TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Amsterdam 9. júna 2022

Dobrý deň, spolu s viceprezidentom vás vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Prezidentovi Klaasovi Knotovi by som rada poďakovala za prejavenú pohostinnosť a osobitná vďaka patrí jeho spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov.

Vysoká inflácia je pre nás všetkých veľkou výzvou. Rada guvernérov zabezpečí návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte.

V máji sa inflácia znova výrazne zvýšila, najmä z dôvodu prudkého rastu cien energií a potravín, ako aj následkov vojny. Inflačné tlaky sú však teraz plošnejšie a intenzívnejšie a dochádza k výraznému rastu cien mnohých tovarov a služieb. Odborníci Eurosystému upravili základné projekcie inflácie výrazne nahor. Inflácia má podľa nich nejaký čas zotrvať na nežiaduco zvýšenej úrovni. Očakáva sa však, že zmierňovanie nákladov na energie, uvoľňovanie ponukových obmedzení spôsobených pandémiou a normalizácia menovej politiky povedú k poklesu inflácie. Podľa nových projekcií našich odborníkov má ročná miera inflácie dosiahnuť 6,8 % v roku 2022, pričom následne má klesnúť na 3,5 % v roku 2023 a 2,1 % v roku 2024, čo je viac ako v marcových projekciách. Znamená to, že na konci sledovaného obdobia má celková inflácia mierne prekračovať náš cieľ. Inflácia bez energií a potravín má podľa projekcií dosiahnuť v priemere 3,3 % v roku 2022, 2,8 % v roku 2023 a 2,3 % v roku 2024, čo je tiež viac ako v marcových projekciách.

Neoprávnená ruská agresia voči Ukrajine naďalej nepriaznivo vplýva na ekonomiku v Európe i za jej hranicami. Narúša obchodnú výmenu, čím spôsobuje nedostatok materiálov, a prispieva k vysokým cenám energií a komodít. Tieto faktory budú aj naďalej oslabovať dôveru a brzdiť hospodársky rast, predovšetkým v krátkodobom horizonte. Hospodárstvo však má podmienky na ďalší rast vzhľadom na prebiehajúce znovuotváranie ekonomiky, priaznivú situáciu na trhu práce, rozpočtovú podporu a úspory nahromadené počas pandémie. Po ústupe terajších nepriaznivých vplyvov sa očakáva opätovné oživenie hospodárskej aktivity. Tento výhľad sa v zásade odráža aj v projekciách odborníkov Eurosystému, podľa ktorých má ročný rast reálneho HDP dosiahnuť 2,8 % v roku 2022, 2,1 % v roku 2023 a 2,1 % v roku 2024. V porovnaní s projekciami z marca bol výhľad na roky 2022 a 2023 výrazne znížený, zatiaľ čo na rok 2024 bol upravený nahor.

Na základe nášho aktualizovaného hodnotenia sme sa rozhodli prijať ďalšie kroky v rámci normalizácie menovej politiky. V priebehu tohto procesu sú pre Radu guvernérov pri výkone menovej politiky i naďalej dôležitými manévrovací priestor, rozhodovanie na základe aktuálnych údajov, postupnosť a pružnosť.

Po prvé, rozhodli sme sa ukončiť čistý nákup aktív v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP), a to od 1. júla 2022. Rada guvernérov má v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu APP ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začne zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie vysokého stavu likvidity a primeraného nastavenia menovej politiky.

Po druhé, uskutočnili sme dôkladnú analýzu podmienok, ktoré by podľa našej signalizácie budúceho nastavenia menovej politiky mali byť splnené, než začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Na základe tejto analýzy Rada guvernérov konštatovala splnenie týchto podmienok. Z tohto dôvodu a v súlade s časovou postupnosťou našich opatrení menovej politiky máme v úmysle na júlovom menovopolitickom zasadaní zvýšiť kľúčové úrokové sadzby ECB o 25 bázických bodov.

Z dlhodobejšieho hľadiska očakávame ďalšie zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb ECB v septembri. Kalibrácia zvyšovania úrokových sadzieb bude závisieť od aktualizovaného výhľadu strednodobého vývoja inflácie. V prípade pretrvania alebo zhoršenia strednodobého výhľadu vývoja inflácie bude na našom septembrovom zasadaní primerané väčšie zvýšenie.

