Prehľad
Krátkodobý výhľad vývoja hospodárskej aktivity v eurozóne sa prudko zhoršil a je spojený s veľmi vysokou neistotou. Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v Číne a nedávno sa rozšírila do Talianska a ďalších krajín, predstavuje výrazne negatívny šok, má mať minimálne v krátkodobom horizonte značne nepriaznivý vplyv na hospodársku aktivitu v eurozóne a dotkne sa ponuky aj dopytu. Z oslabenia hospodárskej aktivity v Číne a ďalších zasiahnutých krajinách vyplýva pomalší rast vývozu z eurozóny a narušenie globálnych dodávateľských reťazcov. Očakáva sa, že aktuálne prudké korekcie na svetových akciových trhoch povedú k zníženiu dôvery spotrebiteľov a podnikov. Prísne opatrenia na obmedzenie šírenia nákazy okrem toho nepriaznivo ovplyvnia ponukovú stránku ekonomiky a budú mať výrazne negatívny vplyv na dopyt, pričom niektoré sektory budú zasiahnuté neúmerne viac (napr. cestovný ruch, doprava a rekreačné a kultúrne služby).
Plný rozsah šoku spojeného s epidémiou COVID-19 je v tomto štádiu veľmi ťažké odhadnúť. Základné projekcie pre eurozónu boli dokončené 28. februára na základe informácií dostupných v tento deň a na základe predpokladov, pri ktorých bol dňom uzávierky 18. február. Projekcie však nezohľadňujú informácie o rýchlejšom šírení vírusu COVID-19 v eurozóne a vo svete spojenom s výrazným poklesom finančných trhov a cien ropy, ktoré boli získané v priebehu marca. Preto sú spojené s výraznými rizikami pomalšieho hospodárskeho rastu, najmä v krátkodobom horizonte. Riziká zhoršenia výhľadu v najbližšom horizonte navyše znásobuje rozsah, závažnosť a dĺžka trvania izolačných opatrení.
Hoci sa dĺžka trvania a závažnosť epidémie COVID-19 vyznačuje vysokou neistotou, základná projekcia počíta s potlačením vírusu v niekoľkých najbližších mesiacoch, vďaka čomu by v druhej polovici roku 2020 mohlo dôjsť k normalizácii hospodárskeho rastu. Za hranicou krátkodobého horizontu by malo oživenie rastu profitovať z veľmi priaznivých podmienok financovania, určitého rozptýlenia globálnej neistoty, súvisiaceho postupného oživenia zahraničného dopytu a viditeľného uvoľnenia rozpočtovej politiky. Celkovo sa predpokladá pokles rastu reálneho HDP z 1,2 % v roku 2019 na 0,8 % v roku 2020 a následné zvýšenie na 1,3 % v roku 2021 a 1,4 % v roku 2022. V porovnaní s projekciami z decembra 2019 bola projekcia hospodárskeho rastu znížená o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2020 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2021, najmä z dôvodu epidémie vírusu COVID-19.
Inflácia HICP by mala mierne klesnúť z 1,2 % v roku 2019 na 1,1 % v roku 2020 a počas zvyšku horizontu projekcií do roku 2022 by mala vzrásť až na 1,6 %. Pokles profilu inflácie HICP počas roka 2020 je odrazom záporných mier inflácie energetickej zložky HICP v dôsledku poklesu cien ropy do dňa uzávierky údajov, ktorý čiastočne súvisel s obavami o výhľad svetového vývoja v dôsledku vírusu COVID-19. Odhliadnuc od vplyvu na ceny ropy sú účinky šírenia vírusu COVID-19 na infláciu spojené so značnou neistotou. Projekcie predpokladajú, že tlaky na znižovanie cien súvisiace so slabším dopytom v roku 2020 sú do značnej miery vyvážené rastovými účinkami narušenia ponuky, hoci tento záver je spojený s jednoznačnými rizikami pomalšieho vývoja. V strednodobom horizonte by malo k inflácii HICP bez energií a potravín prispievať postupné oživenie hospodárskej aktivity, pomerne výrazný rast miezd v prostredí nedostatku pracovných síl a oživenie ziskových marží. Na zvyšovaní inflácie HICP bez energií a potravín by sa tiež mali podieľať rastúce ceny neenergetických komodít a dovozné ceny. V porovnaní s projekciami z decembra 2019 zostáva projekcia vývoja inflácie HICP nezmenená.[1]
Vzhľadom na vysokú neistotu spojenú s ekonomickými dôsledkami pandémie COVID-19 boli na základe modelov vypracované príslušné nepriaznivé scenáre (box 3). Naplnenie týchto scenárov by v porovnaní s projekciami z marca 2020 znamenalo pomalší rast HDP v roku 2020 (od 0,6 percentuálneho bodu do 1,4 percentuálneho bodu) a nižšiu infláciu (od 0,2 percentuálneho bodu do 0,8 percentuálneho bodu), v závislosti od závažnosti scenára a použitého modelu. Zároveň je potrebné poznamenať, že tieto scenáre nepočítajú s opatreniami menovej a rozpočtovej politiky. Ich zahrnutie by mohlo uvedené účinky v oboch prípadoch výrazne zmierniť.
1 Reálna ekonomika
V poslednom štvrťroku 2019 dosiahol rast reálneho HDP eurozóny 0,1 %, čo je menej ako sa očakávalo v projekciách z decembra 2019. Okrem dočasných faktorov, ako sú kalendárne účinky súvisiace s načasovaním vianočných sviatkov a štrajky vo Francúzsku, bol slabší výsledok predovšetkým odrazom naďalej slabého vývoja vo výrobnom sektore, pravdepodobne v dôsledku nepriaznivých globálnych faktorov.
Graf 1
Reálny HDP eurozóny
(medzištvrťročná percentuálna zmena, údaje očistené od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní)
Poznámky: Uvedené intervaly sa určujú na základe rozdielov medzi skutočnými a projektovanými hodnotami z minulých projekcií za obdobie niekoľkých rokov. Šírka intervalov je dvojnásobkom priemernej absolútnej hodnoty spomenutých rozdielov. Postup výpočtu intervalov vrátane úprav v dôsledku mimoriadnych udalostí je bližšie opísaný v dokumente ECB „New procedure for constructing Eurosystem and ECB staff projection ranges“ z decembra 2009, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke ECB.
Ukazovatele sentimentu v jednotlivých sektoroch – podľa prieskumov uskutočnených pred vypuknutím epidémie COVID-19 v eurozóne – zaznamenali v januári a februári 2020 zlepšenie, pravdepodobne vzhľadom na určité rozptýlenie globálnych neistôt. Ukazovateľ ekonomického sentimentu, ktorý zostavuje Európska komisia, sa naďalej zlepšoval a z úrovne výrazne nižšej ako dlhodobý priemer sa dostal na úroveň blízku tomuto priemeru. Spotrebiteľská dôvera sa vo februári značne zlepšila a po nevýraznom vývoji v januári sa vyšplhala nad svoj dlhodobý priemer. V prvých dvoch mesiacoch roka 2020 zaznamenali zlepšenie aj indexy nákupných manažérov (Purchasing Managers’ Indices – PMI): údaje za výrobný sektor vzrástli na úroveň mierne pod limitom rastu (50), zatiaľ čo indexy za sektor služieb a sektor stavebníctva naďalej vykazujú hodnoty nad 50. Celkovo by najnovšie ukazovatele, na základe prieskumov uskutočnených pred vypuknutím epidémie COVID-19 v eurozóne, poukazovali na mierne oživenie rastu v prvom polroku 2020.
