TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 10. septembra 2020

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Najnovšie údaje od predchádzajúceho menovopolitického zasadania v júli poukazujú na výrazné zotavovanie hospodárskej aktivity viac-menej v súlade s predchádzajúcimi očakávaniami, aj keď hladina hospodárskej aktivity výrazne zaostáva za úrovňou pred pandémiou koronavírusu (COVID-19). Napriek ďalšiemu zlepšovaniu aktivity vo výrobnom sektore aktuálne dochádza k určitému spomaľovaniu dynamiky v sektore služieb. Intenzita oživenia je i naďalej spojená s vysokou mierou neistoty, pretože stále do značnej miery závisí od ďalšieho priebehu pandémie a úspešnosti súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy. Dopyt v eurozóne zaznamenal podstatný nárast z predchádzajúcej nízkej úrovne, aj keď zvýšená neistota v otázke výhľadu hospodárskeho vývoja sa i naďalej negatívne prejavuje na spotrebných výdavkoch a podnikových investíciách. Celková inflácia je tlmená nízkymi cenami energií a slabými cenovými tlakmi v prostredí obmedzeného dopytu a významnej miery nevyužitých kapacít na trhu práce.

Za týchto okolností je na podporu hospodárskeho oživenia a zachovanie strednodobej cenovej stability i naďalej potrebná výrazná miera menovej stimulácie. Rozhodli sme sa preto opätovne potvrdiť naše akomodačné nastavenie menovej politiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB ponecháme na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), ktorého celkový rámec predstavuje 1 350 mld. €. Tieto nákupy prispievajú k uvoľneniu celkového nastavenia menovej politiky, čím pomáhajú kompenzovať tlmiaci účinok pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Nákup aktív bude aj naďalej prebiehať flexibilne z hľadiska času, jednotlivých tried aktív i jurisdikcií. Toto opatrenie nám umožní účinne tlmiť riziká ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky. Čistý nákup aktív v rámci programu PEPP budeme uskutočňovať aspoň do konca júna 2021, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kríza spôsobená epidémiou koronavírusu. Istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP budeme reinvestovať minimálne do konca roka 2022. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Čistý nákup aktív v rámci nášho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať mesačným tempom 20 mld. €, spolu s nákupom aktív v rámci dočasného dodatočného rámca vo výške 120 mld. € do konca roka. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Zároveň budeme aj naďalej poskytovať dostatok likvidity prostredníctvom našich refinančných operácií. Predovšetkým v rámci poslednej operácie tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO III) bola zaznamenaná veľmi vysoká miera čerpania prostriedkov, čo prispelo k poskytovaniu bankových úverov podnikom a domácnostiam.

Opatrenia menovej politiky, ktoré sme prijali od začiatku marca, poskytujú zásadnú podporu potrebnú na oživenie hospodárstva eurozóny a zachovanie strednodobej cenovej stability. Podporujú predovšetkým stav likvidity a podmienky financovania v hospodárstve, pomáhajú zachovávať tok úverov domácnostiam a podnikom a prispievajú k udržaniu priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory a jurisdikcie. Rada guvernérov bude v súčasnom prostredí zvýšenej neistoty zároveň dôkladne hodnotiť aktuálne informácie vrátane kurzového vývoja a ich dôsledky na strednodobý inflačný výhľad. Je naďalej pripravená podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila trvalý vývoj inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu, a to v súlade so svojím záväzkom týkajúcim sa jeho symetrie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny v druhom štvrťroku 2020 medzištvrťročne klesol o 11,8 %. Najnovšie údaje a výsledky prieskumov poukazujú na pokračujúce oživovanie hospodárstva eurozóny a výrazné zotavovanie rastu HDP v treťom štvrťroku. Popri výraznom zotavení priemyselnej produkcie a služieb vidieť i známky zjavného oživenia spotreby. V poslednej dobe v porovnaní s výrobným sektorom dochádza k spomaľovaniu dynamiky v sektore služieb, ktoré vidieť i na augustových výsledkoch prieskumov. Nárast počtu prípadov infekcie koronavírusom v letných mesiacoch negatívne ovplyvňuje krátkodobý výhľad. Ďalšie pokračovanie oživenia v nasledujúcom období do značnej miery závisí od vývoja pandémie a úspešnosti súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy. Zatiaľ čo intenzitu oživenia na trhu práce a v oblasti spotreby a investícií bude zrejme tlmiť neistota spojená s ďalším vývojom pandémie, ekonomika eurozóny by mala ťažiť z priaznivých podmienok financovania, expanzívnej rozpočtovej politiky a rastu svetovej hospodárskej aktivity a dopytu.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu zo septembra 2020. Podľa projekcií by malo ročné tempo rastu reálneho HDP zaznamenať -8,0 % v roku 2020, 5,0 % v roku 2021 a 3,2 % v roku 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2020 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2020 upravený nahor a na roky 2021 a 2022 zostáva prevažne nezmenený.