Po tretie, očakávame, že od septembra, v závislosti od nášho aktuálneho hodnotenia, bude primeraný postupný, no rovnomerný spôsob ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb. V súlade s našou snahou o dosiahnutie strednodobého cieľa na úrovni 2 % bude tempo adaptácie našej menovej politiky závisieť od aktuálnych údajov a nášho hodnotenia vývoja inflácie v strednodobom horizonte.

V rámci mandátu Rady guvernérov za sťažených podmienok pružnosť zostane jedným z prvkov menovej politiky vždy, keď bude ohrozená transmisia menovej politiky a tým aj dosiahnutie cenovej stability.

Rozhodnutia, ktoré sme dnes prijali, sú v plnom znení uvedené v tlačovej správe zverejnenej na našej internetovej stránke.

Teraz podrobnejšie opíšem, ako hodnotíme vývoj hospodárskej situácie a inflácie, a následne vysvetlím našu analýzu finančných a menových podmienok.

Hospodárska aktivita

Očakávame, že v krátkodobom horizonte bude hospodárska aktivita tlmená vzhľadom na vysoké náklady na energie, zhoršenie obchodných podmienok, väčšiu neistotu a nepriaznivý vplyv vysokej inflácie na disponibilný príjem. Vojna na Ukrajine a obnovenie pandemických reštrikcií v Číne prispeli k ďalšiemu prehĺbeniu ponukových obmedzení. Podniky sa tak musia vyrovnávať s vyššími nákladmi a  narušeniami dodávateľských reťazcov a ich výhľad do budúcnosti sa zhoršil.

Niektoré faktory však hospodársku aktivitu podporujú, pričom v nadchádzajúcich mesiacoch by sa mal ich účinok zintenzívniť. Príjmy a spotrebu bude naďalej podporovať znovuotváranie sektorov najviac zasiahnutých pandémiou a priaznivá situácia na trhu práce s rastúcou zamestnanosťou. Úspory nahromadené počas pandémie navyše slúžia ako rezerva.

Dôsledky vojny pomáha zmierňovať aj rozpočtová politika. Cielené a dočasné rozpočtové opatrenia pomáhajú ľuďom, na ktorých vyššie ceny energií doliehajú najviac, a zároveň znižujú riziko ďalšieho zintenzívnenia inflačných tlakov. Rýchla implementácia plánov investícií a štrukturálnych reforiem v rámci programu Next Generation EU, balíka Fit for 55 a plánu REPowerEU by zároveň hospodárstvu eurozóny pomohli rásť rýchlejšie udržateľným spôsobom a zvýšiť svoju odolnosť voči globálnym šokom.

Inflácia

Inflácia v máji ďalej vzrástla na 8,1 %. Ceny energií napriek vládnym intervenciám, ktoré pomohli spomaliť ich rast, prekračujú svoju úroveň spred roka o 39,2 %. Trhové ukazovatele naznačujú, že svetové ceny energií v najbližšom období zostanú vysoké, neskôr sa však majú o niečo zmierniť. Ceny potravín sa v máji zvýšili o 7,5 %, čiastočne vzhľadom na význam Ukrajiny a Ruska patriacich medzi hlavných svetových producentov poľnohospodárskych výrobkov.

Výraznejší rast cien je zároveň dôsledkom prehĺbenia ponukových obmedzení a oživenia domáceho dopytu, najmä v sektore služieb, z dôvodu znovuotvárania ekonomiky. Rast cien sa v čoraz väčšej miere šíri do viacerých sektorov. Zodpovedajúcim spôsobom ďalej rastú aj ukazovatele základnej inflácie.

Podmienky na trhu práce sa naďalej zlepšujú: nezamestnanosť v apríli naďalej dosahovala historicky nízku úroveň 6,8 %. Počet voľných pracovných miest v mnohých sektoroch poukazuje na vysoký dopyt po pracovnej sile. Rast miezd vrátane výhľadových ukazovateľov sa začal zrýchľovať, pričom v priebehu času by k nemu malo prispievať posilňovanie ekonomiky a určité účinky dobiehania. Napriek tomu, že väčšina ukazovateľov dlhodobejších inflačných očakávaní odvodených z finančných trhov a odborných prieskumov sa pohybuje v blízkosti dvoch percent, počiatočné známky revízie týchto ukazovateľov nad úroveň cieľovej hladiny si vyžadujú pozorné monitorovanie.