Napriek pomerne priaznivým signálom vyplývajúcim z ukazovateľov sentimentu dostupných na konci februára dôsledky epidémie COVID-19 poukazujú na veľmi slabý rast v najbližšom horizonte. Slabší dopyt Číny po dovoze, znásobený narušením globálnych dodávateľských reťazcov, a predovšetkým nedávne rozšírenie epidémie v Taliansku a ďalších krajinách eurozóny budú podľa predpokladov v najbližších mesiacoch pokračovať, až kým sa vírus nepodarí dostať pod kontrolu. Hospodárska aktivita v prvom polroku 2020 tak bude poznačená nielen prísnymi opatreniami na obmedzenie šírenia nákazy (napríklad dočasným zatvorením tovární, obmedzeniami cestovania a zrušením masových zhromaždení a veľkých podujatí), ale aj očakávaným negatívnym účinkom na dôveru. Z pohľadu jednotlivých sektorov bude podľa očakávaní najviac zasiahnutý sektor služieb, predovšetkým cestovný ruch, doprava a rekreačné a kultúrne služby. Začiatkom roka 2020 bude hospodársku aktivitu brzdiť aj naďalej slabý vývoj vo výrobnom sektore, zaznamenaný koncom roka 2019. Za predpokladu, že sa pandémiu COVID-19 podarí dostať pod kontrolu, sa od druhého polroka 2020 očakáva oživenie hospodárskeho rastu.
V strednodobom horizonte základné projekcie vychádzajú z predpokladu postupného odznievania globálnych nepriaznivých faktorov, čo prispeje k posilneniu základných faktorov, ktoré podporujú expanziu v eurozóne (graf 1 a tabuľka 1). Základná projekcia vychádza predovšetkým z predpokladu, že do konca roka 2020 bude uzavretá dohoda o budúcich obchodných vzťahoch medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a že nebudú prijaté žiadne ďalšie protekcionistické opatrenia na globálnej úrovni (nad rámec tých, ktoré už boli oznámené). Dôjde tak k postupnému zníženiu súčasnej úrovne svetovej politickej neistoty, vďaka čomu budú môcť základné faktory v roku 2021 a 2022 vo väčšej miere podporiť hospodársky rast a aktivitu. Očakáva sa, že finančné podmienky zostanú veľmi akomodačné a opatrenia menovej politiky ECB sa budú naďalej premietať do ekonomiky. Z technických predpokladov konkrétnejšie vyplýva, že nominálne dlhodobé úrokové miery sa počas sledovaného obdobia oproti súčasnej rekordne nízkej úrovni zvýšia len mierne. Rast súkromnej spotreby a investícií do nehnuteľností na bývanie by mal profitovať z pomerne výrazného rastu miezd. Vývoz z eurozóny by mal ťažiť z projektovaného oživenia zahraničného dopytu. V neposlednom rade sa očakáva uvoľnenie rozpočtovej politiky v období 2020 až 2021 (časť 3).
V dôsledku doznievania niektorých pozitívnych faktorov sa však má dynamika rastu ku koncu sledovaného obdobia spomaliť. Rast pracovných síl by sa mal podľa očakávaní spomaliť, predovšetkým vzhľadom na nedostatok pracovných síl v niektorých krajinách, ktorý čiastočne súvisí s demografickými faktormi. Okrem toho, rozpočtová politika má byť po niekoľkých rokoch expanzie v roku 2022 celkovo neutrálna.
Tabuľka 1
Makroekonomické projekcie pre eurozónu
(ročná percentuálna zmena)
Poznámka: Reálny HDP a jeho zložky, jednotkové náklady práce, kompenzácie na zamestnanca a produktivita práce vychádzajú z údajov očistených od sezónnych vplyvov a rozdielov v počte pracovných dní.
1) Uvedené intervaly okolo hodnôt projekcií vychádzajú z rozdielov medzi skutočnými hodnotami a projektovanými hodnotami z minulých projekcií za obdobie niekoľkých rokov. Šírka intervalov je dvojnásobkom priemernej absolútnej hodnoty spomenutých rozdielov. Postup výpočtu intervalov vrátane úprav v dôsledku mimoriadnych udalostí je bližšie opísaný v dokumente ECB New procedure for constructing Eurosystem and ECB staff projection ranges z decembra 2009, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke ECB.
2) Vrátane obchodnej výmeny v rámci eurozóny.
3) Tento ukazovateľ vychádza z odhadov skutočného vplyvu nepriamych daní. Môže sa líšiť od údajov Eurostatu, ktoré predpokladajú úplné a okamžité premietanie vplyvu daní do HICP.
4) Počítané ako saldo verejnej správy očistené od dočasných vplyvov hospodárskeho cyklu a dočasných vládnych opatrení.
Pokiaľ ide o podrobnejšiu analýzu jednotlivých zložiek rastu HDP, počas horizontu projekcií sa očakáva pomerne odolný rast súkromnej spotreby. V krátkodobom horizonte by aj napriek pokračujúcemu rastu reálnych miezd a kladných účinkov uvoľňovania rozpočtovej politiky v niektorých krajinách malo v dôsledku očakávaného vplyvu epidémie COVID-19 a pravdepodobného poklesu dôvery dôjsť k nárastu miery úspor a tým aj k zhoršeniu výhľadu vývoja súkromnej spotreby oproti pôvodným očakávaniam. V priebehu sledovaného obdobia by mali k rastu súkromnej spotreby prispievať priaznivé podmienky financovania a pokračujúci rast miezd. Nominálne sadzby bankových úverov by sa mali v roku 2020 podľa projekcií ďalej mierne znížiť a v rokoch 2021 až 2022 znova mierne zvýšiť. Vzhľadom na to, že sadzby a objem bankových úverov poskytovaných domácnostiam majú v nadchádzajúcich rokoch podľa projekcií rásť len mierne, by mali hrubé úrokové náklady zostať na nízkej úrovni a naďalej tak podporovať súkromnú spotrebu.