Vzhľadom na mimoriadnu neistotu momentálne spojenú s výhľadom vývoja projekcie obsahujú aj dva alternatívne scenáre, ktoré zverejníme na našej internetovej stránke po skončení tejto tlačovej konferencie. Bilancia rizík spojených s výhľadom hospodárskeho rastu eurozóny podľa všetkého zostáva na strane pomalšieho rastu. Toto hodnotenie je prevažne odrazom stále neistých hospodárskych a finančných následkov pandémie.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v auguste klesla z júlových 0,4 % na -0,2 %. Na základe súčasných cien ropy a cien ropných futures a vzhľadom na dočasné zníženie sadzby DPH v Nemecku je pravdepodobné, že celková inflácia v nasledujúcich mesiacoch zostane záporná a že do kladného pásma sa vráti až začiatkom roka 2021. Okrem toho cenové tlaky v krátkodobom horizonte zostanú obmedzené vzhľadom na slabý dopyt, nižšie mzdové tlaky a zhodnocovanie výmenného kurzu eura, i napriek určitému tlaku na rast cien v dôsledku ponukových obmedzení. V strednodobom horizonte vyvinie tlak na rast inflácie oživenie dopytu, podporované akomodačnou menovou a rozpočtovou politikou. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní sa vrátili na úroveň pred pandémiou, stále však zostávajú veľmi tlmené, zatiaľ čo ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov sú i naďalej nízke.

Toto hodnotenie sa v podstate odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu zo septembra 2020, podľa ktorých ročná miera inflácie dosiahne 0,3 % v roku 2020, 1,0 % v roku 2021 a 1,3 % v roku 2022. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2020 zostáva výhľad inflácie na rok 2020 nezmenený, na rok 2021 bol zvýšený a na rok 2022 zostáva nezmenený. Za nezmenenou inflačnou projekciou na rok 2022 sa skrýva zvýšenie projekcie inflácie bez cien energií a potravín – čiastočne v dôsledku kladného vplyvu menových a rozpočtových opatrení – ktoré bolo do značnej miery vyvážené revidovanou projekciou vývoja cien energií.

Čo sa týka menovej analýzy, miera rastu menového agregátu M3 naďalej rástla, pričom v júli 2020 stúpla z júnových 9,2 % na 10,2 %. Výrazný rast peňažnej zásoby je odrazom domácej tvorby úverov a pokračujúceho nákupu aktív zo strany Eurosystému, ako aj preventívnych motívov, ktoré vedú k zvýšenému záujmu o likviditu v sektore držby peňazí. V tomto prostredí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1, ktorý zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí.

Vývoj úverov poskytovaných súkromnému sektoru bol naďalej ovplyvňovaný následkami koronavírusu na hospodársku aktivitu. Po výraznom raste v počiatočných mesiacoch pandémie ročná miera rastu úverov nefinančným podnikom v júli zostala celkovo stabilná na úrovni 7,0 % (7,1 % v júni). Vysoké miery rastu podnikových úverov sú naďalej odrazom zvýšených likviditných potrieb podnikov na financovanie bežných výdavkov a prevádzkového kapitálu i na zvyšovanie likviditných rezerv, aj keď vďaka zotavovaniu hospodárskej aktivity zaznamenávajú určitý nárast príjmov. Ročná miera rastu úverov domácnostiam v júli tiež zostala stabilná na úrovni 3,0 %, na ktorej sa nachádza už od apríla 2020. Rast úverov v súkromnom sektore i naďalej ťaží z historicky nízkych sadzieb bankových úverov.

Celkovo naše opatrenia spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a európske inštitúcie, budú aj naďalej podporovať prístup k financovaniu, i pre subjekty najviac postihnuté dôsledkami pandémie.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. Rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú situáciu v súvislosti s pandémiou by mali byť v čo najväčšej miere cielené a dočasné. Tri programy na podporu pracujúcich, podnikov a štátov v celkovom objeme 540 mld. €, ktoré schválila Európska rada, v tomto smere predstavujú dôležitú finančnú pomoc. Rada guvernérov tiež jednoznačne víta návrh súboru opatrení Európskej komisie „Next Generation EU“ v rozsahu 750 mld. €, ktorý má potenciál výrazne podporiť regióny a sektory najviac postihnuté pandémiou, posilniť jednotný trh a vytvoriť podmienky na trvalé a úspešné oživenie.

Ak má tento súbor opatrení dosiahnuť svoj plný potenciál, musí byť pevne ukotvený v účinných štrukturálnych politikách koncipovaných a implementovaných na úrovni jednotlivých krajín. Dobre navrhnuté štrukturálne politiky by mohli prispieť k rýchlejšiemu, výraznejšiemu a jednotnejšiemu zotaveniu z krízy a tým podporiť účinnosť menovej politiky v eurozóne. Cielené štrukturálne politiky sú mimoriadne dôležité z hľadiska revitalizácie ekonomík, s dôrazom na podporu investícií v prioritných oblastiach ako sú ekologická a digitálna transformácia.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.