Hodnotenie rizík

Riziká súvisiace s pandémiou sa znížili, no prebiehajúca vojna aj naďalej predstavuje podstatné riziko pomalšieho hospodárskeho rastu. Závažným rizikom by bolo predovšetkým ďalšie narušenie dodávok energií do eurozóny, ako sa uvádza aj v nepriaznivom scenári projekcií odborníkov Eurosystému. V prípade eskalácie vojny by navyše mohlo dôjsť k zhoršeniu ekonomického sentimentu, prehĺbeniu obmedzení na strane ponuky a dlhodobejšiemu ustáleniu cien energií a potravín na vyššej než očakávanej úrovni.

Riziká týkajúce sa vývoja inflácie sú najmä na strane rýchlejšieho rastu. Medzi riziká ohrozujúce strednodobý inflačný výhľad patrí pretrvávajúce zhoršovanie produkčnej kapacity našej ekonomiky, trvalo vysoké ceny energií a potravín, inflačné očakávania prekračujúce náš cieľ a rýchlejší než očakávaný rast miezd. Ak by však v strednodobom horizonte došlo k oslabeniu dopytu, klesli by aj tlaky na rast cien.

Finančné a menové podmienky

Trhové úrokové miery rastú v reakcii na meniaci sa výhľad vývoja inflácie a menovej politiky. Vzhľadom na rast referenčných úrokových sadzieb sa zvýšili náklady bánk na financovanie, čo sa premieta do vyšších úrokových sadzieb bankových úverov, predovšetkým úverov poskytovaných domácnostiam. Podnikové úvery napriek tomu v marci zaznamenali rast vzhľadom na pokračujúcu potrebu financovať investície a prevádzkový kapitál na pozadí rastúcich produkčných nákladov, pretrvávajúcich ponukových obmedzení a menšieho využívania trhového financovania. Zvýšil sa aj objem úverov poskytovaných domácnostiam, odrážajúc naďalej silný dopyt po hypotekárnych úveroch.

V súlade s našou stratégiou menovej politiky Rada guvernérov uskutočnila hĺbkovú analýzu vzájomného vzťahu medzi menovou politikou a finančnou stabilitou, ktorú vykonáva dvakrát ročne. Prostredie finančnej stability sa od posledného hodnotenia z decembra 2021 zhoršilo, najmä v krátkodobom horizonte. Predovšetkým slabší hospodársky rast a čoraz vyššie nákladové tlaky, ako aj rastúce bezrizikové sadzby a výnosy štátnych dlhopisov by mohli viesť k ďalšiemu zhoršeniu podmienok financovania pre dlžníkov. Prísnejšie podmienky financovania by zároveň mohli znížiť niektoré existujúce riziká ohrozujúce finančnú stabilitu v strednodobom horizonte. Banky, ktoré do nového roka vstupovali so stabilnými kapitálovými pozíciami a rastúcou kvalitou aktív, teraz čelia vyššiemu kreditnému riziku. Tieto faktory budeme pozorne sledovať. Makroprudenciálna politika v každom prípade zostáva prvou obrannou líniou pri zachovávaní finančnej stability a odstraňovaní strednodobej zraniteľnosti.

Záver

Neoprávnená ruská agresia voči Ukrajine výrazne negatívne ovplyvňuje hospodárstvo eurozóny a výhľad ďalšieho vývoja je naďalej vysoko neistý. Hospodárstvo však má podmienky na ďalší rast a oživenie v strednodobom horizonte.

Inflácia je na nežiaduco vysokej úrovni a očakáva sa, že náš cieľ bude určitý čas prekračovať. Zabezpečíme návrat inflácie na našu cieľovú úroveň 2 % v strednodobom horizonte. Rozhodli sme sa preto prijať ďalšie kroky v rámci normalizácie menovej politiky. Kalibrácia našich menovopolitických nástrojov bude aj naďalej prebiehať na základe dostupných údajov a nášho priebežného hodnotenia výhľadu. Všetky naše nástroje sme pripravení v medziach svojho mandátu upraviť, v prípade potreby s použitím pružnosti, aby sme zabezpečili stabilizáciu inflácie na našej cieľovej úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.