Box 1
Technické predpoklady týkajúce sa úrokových mier, výmenných kurzov a cien komodít
V porovnaní s projekciami z decembra 2019 technické predpoklady zahŕňajú nižšie ceny ropy, slabší efektívny výmenný kurz eura a nižšie dlhodobé úrokové miery. Technické predpoklady týkajúce sa úrokových sadzieb a cien komodít vychádzajú z očakávaní trhu ku dňu uzávierky 18. februára 2020. Krátkodobé úrokové miery vychádzajú z trojmesačnej sadzby EURIBOR, pričom trhové očakávania sú odvodené z úrokových mier futures. Z tejto metodiky vyplýva, že priemerná úroveň krátkodobých úrokových mier by mala v priebehu celého sledovaného obdobia dosahovať -0,4 %. Nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne by podľa očakávaní trhu mali dosiahnuť v priemere 0,1 % v roku 2020, 0,2 % v roku 2020 a 0,3 % v roku 2022.[2] V porovnaní s projekciami z decembra 2019 boli trhové očakávania týkajúce sa krátkodobých úrokových mier na rok 2022 upravené o približne 10 bázických bodov nadol, zatiaľ čo nominálne výnosy desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne boli na roky 2020 a 2022 upravené nadol o približne 20 bázických bodov.
Pokiaľ ide o ceny komodít, na základe vývoja na trhoch s futures (priemer za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. februára 2020) sa predpokladá, že cena ropy Brent klesne zo 64,0 USD za barel v roku 2019 na 56,4 USD za barel v roku 2020, a že do roka 2022 klesne ďalej na 55,4 USD za barel. Z tohto vývoja vyplýva, že v porovnaní s projekciami z decembra 2019 sú ceny ropy v USD počas celého sledovaného obdobia nižšie. Odhaduje sa, že ceny neenergetických komodít v amerických dolároch v roku 2019 klesli, počas nasledujúcich rokov sa však majú opäť zvýšiť.
Predpokladá sa, že vzájomné výmenné kurzy zostanú počas sledovaného obdobia nezmenené na priemernej úrovni za dvojtýždňové obdobie končiace sa dňom uzávierky 18. februára 2020. Z toho vyplýva priemerný výmenný kurz v rokoch 2020 až 2022 na úrovni 1,09 USD za euro, čo je o niečo menej ako v projekciách z decembra 2019. Efektívny výmenný kurz eura (voči 38 obchodným partnerom) je v porovnaní s decembrovými projekciami o 1,1 % nižší. Slabšie postavenie eura je všeobecnejšieho rázu, pretože k znehodnoteniu došlo voči všetkým hlavným menám.
Technické predpoklady
Aktuálny trhový vývoj po dni uzávierky by viedol k podstatnej revízii technických predpokladov: výmenný kurz eura rastie, zatiaľ čo finančné trhy a ceny ropy prudko klesajú, okrem iného v dôsledku šírenia vírusu COVID-19. Po nečakanom znížení sadzby Federálneho rezervného systému euro v poslednej dobe voči americkému doláru posilňuje; na trhoch so štátnymi dlhopismi sa výnosy určitých dlhových nástrojov (napríklad desaťročných nemeckých štátnych dlhopisov) výrazne znížili v dôsledku kombinácie obáv zo spomalenia rastu a presunu investorov k bezpečnejším nástrojom, zatiaľ čo rozdiely voči zodpovedajúcim výnosom v ostatných krajinách eurozóny sa výrazne zvýšili. Zároveň výrazne padli ceny ropy, a to nielen v dôsledku zvýšených obáv z následkov šírenia vírusu COVID-19 na svetový hospodársky rast, ale aj v dôsledku nedávnych nezhôd medzi účastníkmi OPEC+.
Vzhľadom na uvedený vývoj boli makroekonomické modely odborníkov ECB použité na zostavenie mechanických odhadov vplyvu, ktorý môžu mať na hospodársky rast a infláciu zmeny predpokladov týkajúcich sa cien ropy a výmenného kurzu od dátumu uzávierky technických predpokladov 18. februára do 9. marca (na základe priemeru za 10 pracovných dní do uvedeného dátumu vrátane). Nižšie uvedené mechanické odhady naznačujú rozsah, v akom by aktuálny vývoj cien ropy a výmenného kurzu mohol ovplyvniť riziká spojené s projekciami. Tieto mechanické odhady by sa však nemali považovať za alternatívu k projekciám uvedeným vo zvyšnej časti tohto vydania.
1) Mechanický vplyv aktualizovanej trajektórie cien ropy
Ropné futures na základe priemeru za desať pracovných dní do 9. marca vrátane v druhom štvrťroku 2020 predstavovali 49,4 USD za barel, čo je o 13,1 % pod úrovňou základného predpokladu na uvedený štvrťrok. Následne z ropných futures k 9. marcu 2020 vyplýva postupný nárast ceny na 52,7 USD za barel v roku 2022, čo je o 5,2 % menej ako základný predpoklad na daný rok. Pri použití priemeru výsledkov makroekonomických modelov odborníkov ECB by táto alternatíva mala nepatrne kladný vplyv na rast reálneho HDP v roku 2020 a 2021, zatiaľ čo inflácia HICP by bola nižšia o 0,3 percentuálneho bodu v roku 2020, mierne nižšia v roku 2021 a o 0,1 percentuálneho bodu vyššia v roku 2022.
2) Mechanický vplyv aktualizovanej trajektórie výmenného kurzu eura
Pokiaľ ide o výmenný kurz eura, v základnom scenári sa predpokladá výmenný kurz na úrovni 1,09 USD za euro. Priemerný výmenný kurz za desať pracovných dní do 9. marca vrátane predstavoval 1,11 USD za euro, čo je o 1,7 % viac ako základný predpoklad. Euro sa posilnilo aj voči ďalším významným menám, z čoho vyplýva, že jeho nominálny efektívny výmenný kurz sa od dátumu uzávierky pre základný scenár zvýšil o 2,0 %. Pri použití priemeru výsledkov makroekonomických modelov odborníkov ECB by sa rast reálneho HDP v rokoch 2020 a 2021 znížil o približne 0,1 percentuálneho bodu, zatiaľ čo inflácia HICP by bola o 0,1 percentuálneho bodu nižšia v rokoch 2020 až 2022.
Rast investícií do nehnuteľností na bývanie by mal podľa očakávaní pokračovať, hoci o niečo miernejším tempom. Z krátkodobého hľadiska očakávaný nepriaznivý vplyv epidémie COVID-19 na dôveru v spojení so spomalením počtu vydaných stavebných povolení naznačuje zmiernenie rastu investícií do bývania v najbližších štvrťrokoch. Predpokladá sa, že rast investícií do bývania zostane v rokoch 2021 a 2022 mierny, pretože v niektorých krajinách by mali investície do bývania tlmiť nepriaznivé demografické trendy.
