2021, v strednodobom horizonte by mala kombinácia rastúcich tlakov na zvyšovanie cien v dôsledku oživenia dopytu, hoci naďalej čiastočne tlmeného, a nepriamych účinkov predchádzajúceho rastu cien komodít vrátane ropy prevážiť zníženie tlakov na rast cien v dôsledku ponukových účinkov pandémie. Predpokladá sa, že zvýšenie domácich nákladových tlakov bude hlavnou hnacou silou rýchlejšieho základného vývoja spotrebiteľských cien, pričom vývoj vonkajších cenových tlakov sa má v druhej polovici sledovaného obdobia spomaliť. Inflácia potravinovej zložky HICP má tiež postupne rásť. Mierne rastúce cenové tlaky na celkovú infláciu vyplývajúce z týchto dvoch zložiek HICP sú v rokoch 2022 a 2023 do istej miery vyvážené predpokladaným poklesom inflácie energetickej zložky HICP, ktorý vyplýva z klesajúceho profilu krivky cien ropných futures.

Jednotkové náklady práce sa majú v rokoch 2021 a 2022 znížiť v dôsledku výkyvov súvisiacich s programami na záchranu pracovných miest, než sa v roku 2023 zvýšia o 1,4 %. Po ich výraznom zvýšení v roku 2020 v dôsledku prudkého poklesu produktivity práce sa očakáva, že jednotkové náklady práce budú v roku 2021 a 2022 tlmené oživením produktivity práce, ale do roku 2023 sa postupne zvýšia. Produktivita práce ako aj rast odmien na zamestnanca zaznamenali výrazné výkyvy v dôsledku programov na záchranu pracovných miest zavedených na ochranu zamestnanosti. V roku 2020 znížili ročnú mieru rastu odmien na zamestnanca a v prvom polroku 2021 spôsobili následné oživenie. Pri postupnom zotavovaní trhov práce počas sledovaného obdobia a strácajúcom sa vplyve týchto programov sa očakáva, že vývoj odmien na zamestnanca sa znormalizuje, pričom ročný rast v roku 2023 dosiahne 2,5 %, čo je o niečo viac ako pred pandémiou. Odráža to najmä zlepšenie situácie na trhu práce počas sledovaného obdobia. Neočakáva sa, že projektovaný výrazný nárast celkovej inflácie eurozóny v druhom polroku 2021 povedie v strednodobom horizonte k výrazným sekundárnym účinkom na rast miezd.

Očakáva sa, že dynamika dovozných cien bude výrazne ovplyvnená pohybmi cien ropy a neropných komodít a že bude odrážať mierne vonkajšie cenové tlaky ku koncu sledovaného obdobia. Ročná miera rastu deflátora dovozu sa má zvýšiť z -2,5 % v roku 2020 na 5,4 % v roku 2021, prevažne v dôsledku nárastu cien ropy a neropných komodít, ale aj zvýšenia iných vstupných nákladov súvisiacich s ponukovými obmedzeniami a znehodnotením eura, než sa v roku 2023 zmierni na 0,8 %. Popri určitom predpokladanom znížení cien ropy sa očakáva, že celosvetová cenová dynamika zostane počas sledovaného obdobia vo všeobecnosti mierna a prispeje k nevýraznému výhľadu vonkajších cenových tlakov.

V porovnaní s projekciami z júna 2021 bola projekcia inflácie HICP upravená smerom nahor o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2021, o 0,2 percentuálneho bodu na rok 2022 a 0,1 percentuálneho bodu na rok 2023. Zvýšenie projekcií súvisí s infláciou HICP bez potravín a energií počas celého sledovaného obdobia a energetickou zložkou, najmä v rokoch 2021 a 2022, zatiaľ čo potravinová zložka je vo všeobecnosti nezmenená. Ich revízia je odrazom viacerých faktorov: nedávnych nečakane pozitívnych výsledkov, určitých dlhšie trvajúcich rastových tlakov vyplývajúcich z ponukových obmedzení, lepšieho výhľadu vývoja dopytu, znehodnotenia výmenného kurzu eura a revízie technických predpokladov cien ropy smerom nahor (box 1).