Podnikateľské investície by mali v krátkodobom horizonte zostať nevýrazné, pričom počas sledovaného obdobia by mali postupne naberať na intenzite. V prvej polovici roka 2020 budú podnikateľské investície tlmené. Nepriaznivé cyklické efekty spojené s nízkym zahraničným dopytom, zvýšená politická neistota najmä vo vývozne orientovanom výrobnom sektore a nepriaznivý vplyv epidémie COVID-19 majú mať za následok podstatne tlmené tempo rastu podnikateľských investícií v roku 2020, čo v porovnaní s projekciami z decembra 2019 znamená podstatnú revíziu smerom nadol. Po roku 2020 by však s predpokladaným rozptyľovaním neistoty mal podnikateľské investície podporiť celý rad priaznivých fundamentálnych faktorov. Po prvé, s oživením hospodárskej aktivity podniky zintenzívnia svoje investície do výrobného kapitálu na dobehnutie dopytu. Po druhé, podmienky financovania by mali počas sledovaného obdobia zostať veľmi priaznivé. Po tretie, očakáva sa zlepšenie ziskových marží, čo by malo podporiť rast investícií. V neposlednom rade miera dlhového financovania nefinančných podnikov v posledných rokoch klesá a ich hrubé úrokové platby sa znížili na rekordne nízku úroveň.
Box 2
Medzinárodné prostredie
Medzinárodné projekcie boli dokončené 18. februára, teda ešte pred rozšírením nákazy COVID-19 z Číny do celého sveta a následnou reakciou finančných trhov. Tento box najprv uvádza medzinárodné projekcie zahrnuté do základného scenára. Následne rozoberá aktuálny vývoj od uvedeného dátumu uzávierky a jeho možné dôsledky.
a) Globálny výhľad (s dátumom uzávierky 18. februára)
V roku 2019 sa rast reálneho HDP vo svete (okrem eurozóny) spomalil na 2,9 %, čo predstavuje jeho najnižšie tempo od veľkej recesie. Spomalenie bolo pomerne rozsiahle, keďže došlo k značnému poklesu svetovej priemyselnej produkcie v dôsledku rastúcej globálnej neistoty spôsobenej opakovanou eskaláciou napätia v obchode, čo podniky viedlo k odkladaniu investícií a spotrebiteľov k odďaľovaniu nákupu predmetov dlhodobej spotreby. Niektoré rozvíjajúce sa trhové ekonomiky navyše utrpeli idiosynkratické šoky, ktoré ďalej zvýraznili spomalenie svetovej hospodárskej aktivity v minulom roku. Viaceré hlavné vyspelé a rozvíjajúce sa trhové ekonomiky však zároveň zaviedli opatrenia na stimulovanie dopytu, ktorými tempo i rozsah spomalenia celosvetového rastu obmedzili.
Spomalenie rastu svetového obchodu bolo ešte výraznejšie. Ročné tempo rastu svetového dovozu (okrem eurozóny) v roku 2019 kleslo na 0,3 %, čo je výrazne pod úrovňou 4,6 % zaznamenanou v predchádzajúcom roku. Tento vývoj bol spôsobený súhrou negatívnych faktorov vrátane vzostupu protekcionizmu –vyvolávajúceho neistotu v oblasti obchodu – a obratu v globálnom technologickom cykle, ktorý zasiahol predovšetkým ázijské ekonomiky, ktoré sú úzko integrované prostredníctvom dodávateľských reťazcov.
Na prelome roka sa objavili známky stabilizácie hospodárskej aktivity a obchodu. Predpokladaný obrat klesania svetovej hospodárskej aktivity v treťom štvrťroku 2019 sa na základe údajov celkovo potvrdil. I dostupné údaje za štvrtý kvartál svedčia o ustaľovaní svetovej hospodárskej aktivity na pomerne nízkej úrovni, čo zodpovedá predpokladom v projekciách z decembra 2019. Naproti tomu rast svetového dovozu a zahraničného dopytu po produkcii eurozóny v druhej polovici roku 2019 zďaleka predstihoval očakávania z projekcií z decembra 2019, a to najmä z dôvodu rýchleho rastu dovozu v kľúčových rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách, najmä v Číne a Turecku. O zastavení klesania svetovej hospodárskej aktivity svedčia i výsledky prieskumov dostupné v čase zostavovania projekcií: v januári 2020 sa na základe pozitívnejších hodnôt vo výrobnom sektore i v sektore služieb zvýšil globálny kompozitný index nákupných manažérov (PMI) (okrem eurozóny). Okrem toho uzavretie prvej fázy obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi a Čínou prinieslo určité uvoľnenie napätia v oblasti obchodu, keďže obidve krajiny znížili clá v bilaterálnom obchode a Čína sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov od Spojených štátov zaviazala odkúpiť značný objem tovaru a služieb. Toto čiastočné zmiernenie napätia malo pozitívny efekt i na ceny akcií, čo naopak prispelo k priaznivejším podmienkam financovania vo vyspelých i rozvíjajúcich sa trhových ekonomikách.
Podľa základného scenára globálneho výhľadu, finalizovaného 18. februára, mala epidémia COVID-19 spôsobiť mierne oneskorenie oživenia svetovej hospodárskej aktivity. V čase uzávierky projekcií z marca 2020 pre medzinárodné prostredie 18. februára 2020 sa v základnom scenári vývoja predpokladalo, že prebiehajúca epidémia v prvom štvrťroku 2020 v Číne zníži štvrťročný rast reálneho HDP o 1,5 percentuálneho bodu, pričom v druhom a treťom štvrťroku sa produkcia vráti na normálnu úroveň a tempo rastu sa zotaví. Tieto projekcie vychádzali z vtedajšieho predpokladu, že epidémia COVID-19 sa obmedzí prevažne na Čínu a že z rýchleho klesania počtu nových prípadov infikovaných osôb vyplýva len dočasné, aj keď výrazné narušenie hospodárskej aktivity v Číne.
Očakáva sa, že oživenie svetového rastu bude len mierne. Tempo rastu svetovej hospodárskej aktivity (okrem eurozóny) má v tomto roku dosiahnuť 3,1 %, čo je mierne viac ako odhadovaných 2,9 % na rok 2019. V strednodobom horizonte sa očakáva mierne zrýchlenie rastu svetového hospodárstva na 3,5 % v roku 2021 a 3,4 % v roku 2022, má však zaostať za dlhodobým priemerom 3,8 %. Postupné oživenie svetového hospodárskeho rastu závisí od projektovaného oživenia v mnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách, ktoré sa majú postupne zotavovať z nedávnych recesií a prudkých spomalení rastu. Oživenie tejto skupiny rozvíjajúcich sa trhových ekonomík však zostáva náchylné na nepriaznivé vonkajšie faktory, ktoré by spolu s domácou politickou nestabilitou mohli očakávané oživenie vykoľajiť.
Medzinárodné prostredie
(ročná percentuálna zmena)
1) Vážený priemer dovozov.
2) Vážený priemer dovozov obchodných partnerov eurozóny.
Strednodobý výhľad svetového obchodu zostáva z historického pohľadu tlmený, keďže sa očakáva, že príjmová elasticita obchodu zostane pod svojou „novou normou“.[3] Je to odrazom súhry faktorov vrátane vyšších ciel oproti doteraz platným a zvýšenej politickej neistoty. Rast svetového dovozu (okrem eurozóny) sa má podľa očakávaní postupne zrýchliť z 0,3 % v roku 2019 na 1,4 % v roku 2020. Neskôr sa má zrýchliť na 2,6 % v roku 2020 a 2,7 % v roku 2022. Zahraničný dopyt po produkcii eurozóny sa má v tomto roku zvýšiť o 1,6 % a následne zrýchliť na 2,5 % v roku 2021 a 2,6 % v roku 2022. V porovnaní s projekciami z decembra 2019 bol zahraničný dopyt eurozóny na rok 2020 upravený smerom nahor. Táto úprava však súvisí najmä so štatistickým prenosom prekvapivo vysokých údajov v druhej polovici roku 2019 a do istej miery aj s vyšším bilaterálnym dovozom do Spojených štátov a Číny vďaka zníženiu ciel v rámci prvej fázy ich obchodnej dohody. Vzhľadom na to, že účelom dohody je predovšetkým podpora vzájomného obchodu medzi týmito dvoma krajinami, bude jej prínos pre vývoz z eurozóny zrejme obmedzený; následky v podobe odklonu obchodu by mohli vývoz z eurozóny naopak nepriaznivo poznačiť. Ak pominieme vplyv týchto faktorov, projekcie zahraničného dopytu po produkcii eurozóny sa oproti projekciám z decembra 2019 v podstate nezmenili.
b) Vývoj celosvetovej epidémie COVID-19 od dátumu uzávierky projekcií svetového vývoja
Epidémia COVID-19 stále prebieha a jej geografický a hospodársky vplyv sa rýchlo vyvíja. Hoci sa, ako bolo uvedené vyššie, v čase uzávierky medzinárodných projekcií 18. februára 2020 predpokladalo, že epidémia COVID-19 sa prevažne obmedzí na pevninskú Čínu, v nasledujúcich týždňoch už boli zjavné prejavy výrazných rizík spomalenia hospodárskeho rastu spojených s dĺžkou, závažnosťou a geografickým rozsahom šíriacej sa pandémie.
Najnovšie údaje za Čínu signalizujú značné riziká, že hospodárska aktivita a obchod tejto krajiny zaostanú za projektovanými hodnotami. Čínsky kompozitný index PMI v sektore priemyselnej výroby sa podľa národného štatistického úradu vo februári prepadol na 35,7 (z 50,0 v predchádzajúcom mesiaci), čo predstavuje najväčší mesačný pokles od zahájenia tohto prieskumu v roku 2005. Klesol aj index PMI pre podnikateľskú aktivitu v nevýrobnom sektore, a to z 54,1 v januári na 29,6 vo februári, čo je hlboko pod úrovňou zaznamenanou počas veľkej recesie. Tieto hodnoty PMI poukazujú na prudké kontrakcie v rozsiahlych segmentoch čínskeho hospodárstva. Čiastočne to možno pripísať predĺženiu uzavretia podnikov po čínskom novom roku začiatkom februára a obmedzeniam cestovania a dopravy v čínskych provinciách. Zatiaľ čo v mnohých čínskych regiónoch bolo podnikom v priebehu februára povolené obnoviť prevádzku, normalizáciu úrovne produkcie brzdili logistické a prevádzkové ťažkosti. Ak by tieto sklzy vo výrobe trvali dlhšie, budú mať za následok riziko narušenia globálnych dodávateľských reťazcov. Vysokofrekvenčné ukazovatele ako napr. denná spotreba uhlia významných výrobcov elektrickej energie a údaje o cestnej premávke okrem iného naznačujú, že začiatkom marca hospodárska činnosť výrazne zaostávala za porovnateľnou úrovňou z predchádzajúcich rokov. Dostupné údaje za prvý štvrťrok celkovo poukazujú na to, že hospodársky vplyv epidémie COVID-19 v Číne bol vážnejší a trvalejší, než sa v čase uzávierky 18. februára predpokladalo v základnom scenári medzinárodných projekcií z marca 2020. V neposlednom rade nižší domáci dopyt v Číne má nepriaznivý vplyv aj na jej obchodných partnerov.
Od konca februára sa epidémia COVID-19 výrazne rozšírila i mimo územia Číny. Začiatkom marca vírus prenikol do viac ako 80 krajín. Samostatným ohniskám nákazy čelili krajiny v rôznych častiach sveta – Južná Kórea, Irán a Taliansko. Čoraz viac krajín prijíma prísne opatrenia na obmedzenie šírenia vírusu, so zásadným dosahom na ich hospodársku aktivitu a tým aj potenciálnymi účinkami na globálne hodnotové reťazce. Zároveň rastie počet opatrení hospodárskej politiky prijímaných na neutralizáciu nepriaznivého vplyvu pandémie na rast vrátane uvoľnenia menovej politiky zo strany Federálneho rezervného systému a Bank of England.
Celkovo možno konštatovať, že v porovnaní s očakávaniami vážnejší a dlhodobejší vplyv COVID-19 na Čínu a oveľa rýchlejšie šírenie vírusu po celom svete jednoznačne poukazujú na riziko spomalenia svetového hospodárskeho rastu v porovnaní s projekciami. Vplyv COVID-19 na svetovú hospodársku aktivitu a obchod je podstatne vážnejší, než sa očakávalo v polovici februára. Toto zhoršenie výhľadu svetovej hospodárskej aktivity a obchodu bolo na základe úsudku čiastočne zohľadnené v základnom scenári projekcií pre eurozónu.
Očakáva sa, že rast vývozu z eurozóny zostane v prvej polovici roku 2020 tlmený a že počas zvyšku sledovaného obdobia sa bude postupne zvyšovať. Predpokladá sa, že rast vývozu bude obzvlášť slabý v prvom polroku 2020 v dôsledku klesania dopytu v Číne a ďalších ázijských ekonomikách, ako aj v dôsledku narušenia ponuky zapríčineného epidémiou COVID-19. Popri priamom dopade epidémie COVID-19 na cestovanie a dopravné služby sa očakáva, že na obchod bude mať vplyv i narušenie domácich a medzinárodných dodávateľských reťazcov. Oživenie obchodu sa očakáva v druhej polovici tohto roka a tempo rastu vývozu sa má zlepšovať v súlade s vývojom zahraničného dopytu (box 2), čo v horizonte projekcií znamená celkovo stabilné podiely na vývozných trhoch. Podiel čistého obchodu na raste reálneho HDP by mal byť počas celého horizontu projekcií celkovo neutrálny.
Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude v roku 2020 tlmený, čo bude do značnej miery odrazom viditeľne slabej hospodárskej aktivity v krátkodobom horizonte. Rast zamestnanosti sa obnoví v priebehu roka 2021 vďaka zvyšovaniu dynamiky hospodárskej aktivity. V strednodobom horizonte sa očakáva, že rast zamestnanosti v eurozóne zostane nevýrazný, keďže by ho mala obmedzovať ponuka pracovnej sily.
Rast pracovnej sily sa má počas sledovaného obdobia zmierniť. Vzhľadom na projektovanú čistú imigráciu pracovných síl (vrátane očakávanej integrácie utečencov) a ďalšie zvyšovanie miery účasti na pracovnom trhu sa očakáva ďalšia expanzia pracovnej sily. Tieto faktory však majú počas sledovaného obdobia slabnúť, pričom sa zároveň očakáva prehĺbenie nepriaznivého vplyvu starnutia obyvateľstva na rast pracovnej sily, keďže počet starších ľudí odchádzajúcich z trhu práce prevyšuje počet mladších ľudí, ktorí naň vstupujú.
Miera nezamestnanosti sa má v priebehu roka 2020 mierne zvýšiť a počas zvyšku sledovaného obdobia má byť viac-menej stabilná na úrovni približne 7,5 %. Na trhoch práce bude naďalej pretrvávať heterogenita, keďže miera nezamestnanosti v jednotlivých krajinách má v roku 2022 naďalej vykazovať podstatné rozdiely.
V priebehu sledovaného obdobia sa očakáva oživenie rastu produktivity práce. Vzhľadom na predpoklad, že epidémia COVID-19 nepriaznivo ovplyvní hospodársky rast viac než zamestnanosť, by produktivita práce mala byť v prvom polroku 2020 veľmi nevýrazná. Počas zvyšku sledovaného obdobia sa má rast produktivity v dôsledku oživenia hospodárskej aktivity a očakávaného spomalenia rastu využitia pracovnej sily zvýšiť. V roku 2022 by mal rast produktivity práce na zamestnanú osobu mierne prekročiť predkrízový priemer 1,0.[4]
V porovnaní s projekciami z decembra 2019 bola projekcia rastu svetového HDP znížená o 0,3 percentuálneho bodu na rok 2020 a o 0,1 percentuálneho bodu na rok 2021. Zníženie projekcie hospodárskej aktivity na rok 2020 je dôsledkom malého prenosového efektu nižšieho než očakávaného hospodárskeho rastu v poslednom štvrťroku 2019, dlhšieho než očakávaného oslabenia sektoru priemyselnej výroby a najmä očakávaného nepriaznivého vplyvu epidémie COVID-19. Nižší rast v roku 2020 znamená určitý záporný prenosový efekt do roku 2021.
Box 3
Scenár: Vplyv zintenzívnenia pandémie COVID-19 na svetové hospodárstvo a hospodárstvo eurozóny
V súvislosti s vysokou neistotou spojenou s ekonomickým vplyvom pandémie COVID-19 tento box prináša dva scenáre vývoja v prípade zintenzívnenia krízy nad rámec predpokladov obsiahnutých v súčasnej základnej projekcii. V prvom „miernom“ scenári sa posudzujú možné dôsledky trvalejšieho šírenia COVID-19 pre Čínu a eurozónu. Druhý „závažný“ scenár vychádza z prvého, rozšíreného o určité dodatočné šoky na finančných trhoch a v cenách ropy. Oba scenáre boli vyhodnotené pomocou dvoch hlavných makroekonomických modelov ECB.[5]
Oba scenáre počítajú s tým, že epidémia v Číne potrvá až do druhého štvrťroka 2020. V dôsledku toho sa oživenie odloží na druhú polovicu roka, čo podstatným spôsobom naruší svetové dodávateľské reťazce. Naproti tomu, v základnej projekcii pre Čínu sa predpokladá, že šírenie nákazy vyvrcholí v prvom štvrťroku 2020, takže pokles hospodárskeho rastu sa sústredí v prvom štvrťroku 2020 a hospodárske oživenie sa začne v druhom štvrťroku. Tento scenár tiež v porovnaní so základným scenárom počíta s podstatne nižším dovozom v prvom štvrťroku 2020. Narušenie dodávateľských reťazcov navyše v Číne povedie k ďalšiemu ponukovému šoku, ktorý zvyšuje celkovú infláciu meranú indexom spotrebiteľských cien. Predpokladá sa tiež, že dlhotrvajúca snaha o potlačenie epidémie má nepriaznivé účinky na dôveru, zvyšuje neistotu a vedie k nárastu rizikových prémií v Číne. Slabší svetový výhľad pre Čínu a ďalšieho svetové ekonomiky celkovo znamená nižší zahraničný dopyt po produkcii eurozóny (o 0,3 % v roku 2020) a nižšie ceny ropy (o 14 %).
V oboch scenároch sa okrem toho predpokladá ďalšie výrazné rozšírenie nákazy COVID-19 v eurozóne. Na zohľadnenie tohto vplyvu sa v projekciách predpokladá viacero špecifických nepriaznivých šokov. Finančné trhy na zhoršenie situácie reagujú negatívne, čo spôsobuje náhly nárast rizikových prémií (o 20 bázických bodov) a tým nepriaznivo ovplyvňuje podmienky financovania podnikov a domácností. Šok na strane ponuky odzrkadľuje potenciálne narušenia dodávateľských reťazcov. Okrem toho boli zohľadnené šoky odrážajúce nepriaznivé vplyvy šírenia epidémie COVID-19 na zamestnanosť v eurozóne, cestovný ruch a cestovné výdavky, ako aj na využívanie dopravných, rekreačných a kultúrnych služieb.
V prípade závažného scenára sú zahrnuté dodatočné finančné šoky spolu s ďalším poklesom ceny ropy. Závažný scenár zahŕňa rovnaké šoky ako v prípade mierneho scenára, tieto sú však doplnené o ďalší nárast úverových rozpätí (o 80 bázických bodov v roku 2020), 10 % pokles cien akcií a hodnoty rezidenčných nehnuteľností a ďalší pokles cien ropy (o 20 %).
Podľa mierneho scenára by bol záporný vplyv na rast HDP eurozóny v roku 2020 v porovnaní s prognózami z marca 2020 v rozpätí 0,6 až 0,8 percentuálneho bodu. Vplyv na infláciu by bol o približne 0,2 percentuálneho bodu nižší, keďže tlmiace účinky vyplývajúce predovšetkým z poklesu cien ropy sú čiastočne kompenzované stimulujúcim vplyvom ponukových šokov.
Podľa závažného scenára by bol záporný vplyv na rast HDP eurozóny v roku 2020 v porovnaní s prognózami z marca 2020 v rozsahu 0,8 až 1,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo inflácia by v tom istom roku bola o 0,4 až 0,8 percentuálneho bodu nižšia. Ďalšie oslabenie reálnej hospodárskej aktivity je v tomto scenári spôsobené najmä výrazným rozšírením úverových rozpätí a poklesom hodnoty finančných aktív. Zatiaľ čo predpokladané zvýšené finančné napätie má na infláciu len nepatrný vplyv, jej pokles je vo veľkej miere zapríčinený výrazným trvalým poklesom cien ropy.
Je potrebné poznamenať, že ani jeden scenár nepočíta s reakciami menovej a rozpočtovej politiky. Ich zahrnutie by mohlo uvedené účinky v oboch prípadoch výrazne zmierniť.
2 Ceny a náklady
Očakáva sa, že inflácia HICP sa mierne zníži z 1,2 % v roku 2019 na 1,1 % v roku 2020, čo odzrkadľuje tlmiace účinky cien energií, a následne sa do roku 2022 postupne zvýši na 1,6 % (graf 2). Slabšia miera celkovej inflácie v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 odráža výrazný pokles cien energetickej zložky inflácie HICP vzhľadom na nevýrazný vývoj cien ropy (až do dátumu uzávierky technických predpokladov), čiastočne z dôvodu epidémie COVID-19. Očakáva sa, že inflácia energetickej zložky HICP zostane počas celého roka záporná a kladné hodnoty začne dosahovať až v druhom štvrťroku 2021 popri znižovaní sklonu krivky ropných futures, ako aj vzhľadom na určité stimulujúce účinky zvyšovania nepriamych daní súvisiacich s energiami. Aj keď vplyv perspektívne slabšieho dopytu v súvislosti so šírením koronavírusu COVID-19 by mal zároveň vyvolať tlak na pokles cien neenergetických komodít, tento účinok má byť do značnej miery kompenzovaný rastovými účinkami narušenia ponuky. Predpokladá sa, že vývoj cien potravinárskych komodít bude naďalej prispievať k inflácii potravinovej zložky HICP, aj keď ich účinok sa bude počas sledovaného obdobia postupne znižovať, čo naznačuje mierne klesajúci profil inflácie potravinovej zložky HICP od polovice roku 2020. Inflácia HICP bez energie a potravín sa má v priebehu roka 2020 pohybovať v rozmedzí 1,2 – 1,3 % a postupne sa zvýšiť na 1,4 % v roku 2021 a 1,5 % v roku 2022. Na domácej strane sa očakáva, že predpokladané oživenie hospodárskej aktivity v horizonte projekcií prispeje k posilňovaniu inflácie HICP bez energií a potravín. Nárast tohto inflačného ukazovateľa bude podporený aj pomerne výrazným rastom miezd a oživením ziskových marží. Pokiaľ ide o vonkajšie prostredie, rastúce ceny neenergetických komodít a dovozné ceny by mali počas sledovaného obdobia prispieť k predpokladanému posilneniu inflácie HICP bez energií a potravín.
Graf 2
HICP eurozóny
(medziročné percentuálne zmeny)
Poznámky: Uvedené intervaly okolo stredových hodnôt projekcií vychádzajú z rozdielov medzi skutočnými hodnotami a projektovanými hodnotami z minulých projekcií za obdobie niekoľkých rokov. Šírka intervalov je dvojnásobkom priemernej absolútnej hodnoty spomenutých rozdielov. Postup výpočtu intervalov vrátane úprav v dôsledku mimoriadnych udalostí je bližšie opísaný v dokumente ECB „New procedure for constructing Eurosystem and ECB staff projection ranges“ z decembra 2009, ktorý je k dispozícii na internetovej stránke ECB.
Rast kompenzácií na zamestnanca sa má v roku 2020 zmierniť a v rokoch 2021 a 2022 zrýchliť vzhľadom na zvyšovanie dynamiky hospodárskej aktivity a pokračujúci nedostatok pracovných síl. V roku 2019 bol rast kompenzácií na zamestnanca tlmený vplyvom konverzie daňových úľav na trvalé zníženie zamestnávateľských odvodov sociálneho zabezpečenia vo Francúzsku (CICE[6]). Spomalenie hospodárskej aktivity v priebehu roka 2019 prispelo i k spomaleniu rastu kompenzácií na zamestnanca. Zatiaľ čo sa predpokladá, že slabší hospodársky vývoj bude v roku 2020 rast kompenzácií na zamestnanca naďalej tlmiť, oživenie hospodárskej činnosti a pretrvávajúci nedostatok pracovných síl by mali prispievať k rýchlejšiemu rastu kompenzácií na zamestnanca v rokoch 2021 a 2022.
Predpokladá sa, že tempo rastu jednotkových nákladov práce sa do začiatku roku 2021 zníži a v zostávajúcej časti projekčného obdobia mierne posilní. Klesajúci profil rastu jednotkových nákladov práce do začiatku roka 2021 sa vysvetľuje spomaľovaním rastu kompenzácií na zamestnanca v kombinácii s predpokladaným zrýchľovaním rastu produktivity práce popri postupnom zvyšovaní rastu HDP. Celkovo stagnujúci vývoj rastu produktivity práce spolu s predpokladaným nárastom rastu kompenzácií na zamestnanca implikuje mierne zrýchlenie rastu jednotkových nákladov práce v priebehu rokov 2021 a 2022.
Ziskové marže, ktoré boli posledné dva roky stlačené, sa majú v rokoch 2021 a 2022 mierne oživiť. V posledných dvoch rokoch vývoj ziskových marží tlmili cyklické oslabenie hospodárskej aktivity, zrýchlenie rastu miezd a výraznejší vývoj cien ropy v roku 2018. V rokoch 2021 a 2022 má ziskové marže podporovať zvyšovanie domáceho a zahraničného dopytu.
Vonkajšie cenové tlaky majú byť v roku 2020 slabé a neskôr sa majú stupňovať. Tento profil vývoja dovozných cien je výrazne ovplyvnený pohybom cien ropy, pričom zo sklonu krivky ropných futures vyplýva výraznejšie záporná miera rastu v roku 2020, a menej záporný rast v rokoch 2021 a 2022. Kladná miera inflácie dovozných cien počas sledovaného obdobia je tiež dôsledkom rastových cenových tlakov prameniacich z cien neropných komodít, ako aj vývoja cien vo svete všeobecne.
V porovnaní s projekciami z decembra 2019 je výhľad vývoja inflácie HICP počas sledovaného obdobia nezmenený. Tlmiace účinky nižších predpokladaných cien ropy na celkovú infláciu v roku 2020 sú viac-menej vyvážené predpokladmi vyšších cien potravinových komodít. Projekcie inflácie HICP bez energií a potravín na rok 2020 zostávajú v podstate nezmenené, keďže vplyv nižšieho dopytu je do značnej miery kompenzovaný očakávaným rastovým cenovým vplyvom narušenia ponuky v dôsledku šírenia nákazy COVID-19. Projekcie inflácie na zostávajúcu časť sledovaného obdobia zostávajú nezmenené.
3 Výhľad rozpočtového vývoja
Podľa hodnotenia by nastavenie rozpočtovej politiky v eurozóne[7] malo byť v rokoch 2020 – 2021 expanzívne a v roku 2022 celkovo neutrálne. Plánované uvoľnenie nastavenia rozpočtovej politiky v rokoch 2020 – 2021 pramení najmä z vyšších výdavkov, hlavne transferov, ako aj zo znižovania priamych daní a odvodov sociálneho zabezpečenia. V roku 2022 má byť rozpočtová politika celkovo neutrálna. V porovnaní s projekciami z decembra 2019 sa očakáva, že rozpočtová politika v rokoch 2020 a 2021 bude mierne expanzívna.[8]
Rozpočtové saldo eurozóny má podľa projekcií v rokoch 2020 – 2021 rovnomerne klesať a v roku 2022 sa má ustáliť, zatiaľ čo miera zadlženosti má pokračovať v klesajúcej tendencii. Pokles rozpočtového salda je dôsledkom expanzívnej rozpočtovej politiky. Jej expanzívne nastavenie je čiastočne kompenzované nižšími úrokovými nákladmi, zatiaľ čo kladný príspevok cyklického komponentu k rozpočtovému saldu v rokoch 2020 – 2021 klesá. Priaznivá dynamika zadlženosti verejnej správy v horizonte projekcií pramení z priaznivého diferenciálu rastu a úrokových sadzieb. Naproti tomu podpora primárneho salda sa v rokoch 2021 a 2022 vytratí, keď sa má zmeniť na zápornú.
Rozpočtové projekcie z marca 2020 poukazujú na vyššie rozpočtové deficity v rokoch 2020 – 2022, než obdobné projekcie v decembri 2019. Zatiaľ čo hodnotenie rozpočtového salda za rok 2019 zostáva nezmenené, na obdobie 2020 – 2022 sa v porovnaní s projekciami z decembra 2019 očakáva podstatne nižšie saldo, a to z dôvodu výraznejšieho poklesu primárneho salda. Po odhadovanom prebytku vo výške 0,9 % HDP za rok 2019 sa očakáva, že primárne saldo eurozóny v rokoch 2021 a 2022 zaznamená malý deficit, zatiaľ čo predchádzajúce projekcie stále predpokladali malý prebytok až do konca sledovaného obdobia. Dôvodom tejto úpravy je tak mierne expanzívna rozpočtová politika, ako aj zhoršenie cyklickej zložky. Miera zadlženosti má byť na vyššej úrovni než podľa projekcií z decembra 2019, a to aj z dôvodu nižšieho primárneho salda.
Box 4
Prognózy iných inštitúcií
Pre eurozónu je k dispozícii viacero prognóz medzinárodných organizácií aj inštitúcií zo súkromného sektora. Vzhľadom na rôzne termíny uzávierky sa však tieto prognózy nedajú priamo porovnávať navzájom a ani s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB. Sú založené aj na rôznych predpokladoch o pravdepodobnom priebehu šírenia vírusu COVID-19. Okrem toho tieto prognózy na odvodenie predpokladov týkajúcich sa rozpočtového, finančného a zahraničného vývoja vrátane cien ropy a ostatných komodít používajú odlišné (čiastočne nešpecifikované) metódy. Jednotlivé prognózy sa navyše líšia aj v spôsobe zohľadňovania rozdielov v počte pracovných dní (nasledujúca tabuľka).
Projekcie rastu reálneho HDP a inflácie HICP odborníkov ECB sa nachádzajú zhruba v rámci intervalov prognóz iných inštitúcií a súkromného sektora. Projekcie rastu a inflácie na rok 2020 sú nižšie ako prognózy ostatných prognostikov, s výnimkou OECD, ktorá ako jediná inštitúcia zverejnila aktualizáciu (pre rast reálneho HDP) po vypuknutí epidémie COVID-19 v Taliansku (2. marca).
Porovnanie najnovších prognóz rastu reálneho HDP a inflácie HICP v eurozóne
(ročná percentuálna zmena)
Zdroj: OECD Economic Outlook, november 2019 (HICP) a marec 2020 (HDP); MJEconomics pre Euro Zone Barometer, február 2020; Consensus Economics Forecasts, február 2020; Hospodárska prognóza Európskej komisie, zima 2020; ECB Survey of Professional Forecasters, 2020 Q1; IMF World Economic Outlook, október 2019 (HICP) a január 2020 (HDP).
Poznámky: V makroekonomických projekciách odborníkov ECB a prognózach OECD sú uvedené ročné miery rastu očistené od rozdielov v počte pracovných dní v roku, zatiaľ čo Európska komisia ani MMF svoje prognózy od týchto rozdielov neočisťujú. Ostatné prognózy zohľadňovanie počtu pracovných dní nešpecifikujú.
© Európska centrálna banka 2020
Poštová adresa 60640 Frankfurt am Main, Nemecko
Telefón +49 69 1344 0
Internetová stránka www.ecb.europa.eu
Všetky práva vyhradené. Šírenie na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolené, ak je uvedený zdroj.
Vysvetlenie pojmov sa nachádza v glosári ECB (k dispozícii len v angličtine).
HTML ISSN 2529-4598, QB-CE-20-001-SK-Q
- Dňom uzávierky technických predpokladov, ako sú ceny ropy a výmenné kurzy, bol 18. februára 2020 (box 1). Makroekonomické projekcie pre eurozónu boli dokončené 28. februára 2020.Toto vydanie makroekonomických projekcií sa vzťahuje na obdobie rokov 2020 až 2022. Projekcie na takéto dlhé obdobie sú spojené s veľmi vysokou mierou neistoty, ktorú je pri ich výklade potrebné brať do úvahy. Bližšie informácie sú v článku „An assessment of Eurosystem staff macroeconomic projections“ v Mesačnom bulletine ECB z mája 2013. Na stránke http://www.ecb.europa.eu/pub/projections/html/index.en.html sa nachádza odkaz na údaje použité vo vybraných tabuľkách a grafoch.
- Predpoklad týkajúci sa nominálnych výnosov desaťročných štátnych dlhopisov v eurozóne vychádza z váženého priemeru výnosov referenčných desaťročných dlhopisov v krajinách eurozóny, váženého ročnými hodnotami HDP a zohľadňujúceho budúci vývoj na základe nominálneho výnosu všetkých desaťročných dlhopisov v eurozóne vypočítaného ECB, pričom počiatočný rozdiel medzi obomi časovými radmi sa počas sledovaného obdobia nemení. Predpokladá sa, že rozpätia medzi výnosmi štátnych dlhopisov krajín eurozóny a príslušným priemerom za eurozónu sú počas sledovaného obdobia konštantné.
- Napr. IRC Trade Task Force, „Understanding the weakness in global trade – What is the new normal?”, Occasional Paper Series č. 178, ECB, september 2016.
- Priemerná hodnota za obdobie 1999 – 2007.
- Coenen, G et al „The New Area-Wide Model II: an extended version of the ECB’s micro-founded model for forecasting and policy analysis with a financial sector”, ECB Working Paper č. 2200, november 2018 a Angelini, E. et al „Introducing ECB-BASE: The blueprint of the new ECB semi-structural model for the euro area”, ECB Working Paper č. 2315, september 2019.
- Keďže pokles kompenzácií na zamestnanca a jednotkových nákladov práce spôsobený konverziou CICE je v prevažnej miere vyvážený zodpovedajúcim nárastom ziskových marží, jeho vplyv na cenotvorbu by mal byť obmedzený.
- Nastavenie rozpočtovej politiky sa vyjadruje ako zmena cyklicky upraveného primárneho salda očisteného od vládnej podpory finančnému sektoru.
- Rozpočtové predpoklady zakomponované do projekcií z marca 2020 nezahŕňajú opatrenia v reakcii na epidémiu COVID-19, ktoré boli oznámené v Taliansku a v ďalších krajinách eurozóny po 28. februári.
- 12 March 2020